Obsah článku

    Drogová závislosť

    Drogová závislosť je celospoločenským problémom. Okrem zdravotných rizík nesie so sebou často zvýšenú trestnosť. Niektoré psychoaktívne látky sú dostupné legálnou cestou, iné na „čiernom trhu“.

    Úvod do problematiky

    Negatívne dôsledky užívania psychoaktívnych látok postihujú milióny ľudí na celom svete. Problematika je zložitá a preto je potrebné ju chápať komplexne, z viacerých uhlov. Okrem dopadov na psychické a telesné zdravie má zneužívanie drog dopad aj na sociálnu sféru týchto ľudí. Pre lepšie chápanie musíme rozlišovať mechanizmy pôsobenia a účinky jednotlivých drog. Chápanie abstinenčného syndrómu je tiež smerodajné.

    V tomto prehľadovom článku sa budeme viac venovať jednotlivým skupinám psychoaktívnych látok, ktoré bývajú zneužívané. Patria sem opioidy, stimulanty, tlmiace látky, halucinogény, kanabis a prchavé rozpúšťadlá. K tým bežne legálnou cestou dostupným radíme alkohol a tabak.

    Tento prehľad skúma krátkodobé aj dlhodobé účinky zneužívania psychoaktívnych látok na telo a myseľ, vrátane zmien v štruktúre a funkcii mozgu, fyzických zdravotných problémov a problémov duševného zdravia. Genetické súvislosti pri rôznych závislostiach budú ďalej tiež predostrené.

    Definícia závislosti

    Závislosť je „stav závislosti od určitej látky, veci alebo činnosti“. Medicínsky ho môžeme definovať ako „chronický, recidivujúci stav charakterizovaný nutkavým správaním pri hľadaní drogy, pokračujúcim užívaním napriek škodlivým následkom a dlhotrvajúcimi zmenami v mozgu“.

    Látková, tiež drogová závislosť sa tu chápe ako neuropsychiatrická porucha charakterizovaná opakovanou túžbou neustále užívať drogu napriek jej škodlivým následkom. Rozlišujeme aj pojem nelátková závislosť, ktorý nezahŕňa drogy v pravom slova zmysle, ale zahŕňa podobné správanie, ako keď človek užíva drogu; môže sa jednať o patologické hráčstvo, závislosť od jedla, internetu a pod.

    Niektoré základné pojmy

    Pojem droga v tomto článku zahŕňa tú omamnú látku, ktorá býva zneužívaná k vyvolaniu zmien v prežívaní, nazývame ju tiež psychoaktívnou látkou alebo substanciou. Jedná sa teda o pojem nesúci jej skodlivosť na ľudské zdravie; oproti farmakologickému vymedzeniu tohto pojmu, ktorý je viac všeobecný.

    O drogovej závislosti či syndróme drogovej závislosti sa v súčasnosti hovorí aj ako o poruche užívania látok, z anglického substance use disorder, skratka SUD. Kľúčovou charakteristikou SUD je neschopnosť kontrolovať užívanie drog napriek ich nepriaznivým účinkom, ktoré prináša. Problém zneužívania drog a drogovej závislosti prerástol do významného záujmu, pričom celosvetovo sa zvýšil až alarmujúco počet postihnutých užívateľov. V Európe je najčastejšie užívanou nelegálnou drogou kanabis, následne stimulanty. Podľa EMMCDA, Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť, k najrozšírenejším užívaným nelegálnym stimulantom v Európe patrí kokaín, MDMA a amfetamíny. Užívanie opiátov je síce plošne nie tak časté, ich hlavnou komplikáciou je prenos infekčných ochorení cestou vnútrožilného užívania.

    V posledných desaťročiach sa v rámci boja proti drogovej závislosti zameral výskum predovšetkým na pochopenie toxických mechanizmov návykových látok. Výzvou klinickej medicíny je porozumenie zdravotníkov, že užívatelia psychoaktívnych látok často siahajú aj po viacerých látkach naraz; často to vedie aj k nešpecifickým prejavom a tiež sťažuje identifikáciu konkrétnej látky.

    Medicínsky výskum sa v súčasnosti orientuje na vplyv rôznych látok a neurotransmiterové systémy centrálneho nervového systému, tiež možné genetické asociácie. Niektoré štúdie preukázali pozoruhodné súvislosti medzi závažnými duševnými chorobami a zneužívaním drog vo všeobecnosti.

    Psychoaktívne látky bývajú do organizmu vpravované rôznymi cestami. Niektoré sa užívajú vo forme tabliet, fajčia, pridávajú do potravín a nápojov, iné sa šnupú či vpravujú do tela injekčnou cestou.

    V súčasnosti je rozšírené cestovanie, niekedy aj s cieľom zažiť drogový „trip“. Naproti minulosti, kedy sa psychoaktívne látky v našich podmienkach skôr podomácky vyrábali, dnes je možná prakticky nepretržitá drogová turistika. Aj z tohto dôvodu čelí medicína drogových závislostí novým výzvam.



    Toxikománia
    Toxikománia

    Základné rozdelenie psychoaktívnych látok

    Najčastejšie psychoaktívne látky môžeme rozdeliť do týchto skupín:

    • Alkohol – psychoaktívna látka, bežne dostupná na legálnom trhu, vedie k syndrómu závislosti od alkoholu
    • Opiáty – patria sem chemické deriváty maku siateho, Papaver somniferum; oddávna sú bežne používané k zmierneniu bolesti, napr. počas vojen. Najznámejšou molekulou je morfín. Jedná sa o analgetikum dostupné na lekársky predpis. Získava sa z latexovej šťavy makovíc, chemickou cestou sa upravuje na diacetylmorfín, známy ako heroín. Táto nelegálna droga má veľmi silný potenciál závislosti. Okrem týchto látok poznáme aj rôzne opiové deriváty, používané v medicíne ako lieky proti silnej bolesti.
    • Kanabinoidy – psychoaktívny potenciál majú niektoré substancie obsiahnuté v rastline Cannabis sativa, resp. indica. Jedná sa o látku THC, zjedn.tetrahydrocanabinol, nesúcu okrem euforizačných i halucinogénne účinky; hlavne vo vyšších množstvách. V našej oblasti sa rozmohlo užívanie kanabinoidov po roku 1989, hlavne medzi mladými ľuďmi.
    • Sedatíva a hypnotiká – do tejto skupiny radíme látky obsiahnuté v niektorých bežne používaných liekoch na spanie. Bývajú zneužívané benzodiazepíny s potenciálnym návykom. V minulosti boli často zneužívané barbituráty, v súčasnosti nie sú bežne dostupné.
    • Kokaín – alkaloid z rastliny Erythroxylum coca má psychostimulačné účinky. Niekedy sa ku konzumentovi dostáva aj vo forme „crack“- látky s vôbec najsilnejším potenciálom závislosti. Kokaín je považovaný za drogu bohatých.
    • Iné stimulanciá vrátane kofeínu – do tejto skupiny radíme syntetické látky amfetamín, metamfetamín, extázu a kofeín, ktorý je ale získavaný z rastliny rodu Coffea, respektíve z iných rastlín. Metamfetamín, teda pervitín, bol využívaný v období 2.svetovej vojny pre svoje stimulačné účinky. Extáza je považovaná za tanečnú drogu. Kofeín je legálna substancia bežne celosvetovo dostupná, konzumuje sa najviac v podobe kávy.
    • Halucinogény – patria sem často látky na prírodnej báze; k najznámejším patrí LSD, teda dietylamid kyseliny lysergovej, získavaný z huby Claviceps purpurea cudzopasiacej na obilí. Psilocybín je alkaloid obsiahnutý v hubách holohlavcov, známych ako lysohlávky. K ďalším halucinogénom patrí napríklad meskalín získavaný z kaktusu Lophophora Williamsii. Je dôležité si uvedomiť, že veľa rastlín v prírode nesie halucinogénny potenciál a preto je nutná zvýšená pozornosť aj pri zbere bylín, hríbov či chytaní niektorých živočíchov; aj v našich podmienkach.
    • Tabak – rastlina Nicotiana tabacum obsahuje alkaloid nikotín, ktorý sa dostáva cestou tabakových výrobkov väčšinou legálnymi cestami až ku konzumentom. Tabak má tiež silný potenciál závislosti. Aj napriek kampaniam proti jeho užívaniu je stále v spoločnosti nikotín rozšírený, nesúc so sebou nechvalne známe škodlivé účinky.
    • Prchavé rozpúšťadlá – jedná sa o chemické rozpúšťadlá typu toluén, v minulosti často zneužívané toxikomanmi k navodeniu extatických stavov. Aj vedecky bolo potvrdené, že ich zneužívanie nesie riziko postihnutia bielej hmoty mozgovej a rozvrat osobnosti. Ľudia zneužívajúci prchavé rozpúšťadlá sú často agresívni a neprimerane dráždiví.
    • Užitie viacerých drog a iných psychoaktívnych látok – niekedy bývajú zneužívané viaceré psychoaktívne látky súčasne. Pre tento jav vyčlenila v minulosti MKCH samostatnú klasifikačnú jednotku. Je tiež dôležité upozorniť, že veľké množstvo aj novoobjavovaných chemických substancií nesie so sebou psychoaktívny potenciál. Jedná sa o rôzne ako prírodné, tak i syntetické látky. V minulosti bola touto cestou zneužívaná napríklad muchotrávka červená.

    Vyššie uvedená klasifikačná schéma vychádza z Medzinárodnej klasifikácie chorôb, MKCH. Niektoré z vyššie uvedených látok boli objavené náhodne, iné majú istý tradičný historický profil. Ich užívanie je rozšírené po celom svete a je spojené s radou nežiadúcich reakcií. Na šírení psychoaktívnych látok majú často zásluhu zločinecké organizácie, s neblahým dopadom na zdravie jednotlivcov i celé komunity.


    Všeobecné účinky psychoaktívnych látok na ľudské telo

    Účinky psychoaktívnych látok na ľudské telo sú zložitou problematikou.

    Zneužívané látky majú širokú škálu rôznych účinkov. Menia nielen vzorce správania či biochemické parametre s dopadom na tkanivo centrálneho nervového systému. Pokiaľ ide o behaviorálne účinky, po užití väčšiny týchto látok dochádza k zmene kognitívnych funkcií, zhoršenému úsudku, zmenám nálady a emócií. Často narúšajú systém odmeňovania mozgu, čo vedie k návykovému správaniu a nutkavému hľadaniu drog. Na biochemickej úrovni môžu psychoaktívne látky interferovať s normálnymi fungovaním neurotransmiterov, ako je dopamín, serotonín, kyselina gama-aminomaslová. To ovplyvňuje reguláciu nálady, spracovanie odmien a celkovú funkcionalitu mozgu. Chronické užívanie drog vedie k toxickým účinkom na mozgové tkanivo, prejaví sa to niekedy i štrukturálnym a funkčným poškodením.

    Zjednodušene by sme ich mohli rozdeliť na spomaľovače, depresanty a urýchľovače, stimulanty. Niektoré z týchto látok majú však na poli účinkov osobitné vlastnosti:

    Depresanty

    Heroín a iné opioidy sa odlišujú svojimi návykovými vlastnosťami. Zvyšujú hladiny dopamínu v mozgu, čo vedie k opakovanému užívaniu týchto drog, teda aj k návykovému správaniu. Interagujú tiež s opioidnými receptormi. Vyvolávajú eufóriu, sedáciu, pri abstinenčnom syndróme aj namrzenosť.

    Alkohol tlmí centrálny nervový systém, CNS. Pôsobí hlavne na GABA receptory. Vyvoláva útlm, najprv je ovplyvnená bdelosť, neskôr úsudok. Najprv býva síce popísaný stimulačný účinok vrátane vzrušenia, potešenia, straty zábran, neskôr dôjde k utlmeniu. Užívateľ môže byť agresívny, hnevlivý, náladový.

    Stimulanty

    Amfetamíny vedú k intenzívnej eufórií. Vzhľadom k ich psychostimulačným vplyvom sa v niektorých krajinách zvykli v terapeutických dávkach predpisovať pri ADHD, teda poruche pozornosti s hyperaktivitou a tiež pri narkolepsii, chorobnej spavosti. Zvyšujú bdelosť a znižujú únavu. Metamfetamín, amfetamín a MDMA vyvolávajú potešenie pôsobením na dráhu odmeňovania. V mozgu sa menia koncentrácia dopamínu, noradrenalínu a serotonínu. MDMA, teda extáza, vplýva aj na serotonínové receptory v mozgu, čím mení náladový profil užívateľa. Užívanie týchto látok môže viesť k psychóze a poruchám vnímania. Bludy a halucinácie bývajú pri dlhodobom užívaní, kedy sa postupne stráca u týchto pacientov kontakt s realitou.

    Kokaín nenesie až tak silný psychostimulačný potenciál ako syntetické amfetamíny. Má tiež euforizačné účinky, zvyšuje bdelosť a sebavedomie. Na drogu vzniká závislosť. Zvyšuje v tele dopamín, avšak tiež látky zvané katecholamíny, teda adrenalín a noradrenalín. Pri nedostatku kokaínu sa objavuje typicky kokaínový craving, teda baženie po tejto látke. Pacient, ktorí nemá prístup k opakovanej aplikácií, ostáva apatický, dráždivý, dysforický, neschopný sa tešiť.

    Látky s osobitnými vlastnosťami

    Zmeny po užití kanabisu zahŕňajú zmeny vo vnímaní, kognícií, motorickom správaní, pamäti a učení; v prípade dlhodobého užívania aj psychotické epizódy. Kanabis aktivuje kanabinoidné receptory, no tiež vedie k zníženiu GABA a tiež k zvýšeniu hladín dopamínu na mozgových synapsách.

    Užívanie drogy šnupaním
    Užívanie drogy šnupaním

    Rizikové faktory

    Zneužívanie návykových látok a závislosť môže postihnúť kohokoľvek. Ako už bolo spomínané, svoje miesto tu tiež zohráva genetika, ktorá môže byť zodpovedná za 40-60% náchylnosti jednotlivca k rozvoju poruchy užívania látok.

    K ďalším faktorom patrí:

    • Fyzické, sexuálne a emocionálne prežívanie
    • Vystavenie sa traume
    • Rovesníci zneužívajúci psychoaktívne látky
    • Výskyt zneužitia týchto látok v rodine
    • Prístup k týmto látkam
    • Poruchy duševného zdravia ako depresia, úzkosť, poruchy príjmu potravy, poruchy osobnosti

    Špecifickú skupinu tvoria dospievajúci

    Adolescenti často experimentujú s psychoaktívnymi látkami, napríklad z komunitných dôvodov. Keďže ich mozog ešte nie je plne vyvinutý, nemajú rovnaké rozhodovacie schopnosti ako dospelí. Tvoria teda rizikovú skupinu, u ktorej sa často rozvinie syndróm závislosti. K rizikovým faktorom, prečo mladiství siahnu po psychoaktívnej látke, môže napríklad byť:

    • Odpozorovanie zlozvykov u blízkych
    • Zlé zaobchádzanie v detstve, napríklad zneužívanie
    • Tlak rovesníkov na požitie nejakej látky
    • Šikanovanie
    • Príslušnosť v nejakej komunite
    • Ochorenia ako depresia, ADHD

    Čím viac je prítomných týchto rizikových faktorov, tým je väčšia pravdepodobnosť, že užívanie látky povedie až k závislosti.


    Vyšetrenie pacienta s podozrením na syndróm závislosti

    Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie sa líšia od typu závislosti, požitej látky, času požitia a jej vpravenia do organizmu. Niekedy sa intoxikácia prejavuje nezmyslenou rečou, vrávoraním pri chôdzi, zhoršeným úsudkom. Pri užití psychostimulantov sú typicky zväčšené očné zrenice. Naopak, pri užití opiátov bývajú zrenice veľkosti špendlíkovej hlavičky. Po užití stimulantov sa vyskytuje zrýchlená frekvencia srdca a vysoký krvný tlak. V prvom rade je nutné znížiť stres, stabilizovať životné funkcie a pripraviť aj tím edukovaný v otázke akútnej intoxikácie.

    Rozlišujeme 5 štádií závislosti:

    1. Prvé požitie látky – často sa jedná o experiment, naivitu, potrebu zapáčiť sa
    2. Pokračovanie v užívaní látky – síce „nepotrebujú“ látku, ale chcú ju, lebo im napríklad v minulosti zlepšila náladu
    3. Tolerancia látky – pacienti si uvedomujú, že potrebujú väčšiu dávku látky, aby pocítili predchádzajúci „stav“
    4. Postupný návyk na látku – pacienti pociťujú fyzické príznaky pri prerušení užívania. Bez „svojej“ látky sa necítia normálne.
    5. Závislosť na látke – plne rozvinutá závislosť. Na niektorých látkach vzniká psychická, na iných skôr telesná závislosť, niekedy je závislosť obojaká.
    Je nutnosťou vedieť povedať „nie“
    Je nutnosťou vedieť povedať „nie“

    Prognóza

    Štúdia z roku 2005 zistila mierne vyššiu prevalenciu zneužívania látok u mužov ako u žien. V roku 2016 bola najčastejšou poruchou užívania návykových látok závislosť od alkoholu, no najčastejšími poruchami užívania nelegálnych drog bolo zneužitie kanabisu a opiátov. Užívanie amfetamínu a kokaínu bolo menej časté.

    Prognostické ukazovatele sú celkom jasné. Aj napriek diagnostike pacienti so závislosťou zomierajú o 22,5 roka skôr ako zdraví ľudia. Toto neradostné číslo súvisí s toxickými účinkami látok na viaceré orgánové systémy, vrátane srdcového, dýchacieho a neurologického. Veľkú úlohu teda musí v spoločnosti zohrávať prevencia, vrátane cieleného vychytávania týchto pacientov.

    Zdroje

    ANGHEL C.D. a kol.: Understanding the Mechanisms of Action and Effects of Drugs of Abuse. 2023. NationalLibraryOfMedicine [online] [cit. 12.28.2024]. Dostupné z: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10343642/

    FLUYAU D. a kol.: Drug Addiction. 2024. NationalLibraryOfMedicine [online] [cit. 12.28.2024]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK549783/

    SLIGHTHAM C. a kol.: What You Need to Know About Substance Use Disorder. 2020. Healthline [online] [cit. 12.28.2024]. Dostupné z: https://www.healthline.com/health/drug-abuse


    Autor

    MUDr. Vladimír Garaj

    Stretnúť denne človeka, to stačí.