Zelenina

Zelenina sú jedlé časti kultúrnych jednoročných alebo dvojročných rastlín, v niektorých prípadoch aj časti viacročných rastlín. Medzi zeleninu ale nepatria plodiny s presnejším zaradením (obilniny, okopaniny napr. zemiaky) a nepatria sem ani plodiny pestované pre semeno.

Základné delenie

  • Listová zelenina - kapusta, kel, mangold, portulaka, rukola, šalát, špenát,
  • Hlúbová zelenina - karfiol, brokolica, kaleráb
  • Plodová zelenina - uhorka, paradajka, paprika, patizón, melón cukrový, melón vodový, tekvica
  • Cibuľová zelenina - cibuľa, cesnak, pažítka, pór
  • Koreňová zelenina - mrkva, petržlen, reďkovka, chren, čierny koreň, reďkev, cvikla,
  • Strukoviny - fazuľa, hrach, šošovica, sója

Už dlhé roky vieme a je aj vedecky dokázané, že v krajinách, kde ľudia konzumujú veľa zeleniny sú podstatne zdravší a dožívajú sa vysokého veku.

Ak vás trápia nejaké choroby, nemôžete sa zbaviť nádchy, často máte chrípku, je znakom toho, že zelenina sa nevyskytuje u vás každodenne aspoň tri- až štyrikrát na tanieri. Zelenina totiž nie je cenná len preto, že poskytuje nutrične významné živiny. Navyše obsahuje komplex látok so špecifickými liečivými účinkami.Zelenina ako prírodná lekáreň.

Okrem vitamínov, minerálov, enzýmov, antioxidantov, vláknin, obsahuje chemoprotektívne zložky. Ide o rôznorodé látky so špecifickými liečivými účinkami:

  • Fytoncídy majú antimikrobiálne účinky a priaznivo ovplyvňujú ústnu a črevnú mikroflóru. Napríklad horčičné silice nachádzajúce sa v horčici a v chrene, rafanín v reďkovke, alicín a garlicín v cibuli a v cesnaku. Podobné látky sa vyskytujú aj v brokolici, paprike, kapuste, keli a v iných zeleninách.
  • Močopudné účinky má petržlen, pašternák, mrkva, zeler, špargľa a tekvica.
  • Proti zápche je vhodná najmä kapusta a mrkva.
  • Na reguláciu tráviacej sústavy vplýva cvikla, kapusta, hlávkový šalát, mrkva,kaleráb, chren a reďkev.
  • Proti zápalom je dobrá šťava z chrenu, cibuli a cesnaku. Cesnak navyše saosvedčil i proti kôrnateniu ciev a pri znižovaní vysokého krvného tlaku.
  • Zneškodnenie škodlivých splodín metabolizmu najmä z mäsitých jedál aúdenín. Kapustovitá zelenina (brokolica, kapusta, ružičkový kel, karfiol), ale ajcesnak a cibuľa zabraňujú v čreve zmene dusičňanov na rakovinotvorné dusitany.
  • Proti rakovine sú vhodné horké látky šalátov, čakanky a uhoriek, sulforafanv brokolici a v iných kapustovitých zeleninách, či lykopén nachádzajúci sa v rajčine.

V akej forme konzumovať zeleninu?

Samozrejme v prvom rade surovú a pokiaľ možno, čo najčerstvejšiu, aby sa v najväčšej miere zachovala jej výživová hodnota. Pri akejkoľvek tepelnej úprave dochádza k úbytku vitamínu C, kyseliny listovej i ostatných vitamínov B. Navyše sa vyluhujú, podobne ako minerály. Tým sa zo zásadotvornej zeleniny stáva kyselitvorná, ťažšie straviteľná. Najnovšie poznatky však ukázali, že tepelnou úpravou zelenín bohatých na betakarotén (mrkva, karotka, špenát, tekvica) sa zvýši ich výživová hodnota. Varením sa karotén nezničí, naopak asi päťnásobne sa zlepší jeho uvoľňovanie. To isté platí aj pre lykopén nachádzajúci sa v rajčinách.

Zdroj: http://www.katarinahorak.com