Obsah článku
Zelenina sú jedlé časti kultúrnych jednoročných alebo dvojročných rastlín, v niektorých prípadoch aj časti viacročných rastlín. Medzi zeleninu ale nepatria plodiny s presnejším zaradením (obilniny, okopaniny napr. zemiaky) a nepatria sem ani plodiny pestované pre semeno.
Základné delenie
- Listová zelenina - kapusta, kel ružičkový, kel kučeravý, mangold, portulaka, rukola, šalát, špenát
- Hlúbová zelenina - karfiol, brokolica, kaleráb
- Plodová zelenina - uhorka, paradajka, paprika, patizón, melón, tekvica
- Cibuľová zelenina - cibuľa, cesnak, pažítka, pór
- Koreňová zelenina - mrkva, petržlen, reďkovka, chren, čierny koreň, cvikla, fenikel
V akej forme konzumovať zeleninu?
Samozrejme v prvom rade surovú a pokiaľ možno, čo najčerstvejšiu, aby sa v najväčšej miere zachovala jej výživová hodnota. Pri akejkoľvek tepelnej úprave dochádza k úbytku vitamínu C, kyseliny listovej i ostatných vitamínov B. Navyše sa vylúhujú, podobne ako minerály. Tým sa zo zásadotvornej zeleniny stáva kyselinotvorná, ťažšie stráviteľná. Najnovšie poznatky však ukázali, že tepelnou úpravou zelenín bohatých na betakarotén (mrkva, karotka, špenát, tekvica) sa zvýši ich výživová hodnota. Varením sa karotén nezničí, naopak asi päťnásobne sa zlepší jeho uvoľňovanie. To isté platí aj pre lykopén nachádzajúci sa v rajčinách.
Zdroj: katarinahorak.com
