Detská mozgová obrna

Mozgová obrna je ochorenie objavujúce sa v detskom veku. Príčiny môžu byť ako vrodené, tak aj získané. Takéto dieťa býva zaradené do komplexného liečebného plánu.

Charakteristika

Detská mozgová obrna (skr. DMO, angl. cerebral palsy) môže byť definovaná ako stav charakteristický paralýzou (ochrnutím), parézou (čiastočným ochrnutím), nekoordinovanosťou pohybov, chybou motorickej funkcie súvisiacou s motorickými (pohybovými) centrami v mozgu, ako aj mentálnou poruchou.

Mozgová obrna je skupina stavov postihujúcich pohyb a držanie tela. Býva spôsobená poškodením mozgu pri jeho vývoji, veľmi často pred narodením.

Príznaky detskej mozgovej obrny sa objavujú v detstve (predškolský vek) a varírujú medzi veľmi miernymi až po závažné. Tieto deti mávajú prehnané reflexy. Končatiny a hrudník sa môžu javiť veľmi poddajné. Svaly môžu byť naopak tuhé, spastické. Príznaky často zahŕňajú nesúmernú posturu (držanie tela), nekontrolované pohyby a nestálu chôdzu.

Pri detskej mozgovej obrne sa môže vyskytnúť porucha prehĺtania. Tiež je možné oslabenie svalov oka (nerovnováha), takže títo pacienti nemôžu zaostriť rovnomerne na jednej objekt. Kvôli tuhosti svalov majú častú obmedzenú hybnosť v kĺboch.

Príčina mozgovej obrny varíruje od pacienta k pacientovi. Kým niektorí z pacientov môžu chodiť, iní sú odkázaní na invalidný vozík a asistenciu. Aj intelektuálne schopnosti sa líšia od prípadu k prípadu.

Epilepsia, slepota, strata sluchu sa tiež môžu u niektorých týchto pacientov objaviť.

Nie je možné chorobu vyliečiť, avšak existuje komplexná liečba, ktorá zlepší u týchto pacientov funkciu.

V detstve sa môžu prejavy ochorenia rôzne meniť, avšak stav sa celkovo nezhoršuje. Ostáva rovnaký. Niektoré prejavy sa časom zvyknú aj zlepšiť, vyčíriť.

V zásade delíme detskú mozgovú obrnu na päť typov:

1. Spastická mozgová obrna – najviac rozšírený typ, sú pri nej tuhé svaly a zvýšená reflexibilita
2. Dyskinetická mozgová obrna – ťažké kontrolovať vôľové svalstvo
3. Ataktická mozgová obrna – v popredí sú problémy s rovnováhou a koordináciou pohybov
4. Hypotonická mozgová obrna – svaly pri tejto poruche sú väčšinou relaxované (handrovité). U detí sa prejavuje tak, že majú problém s držaním hlávky.
5. Zmiešaná mozgová obrna – je kombináciou viacerých predchádzajúcich

Príčiny

Príčiny vzniku detskej mozgovej obrny sa delia na:

1. Vrodené

Asphyxia neonatorum – nedostatočné okysličenie mozgu počas pôrodu môže spôsobiť poškodenie mozgu, ktoré vedie k DMO.

Génové mutácie – mutácie môžu viesť k abnormálnemu vývinu mozgu

Infekcia počas tehotnosti – prenos infekcie z matky na plod môže viesť k vzniku DMO. Medzi hlavných vyvolávateľov patria kiahne, rubeola, cytomegalovírus, syfilis a bakteriálne infekcie.

Krvácanie do mozgu – porážka plodu môže viesť k DMO

Abnormálny vývoj mozgu – infekcie spojené s vysokými horúčkami a úrazy

2.Získané

Rátajú sa od 28 dní po pôrode, väčšinou sa objavia do 2 rokov.

Radíme sem:

Úraz hlavy – vedúci k poškodeniu mozgu, môže súvisieť napríklad s pádom v skorom veku

Infekcie – meningitída (zápal mozgových blán), encefalitída (zápal mozgu), ktoré vedú k poškodeniu mozgu

Žltačka – spojená s poškodením pečene, neliečená môže viesť ku kernikteru (bilirubínová encefalopathia)

Príznaky

Symptómy detskej mozgovej obrny môžu byť veľmi rozmanité. U niektorých ľudí postihne choroba celé telo, u iných len polovicu tela, alebo len jednu končatinu. Medzi hlavné symptómy patria problémy s pohybovaním, koordináciou, rozprávaním, jedením a s vývojom.

Pohybovanie a koordinácia

• Tuhé svalstvo (spasticita), zvýšené reflexy
• Napätie svalstva môže byť buď prílišné, alebo naopak oslabené (handrovité končatiny)
• Zhoršené držanie rovnováhy a slabá koordinácia pohybov (ataxia)
• Trhavé nekontrolované pohyby, prezývané aj tras (tremor)
• Pomalé, zvíjavé pohyby
• Uprednostňovanie jednej strany tela, dosahovanie jednou rukou a pod.
• Zhoršená chôdza, pacienti často chodia po prstoch, alebo sú zhrbení. Býva tiež prítomná nožnicovitá chôdza (prekrížené kolená)
• Problémy s jemnou motorikou sa prejavia napríklad pri gombíkovaní, prípadne obstarávaní si kuchynského riadu

Reč a rozprávanie

• Oneskorený vývin reči
• Ťažkosti s rozprávaním
• Problémy so saním, žuvaním alebo jedením
• Slinenie alebo problémy s prehĺtaním

Vývin

• Oneskorené dosiahnutie motorických míľnikov, napríklad sedenie alebo plazenie
• Neschopnosť učenia sa
• Intelektuálne neschopnosti
• Predĺžený rast

Iné symptómy

• Záchvaty typu epilepsie
• Problémy s počutím
• Problémy so zrakom a pohyblivosťou očí
• Bolestivosť a ťažkosti s dotykovou citlivosťou
• Ťažkosti s močovým mechúrom a črevami s častou močovou nedostatočnosťou (inkontinencia) a zápchami
• Problémy s mentálnym zdravím, emocionálne ťažkosti ako aj poruchy správania

Kedy vyhľadať lekára

Je dôležité vyhľadať detského lekára svojho dieťaťa, pokiaľ sa objavia poruchy pohyblivosti, tiež pri oneskorenej motorike či poruchách správania.

Dôležité je vyhľadať lekára aj vtedy, keď sa objavia problémy s držaním tela, či nepravidelné pohyby. Tiež je nutné vyhľadať pomoc pri ťažkostiach s prehĺtaním, zaostávaním pohybu očí a podobne.

Diagnostika

Pri miernych symptómoch sa diagnostika môže opozdiť. Pri podozrení na detskú mozgovú obrnu lekári zhodnotia jednotlivé symptómy. Tiež je dôležitý monitoring rastu u takého dieťaťa, treba teda podotknúť, že je nutný dispenzár (dlhodobé sledovanie).

Väčšinou sa na liečení pacienta s detskou mozgovou obrnou účastní tím špecialistov. Patrí k ním okrem pediatra aj detský neurológ, psychiater, fyziater. Niekedy je vhodná spolupráca aj s detským psychológom, prípadne s logopédom.

Základným je tiež vyšetrenie krvi a moču, ktoré môžu potvrdiť alebo vyvrátiť niektoré genetické alebo metabolické príčiny detskej mozgovej obrny.

Z pomocných vyšetrení sa robí MRI (snímkovanie magnetickou rezonanciou), kraniálny ultrazvuk. U stavov, kedy pacient trpí epileptickými záchvatmi, je nutné ich verifikovať pomocou EEG (elektroencefalografie). Pri všetkých týchto vyšetreniach je niekedy nutné detského pacienta skľudniť pomocou liekov (sedácia).

Z ďalších vyšetrení je to vyšetrenie zraku, sluchu, reči, intelektu, vývinu, pohybu či iných ťažkostí.

Liečba

V terapii zohráva veľkú úlohu celý tím profesionálov a musí byť zostavený liečebný plán. Možnosti liečenia zahŕňajú medikamenty, terapie, chirurgické procedúry a iné prístupy.

Medikamenty

Svalové a nervové inkecie – podávajú sa pri neprimerane napätých svaloch či svalových skupinách, napríklad botulotoxín.

Ústne podané svalové relaxanciá – vedú k uvoľneniu svalstva. Používa sa baklofén, tizanidín, diazepam či dantrolén.

Liečba proti slineniu – podávajú sa injekciu botulotoxínu do slinných žliaz.

Terapie

Fyzikálna liečba – tréning a cvičenie pohybov, uvoľnenie svalstva, zlepšenie sily, flexibility, rovnováhy, motorického vývoja a celkovej hybnosti. V tomto prípade je tiež dôležité, čo sa pacient naučí a čo potom praktizuje v domácich podmienkach.

U detí medzi 1-2 rokom sa terapeut venuje správnemu vývinu niektorých svalových skupín, hýbaniu hlavičky, kontrole hrudníka, kolísaniu, otáčaniu na podložke, trénuje sa úchopový reflex a podobne.

Tiež sa tu trénuje pohyblivosť pomocou invalidného vozíka.

Zamestnanecká terapia – terapeut sa venuje pacientovi v otázkach práce, zaradenia do bežného života, samostatnosti v domácom prostredí.

Rečová a jazyková liečba – cestou logopéda je možné zlepšiť komunikačné schopnosti, odstrániť rečové a jazykové bariéry, zlepšiť výslovnosť a podobne. Tiež sa tento terapeut venuje stravovaniu a slineniu. Niekedy je nutné naučiť pacienta znakovú reč.

Rekreačná terapia – niektorým pacientom veľmi pomáha jazdenie na konskom chrbte, lyžovanie, ale aj hra s delfínmi či liečba so psom. Takáto terapia okrem pohybových zručností zlepšuje aj rozumové schopnosti. Tiež sa stará o emocionálnu stránku pacienta.

Chirurgické procedúry

Ortopedická chirurgia – niekedy je potrebná pri svalových skráteniach, kontraktúrach. Takáto liečba tiež môže napraviť kĺbne spojenia do prirodzených pozícií.

Selektívna dorzálna rizotómia – rezanie nervových vlákien. Môže sa vykonať pri spasticite, kedy je pri pohyboch veľká bolestivosť. Takáto terapia vie zmierniť bolesti, avšak môže viesť k znecitliveniu.

Iná liečba

Medicína sa orientuje na pridružené záchvaty, bolesť, osteoporózu, ako aj mentálne ťažkosti. Väčšinou je možné v takýchto prípadoch zasiahnuť medikamentózne.

Tak ako iných dospelých ,aj v tomto prípade po dosiahnutí dospelosti musia títo pacienti riešiť aj bežné problémy so zrakom, sluchom, bolesťou či chrupom.

V rámci terapie sa zdravotnícky tím zameriava aj na pocit ochrany, pracovné uplatnenie, správne nastavenie životného prostredia, finančnú podporu, ako aj na celkovú kvalitu života týchto pacientov.

Domáca liečba

Medzi základné prístupy v domácej terapii radíme muzikoterapiu. Je cenná, pretože okrem počúvania hudby s dobrou odozvou núti pacienta zapájať sa do procesu- hrať na nástroj, tancovať a podobne. Tiež vplýva na náladu.

Fytoterapia (liečba bylinami) si našla tiež svoje miesto pri pomoci pacientom s DMO. Podávajú sa švédske kvapky, ktoré sú dobré pri bolestiach, ale aj epileptických záchvatoch. Tiež je vhodná liečba žihľavou, materinou dúškou, šalviou a harmančekom. Tie pomáhajú hlavne pri obrne. Na zvýšené svalové napätie by mohla byť účinná alchemilka. Všetky tieto bylinky je možné podávať vo forme čaju, aj zmiešaného, prípadne ich použiť do sedacieho kúpeľa.

Zaujímavosti

U dospelých ľudí sa nemôže vyvinúť mozgová obrna. Tá sa objaví len v prvých 2 rokoch života, prípadne ešte pred narodením.

Fajčenie v tehotenstve môže viesť k zmenám vývoja mozgu plodu. Tiež užívanie psychoaktívnych látok počas tehotnosti môže viesť k postihnutiu plodu.

Detská mozgová obrna nie je degeneratívnym ochorením.

Medzi hlavné komplikácie detskej mozgovej obrny patrí skolióza, predčasné starnutie, depresia, úzkosť, srdcové a pľúcne ochorenia, chronická bolesť.

Zdroje

Michal Drobný a kol. – Neurology Textbook

Maria Treben – Moje léčivé rostliny

https://www.mayoclinic.org/ - Cerebral Palsy

https://www.healthline.com/ - What Cause Cerebral Palsy?

https://www.webmd.com/ - What Is Cerebral Palsy?