Polyfenoly

Polyfenoly tvoria skupinu hlavných antioxidantov, ktoré ochraňujú bunkové membrány a DNA, čím preventívne pôsobia proti vzniku mutácií zapríčiňujúcich rakovinu.

Prírodné polyfenolické látky tvoria štruktúrne veľmi rozmanitú skupinu prirodzene sa vyskytujúcich látok. V súčasnosti je známych viac ako 8000 druhov polyfenolických štruktúr, z toho viac ako 4000 druhov patrí do skupiny flavonoidov. Práve flavonoidy (flavány, flavanóny, flavóny, flavonoly, chalkóny, antocyanidíny) sú najviac študovanou skupinou polyfenolických zlúčenín, najmä pre ich blahodarný vplyv na obehový systém. Ďalej sem patria napríklad ligníny, proantocyanidíny, izoflavóny, katechíny, taníny atď. Niektoré prírodné polyfenoly napríklad majú štruktúru podobnú estrogénom a preto sa radia medzi tzv. fytoestrogény.

Úloha polyfenolov v tele

Hlavným pozitívom polyfenolov je ich vplyv na voľné radikály. Limitujú nepriaznivé účinky oxidačného stresu. Zaradenie polyfenolov zo zeleného čaju do potravy zlepšuje ústnu hygienu. Niektoré zložky brzdia rast baktérií zubného povlaku zapríčiňujúceho ochorenia periodontu. Priaznivý účinok flavonolov, špeciálnej kategórie polyfenolov, bol tiež pozorovaný pri obličkových a srdcových ochoreniach. Stimulujú tvorbu oxidu dusného, ktorý uvoľňuje vlákna hladkej svaloviny krvných ciev. Denné podávanie flavonolov má za následok zníženie krvného tlaku.

Doporučená denná dávka polyfenolov

Vzhľadom k ich širokému rozšíreniu a vysokej koncentrácii v rastlinách sú bežnou súčasťou ľudskej potravy. Ich denný príjem bol u človeka odhadnutý na približne 1 g.

Prirodzené zdroje polyfenolov

Existuje viac než 8000 známych typov polyfenolov a nachádzajú sa vo všetkých rastlinných surovinách. Sú súčasťou pigmentácie (taníny), rastu, reprodukcie a odolnosti rastlín voči chorobám. Hlavným zdrojom prírodných polyfenolov sú rôzne druhy ovocia a zeleniny, byliny, orechy, sója, obilniny, kakao, ale tiež zelený čaj, olivový olej, káva, pivo a červené víno (2). Červené hrozno, obzvlášť jeho šupka a jadierka, sú mimoriadne bohaté na biologicky aktívne flavonoidy. Červené vína sa vyrábajú z hroznovej šťavy, v ktorej sú počas fermentačného zrenia prítomné hroznové šupky a jadierka (na rozdiel od bielych vín, kde sa šupka a jadierka pred zrením separujú). Prítomnosť týchto zložiek v hroznovej šťave zabezpečuje vysoký obsah flavonoidov v červenom víne, kým biele vína, ale aj ostatný alkohol a pivo sú na obsah flavonoidov chudobnejšie.