Epilepsia

Epilepsia je záchvatovité ochorenie, ktorému môže predchádzať aura. Vzniká bez zjavnej príčiny, alebo na podklade iného ochorenia.

Charakteristika

Epilepsia, prezývaná aj zrádnik alebo padúcnica je ochorenie, pri ktorom dochádza k náhlej zmene vedomia alebo správania. Je to následok miestnych alebo celkových zmien mozgového tkaniva.

Medzinárodná liga proti epilepsii (ILAE) spolu s Medzinárodným úradom pre epilepsiu (IBE) zadefinovali dva pojmy, epileptický záchvat a epilepsia.

Pri epileptickom záchvate dochádza k prechodnému vzniku príznakov počas abnormálnej neuronálnej aktivity v mozgu. Na druhej strane epilepsia ako taká je choroba mozgu, ktorá je charakteristická stálou (nie ako pri ojedinelých záchvatoch) predispozíciou generovať epileptické záchvaty.

Epilepsia ako choroba má rozličné následky- neurobiologické, kognitívne (rozumové), psychologické, ale aj sociálne. Jej definícia zahŕňa, že sa musí objaviť viac ako jeden epileptický záchvat, aby stav spĺňal pravú chorobu-epilepsiu.

Iná definícia epilepsie hovorí o chronickej (dlhotrvajúcej) chorobe charakteristickej záchvatovitou dysfunkciou mozgu spôsobenou neuronálnym vybitím. Čo to znamená?

V mozgu existuje elektrická aktivita. Je daná štruktúrou a funkciou neurónov, teda nervových buniek, medzi ktorými dochádza neustále k prenosu vzruchov, informácií. Tento prenos je pri epilepsii pozmenený.

Pri epilepsii dochádza niekedy aj k zmene vedomia. Pacient vedomie stratí úplne na dlhší čas, alebo len krátko a čiastočne. Záchvaty delíme na parciálne (čiastkové), alebo generalizované (celostné).

Približne 50 miliónov ľudí trpí celosvetovo epilepsiou, pričom skoro 2 z 3 prípadov ochorenia sa zistí v rozvojových krajinách.

Najčastejšie sa diagnostikuje u mladých detí, alebo u ľudí nad 65 rokov. Niekedy sa epileptické záchvaty objavujú po operáciách mozgu u rehabilitovaných pacientov ako dôsledok i nepatrného zásahu do mozgového tkaniva. Často sa vyskytuje epilepsia aj po úrazoch hlavy.

Ako bolo spomínané, jednotlivé záchvaty sa môžu od pacienta k pacientovi odlišovať:

• Poznáme čiastočné a celostné záchvaty, pričom pri jednoduchých čiastkových (parciálnych) záchvatoch pacient nestratí vedomie.
• Ku celostným (generalizovaným) záchvatom patria absencie (petit mal), klonické (kŕčovité) záchvaty, tonické (napäťové), atonické (ochabnuté) alebo tonicko-klonické (grand mal). Pri nich pacient stráca vedomie.

Najrozšírenejšie sú záchvaty typu grand-mal, potom absencie a napokon iné formy epilepsie. Patrí k nim napríklad záhlavná epilepsia.

Odlišujeme aj stav epileptický, t.j. status epilepticus – pri tomto stave dochádza k nekontrolovateľnému dlhému záchvatu (aj niekoľko minút), ktorý nereaguje riadne na liečbu a je spojený aj s vyššou mortalitou (až 20%).

Príčiny epilepsie

Poznáme 2hlavné typy epilepsie:

• Primárna - presná príčina nie je známa.
• Sekundárna - na podklade iného ochorenia, prípadne toxínov (alkohol a pod.)

Na epileptogenéze sa môže podpísať viac stavov. Epilepsia vzniká pri:

• neurodegeneratívnych ochoreniach (napr. roztrúsená skleróza)
• úrazoch hlavy spojených s úrazmi mozgu
• náhlych cievnych mozgových príhodách
• mozgových nádoroch
• infekciách centrálneho nervového systému
• pri status epilepticus – predĺženom epileptickom záchvate alebo sérií záchvatov v rýchlej nadväznosti

Je popísaná aj niekoľko rokov trvajúca „tichá“ perióda po úrazoch mozgu, kedy sa záchvaty neobjavujú. Aj napriek tomu sa môže po dlhej dobe epilepsia objaviť. Môže to byť traumou (úrazom) zmenené mozgové tkanivo, ktoré sa začne akoby „jatriť“, meniť svoju elektrickú aktivitu.

Popísal sa jav „vznietenia“. Dochádza k nemu vtedy (pozoroval sa u zvierat), keď sa aplikuje na mozgové tkanivo elektrický prúd. Môže sa jednať o niektoré špecifické časti mozgu, pričom dochádza k ich väčšej vnímavosti na záchvaty. Každý záchvat má svoj základný prah vnímavosti.

Je dôležité podotknúť, že aj napriek vznieteniu zvieratá v tejto štúdií nevykazovali spontánne záchvaty.

Podobne môže však indukovať (privodiť) epileptický záchvat chemická stimulácia. Bolo aj u ľudí zistené, že niektoré pesticídy môžu viesť k vzniku takýchto záchvatov.

Ďalším potencionálnym mechanizmom vzniku epilepsie je okrem vznietenia tzv. excitotoxicita. Jedná sa vlastne o prílišnú elektrickú nabudenosť mozgu.

Na epileptickom záchvate sa môže podieľať aj požitie alkoholu.

Keby sme to zhrnuli, epilepsia má veľa podôb a nie vždy je jasná príčina, ktorá ochorenie vyvoláva.

Príznaky epilepsie

Symptómy ochorenia sa líšia podľa typu epilepsie.

Niekedy sa zdá, že pacient prestal vnímať okolie (absencia – petit mal).

Inokedy je samotný záchvat dosť dramatický. Pacient často spadne na zem, končatiny sa mu dostanú do kŕčovitého postavenia, svaly sa napnú, pacient stratí úplne vedomie. (tonicko-klonický - grand mal)

Niekedy je tento stav sprevádzaný pohryzením jazyka, pomočením či pokalením.

Oči môžu byť obrátené nahor alebo do strany.

Na oslovenie pacient nezvykne reagovať. Záchvat väčšinou spontánne ustúpi do 1-2 minút, no môže trvať aj niekoľko minút. Vždy je to život ohrozujúci stav, pacient môže pri začiatku záchvatu spadnúť z výšky na zem, prípadne si doudierať hlavu počas trvania epileptického záchvatu.

Niekedy záchvatu predchádza tzv. aura. Pacient vtedy vie vyhodnotiť, že „niečo na neho ide“, prípadne „už je tu opäť záchvat“. Je spojená často- krát s halucináciami či už zrakovými, alebo sluchovými.

Pri inej epilepsii pacient nestratí vedomie. Sám pozoruje, ako mu napríklad „myká rukou“, alebo polovicou tela. Môžu byť doprovodné pocity mravenčenia končatiny či vidiny ostrého svetla. Býva to tak napríklad pri niektorých nádoroch mozgu, ochorenie postihuje napríklad len tvár a rameno.

Príznaky (zhrnutie):

• strata vedomia nemusí byť vždy prítomná
• pomočenie, pokalenie, uhryznutie vlastného jazyka
• svaly v kŕči, napätí, prípadne zmiešane, alebo končatiny ostanú naopak chabé
• niekedy sa jedná len o stratu komunikatívnosti, pacient „sa zapozerá niekam“
• aura býva niekedy predzvesťou epileptického záchvatu

Kedy vyhľadať lekára

Je dôležité vyhľadať lekára, keď sa zdá, že pacient prekonáva prvý epileptický záchvat v živote (ešte nič také podobné nemal). Lekár dodiagnostikuje stav a určí, či sa jedná o epilepsiu.

Keď sa ochorenie chronifikuje (trvá dlhodobo), pacienti a ich príbuzní bývajú uzrozumení s priebehom, domácou liečbou a prognózou choroby. Dôležité je tiež udržiavať antiepileptický režim.

Pri oboznámení sa s touto chorobou pacient aj jeho príbuzní vedia, ako sa zachovať pri ďalšom záchvate, aj ako podať adekvátnu liečbu, aby záchvat skončil.

Zároveň sú uzrozumení, kedy predsa len volať lekára- býva to v prípadoch, kedy si pacient udrie hlavu pri páde a krváca (je potrebné šitie), ale aj v prípade, keď záchvat po liečbe neodoznie.

Diagnostika epilepsie

Základné neurologické vyšetrenie vykonáva lekár neurologického oddelenia. K typickým nálezom patrí pohryzenie jazyka, pomočenie či pokalenie, ku ktorému dôjde pri samotnom záchvate. Tak sa dá odlíšiť epilepsia od inej choroby, napríklad synkopy.

Na upresnenie diagnózy sa je rozšírené použitie EEG (elektroencefalografia). Pomocou tohto vyšetrenia sa dá zistiť abnormálna elektrická aktivita mozgu. Vyšetrenie je pre lekára veľmi nápomocné.

Na rozlíšenie základného ochorenia sa používajú v diagnostike prístroje CT a MR, ktoré sa zamerajú na lebku a mozog ako taký.

Liečba epilepsie

Aj napriek tomu, že sú epilepsia a záchvaty s ňou spojené dosť výrazné a okolití pozorovatelia sa často pri niekoho záchvate zľaknú, existuje veľká svetová osveta vo vnímaní a chápaní tohto ochorenia.

Liekmi prvej voľby sú benzodiazepíny, ktoré majú protizáchvatový účinok.

Dlhodobú liečbu nastavuje neurológ po zhodnotení celkového stavu. Je niekoľko ďalších liekov - antiepileptík, ktoré znižujú výskyt epileptických záchvatov. Pacienti na ne väčšinou dobre reagujú a sú dobre znášané.

Pri trvaní záchvatu je možné pacientovi podložiť pod hlavu vankúš či vlastnú ruku, aby si hlavu nepoudieral.

Domáce liečba epilepsie

V domácich podmienkach sa často aplikuje liek na báze benzodiazepínov rektálnou rúrkou (teda do análnej krajiny). Po aplikácií tohto lieku (ktorý predpisuje lekár špecialista) dochádza k pozvoľnému ukončeniu záchvatu a pacient postupne naberá vedomie.

Pri opakovaných záchvatoch v dlhšom časovom období po riadnej diagnostike sa ordinuje dlhodobá (niekedy doživotná) liečba antiepileptikami.

S pomocnej bylinnej liečby sú pri epilepsii účinné žihľava, deväťsil, materina dúška či švédske kvapky.

Prevencia epilepsie

Je dôležité vyvarovať sa podnetom, ktoré v minulosti provokovali epileptický záchvat. Medzi takéto podnety patrí napríklad silné blikajúce svetlo obrazovky, alebo na diskotéke (stroboskop). Záchvaty môžu tiež vznikať pri prepracovaní. Je preto vhodné vyvarovať sa práci na smeny, hlavne nočnej.

Pacienti trpiaci epilepsiou môžu používať vodičské oprávnenie, avšak je dôležité dlhšie bezzáchvatovité obdobie bez liečby. Všetko sa odvíja v zmysle platnej legislatívy.

Dôležité je dodržiavať antiepileptický režim. Pri veľkej časnosti záchvatov je možné siahnuť aj po ochranných pomôckach, akými je prilba.

Zdroje

Michal Drobný a kol. - Neurology Textbook

Maria Treben - Moje léčivé rostliny