
Čo to horúčka je?
Horúčka nie je choroba. Je to príznak alebo znamenie, že v tele nie je niečo v poriadku. U detí to nie je nič výnimočné, ale napriek tomu je potrebné správne reagovať a hlavne nepodceniť závažné ochorenie, ktoré môže sprevádzať. Horúčka stimuluje obranyschopnosť tela a posiela biele krvinky a iné „bojové“ bunky, aby bojovali a zničili príčinu infekcie.
Normálna teplota u dojčiat a detí je okolo 36,4 °C, ale môže sa mierne líšiť od dieťaťa k dieťaťu. Horúčka je väčšinou poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti definovaná ako teplota 38 °C a vyššia pri rektálnom meraní.
Ako správne merať teplotu?
Meranie teploty u najmenších detí je najpraktickejšie v konečníku, vtedy je však potrebné myslieť na to, že teplota v konečníku je o pol stupňa vyššia.
Konkrétny príklad:
Ak teplomer ukazuje po odmeraní teploty v zadočku 38,7 °C, v skutočnosti je reálna teplota 38,2 °C.
Teplotu v podpazuší meriame ortuťovým teplomerom asi 8-10 minút u väčších detí, u digitálneho teplomeru do zaznenia zvukového znamenia. Okrem toho sa dnes používajú aj digitálne teplomery, ktoré merajú teplotu v ústach (vo forme cumľov), na čele, či uchu (ušný teplomer) - ich údaje je lepšie pokladať za orientačné, častokrát sú nepresné.
Čo môže spôsobiť horúčku u dieťaťa?
Horúčku môžu spôsobiť:
- infekčné choroby - infekcie horných dýchacích ciest, chrípka, ušné infekcie, roseola - vírus, ktorý spôsobuje teplotu a vyrážku, angína, infekcie obličiek alebo močových ciest, bežné detské choroby, napríklad ovčie kiahne a čierny kašeľ
- niektoré lieky
- úpal
- transfúzia krvi
- poruchy mozgu
- niektoré druhy rakoviny
- niektoré autoimunitné choroby
- očkovanie

Aké sú príznaky horúčky u dieťaťa?
Okrem telesnej teploty vyššej ako 38 °C môžu príznaky zahŕňať:
- deti s horúčkou môžu byť mrzutejšie a plačlivejšie, keď im teplota stúpa
- dieťa nemusí byť také aktívne alebo výrečné ako obvykle
- dieťa má červené líca a horúce čelo i celé telo
- dieťa je menej hladné a smädné
- vášmu dieťaťu môže byť teplo alebo až horúco. Pamätajte, že aj keď sa vaše dieťa cíti, akoby horelo, nameraná teplota nemusí byť taká vysoká.
Pozor na febrilné kŕče
Napriek všestrannej starostlivosti sa však môže stať, že dieťa pri teplote dostane febrilné kŕče (kŕče z horúčky). Febrilné kŕče sa vyskytujú u 3-4% inak zdravých detí. Postihujú najčastejšie deti od 6 mesiacov do 5 rokov, s maximom vo veku 14 až 18 mesiacov. Febrilné kŕče sa prejavujú ako generalizované (symetrické zášklby všetkých končatín) alebo lokálne (zášklby len jednej časti tela) a sprevádza ich porucha vedomia. Výskyt kŕčov pri teplote či horúčke, hlavne prvýkrát, zvyčajne rodičia veľmi vystraší. Treba však vedieť, že záchvat sám spontánne odznie.
Okamžitá pomoc dieťaťu spočíva v uvoľnení dýchacích ciest, uloženie dieťatka na mäkkú podložku na bok, aby nevdýchlo hlien. Do príchodu privolanej lekárskej služby prvej pomoci, podáme do konečníka antipyretický čapík a dieťaťu dáme zábal. Ak je pri vedomí, odporúčame radšej sprchu, najmä pri vysokých teplotách 39-40 °C. Môžete s ním vyjsť na čerstvý vzduch (balkón) či otvoriť okno. Treba však vedieť, že záchvat väčšinou sám spontánne odznie.
Veľmi nesprávne je, ak rodičia v snahe čo najrýchlejšie sa dostať k lekárovi bezprostredne po odznení febrilných kŕčov dieťatko naložia v lete do rozpáleného auta alebo ho dobre v zime na cestu naobliekajú. Môžu totiž opäť vyvolať febrilné kŕče prehriatím už tak rozpáleného organizmu. V prvom rade je potrebné najprv zraziť teplotu a potom vyhľadať lekára!
Po záchvate býva dieťatko podráždené alebo unavené, slabé, neskôr zvyčajne zaspí. U tých detí, ktoré už mali febrilné kŕče, sú rodičia informovaní o správnom postupe. Musí byť vždy pri vzostupe teploty ostražitejší. Podľa rady neurológa alebo detského lekára podajú preventívne lieky proti kŕčom v tabletke alebo rektálne tubou do konečníka už pri nižších teplotách 37,5-38 °C. So zrážaním teploty antipyretikami, ako aj zábaly či sprchou môžu začať aj pri nižších teplotách, než sa všeobecne odporúča.
Febrilné kŕče sa u niektorých detí pri opakovaných horúčkach nemusia nikdy viac objaviť, u iných sa zopakujú. Tu je potrebné vždy včas podať lekárom predpísaný liek proti horúčkovitým kŕčom.
Kedy ísť s dieťaťom k lekárovi?
Príznaky horúčky môžu vyzerať ako iné zdravotné ťažkosti.
Lekára navštívte ak:
- je vaše dieťa mladšie ako 3 mesiace a má teplotu 38 °C alebo vyššiu
- ak teplota dieťaťu neklesne ani po dvoch hodinách po začatí znižovania teploty
- je vaše dieťa akéhokoľvek veku a má opakovane horúčky nad 40 °C
- je vaše dieťa mladšie ako 2 roky a horúčka (38 °C) trvá dlhšie ako 1 deň
- je vaše dieťa staršie ako 2 roky a horúčka (38 °C) trvá dlhšie ako 3 dni
- je vaše dieťa pochmúrne alebo plače a nedá sa upokojiť
- dieťa vykazuje známky dehydratácie - napríklad plienky, ktoré nie sú príliš mokré, prepadnuté oči a pri plači žiadne slzy

Ihneď vyhľadajte lekára
Je zriedkavé, že horúčka je príznakom nejakého závažného ochorenia (ako je meningitída, infekcia močových ciest alebo sepsa).
Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc alebo volajte pohotovosť ak vaše dieťa:
- má stuhnutý krk
- má vyrážku, ktorá nezmizne, keď na ňu pritlačíte pohár
- je citlivé na svetlo
- má záchvat (febrilné kŕče) prvýkrát (nemôžete zastaviť trasenie)
- má nezvyčajne studené ruky a chodidlá
- má bledú, škvrnitú, modrú alebo sivú pokožku
- má slabý, vysoký tón, ktorý nie je ako jeho normálny plač
- je ospalé a ťažko sa zobúdza
- ťažko dýcha a nasáva ich žalúdok pod rebrá
- má na hlave mäkkú jamku, ktorá je zakrivená smerom von (vydutá fontanela)
Ako znížiť horúčku u detí?
O svoje dieťa sa zvyčajne môžete starať doma. Teplota by mala klesnúť o 3 alebo 4 dni.
Antipyretiká
Antipyretiká sú lieky na zníženie teploty, majú aj analgetický (protibolestivý) účinok. Pre detský vek sú určené predovšetkým prípravky s obsahom paracetamolu. Antipyretiká musíte podávať rozumne tak, aby ste napríklad v panike nepodali naraz celodennú dávku lieku alebo, aby ste celodennú dávku neprekročili. Pri liečbe horúčky musíte dávať pozor na kombináciu antipyretík. Ako prvý obvykle podávame paracetamolový prípravok pre daný vek. Podávame ho každých 8 alebo 6 hodín, teda 3-4krát denne. Pokiaľ teplota neklesne, napr. z 39 °C za 2-3 hodiny, podáme ibuprofénový prípravok pre daný vek. Pri vysokých teplotách môžeme obaja preparáty striedať. Napríklad podáme paracetamolový prípravok, následne za 2-3 hodiny ibuprofenový, za ďalšie dve hodiny paracetamolový atď. Asi pol hodiny po podaní lieku skúsime dieťa osprchovať alebo dať mu zábal. Nedávajte dieťaťu aspirín, pretože bol spojený so závažným, potenciálne smrteľným ochorením nazývaným Reyeov syndróm.

Tabletka, sirup alebo čapík?
Antipyretiká majú rôzne formy: tablety, čapíky alebo sirup. O forme rozhodujeme na základe ostatných príznakov ochorenia dieťatka. Ak má dieťatko hnačku, podáme mu tabletku. Sirup ani čapík by mu neurobil dobre, ani by sa dobre nevstrebali. Ak však pri horúčke zvracia, podáme mu čapík. Podávanie dostatočného množstva tekutín spolu s antipyretikami je samozrejmosťou liečby horúčky!
Príjem tekutín
Pri teplotách zvyčajne deti trpia nechutenstvom, odmietajú jedlo. Musíme použiť všetky možné prostriedky na to, aby deti prijali dostatok tekutín, pretože horúčka hlavne u menších detí môže byť spôsobená alebo udržiavaná aj nedostatkom tekutín, teda dehydratáciou. Príjem tekutín musí zodpovedať veku a hmotnosti dieťaťa. Zdravé dieťa potrebuje vypiť za 24 hodín toľko tekutín, koľko predstavuje 10-15% jeho telesnej hmotnosti. Dieťa, ktoré má horúčku, potrebuje ešte viac tekutín. Dostatočný príjem tekutín sa odráža v tvorbe moču. Pri nedostatočnom príjme tekutín sa môže dieťatko odvodniť - dehydrovať. Zistíme to okrem iného tak, že neciká vôbec alebo málo. Preto je nutné dieťa prebaľovať každé 2-3 hodiny a vedieť, koľko hodín nemočilo. Napr. cca polročné dieťa musí mať pomočenú plienku každé 3 - 4 hodiny.
Ošetrovanie, vetranie
Pokiaľ má dieťa teplotu, je dôležité, aby bola v miestnosti primeraná teplota. Miestnosť nesmie byť prehriata. Musí byť dobre vyvetraná. Dieťa s horúčkou prikryjeme len ľahko, aby sa ešte viac neprehrialo. Veľký dôraz kladieme aj na sledovanie teploty počas spánku. Ak dieťa ukladáme spať s teplotou okolo 38,5 °C, musíme ho opakovane sledovať, to znamená merať teplotu a všímať si správanie.

Kedy je vhodný zábal alebo sprcha?
Zábal alebo sprcha je účinný - aj keď na úvod relatívne trošku "drastický" spôsob znižovania teploty u dieťaťa.
Kedy zábal použiť
Ak teploty stúpajú nad 38,5 stupňov napriek dobrému zavodneniu dieťaťa - pitie, a tiež po podaní prípravku proti teplote (paracetamol, ibuprofén). Dieťa vždy musí byť dobre zavodnené - nesmie mať príznaky nedostatočnej cirkulácie. Nesmie mať suché sliznice úst, studené bledé alebo modrasté prsty na rukách a nohách, ak mu "vytlačíme" farbu z nechtov, po uvoľnení tlaku sa musia kapiláry nechtu naplniť za 2-3 sekundy - necht zružovie (volá sa to test plnenia kapilár). Ak zistíme príznaky takého odvodnenia, resp. šokovej cirkulácie - dieťa potrebuje tekutiny, nie zábal.
Samotný zábal sa má aplikovať zásadne na celé a holé telo. Je potrebné použiť napríklad prestieradlo, namočiť ho vo vlažnej-chladnej vode, vyžmýkať tak, aby z neho nepadali kvapky (asi na úroveň nakropenéj bielizne na žehlenie - trošku mokrejšie). Dieťa pomaly postupne kontaktujeme holým telom na prestieradlo tak, aby si na tento chlad "zvyklo", a zabalíme ho celé.
Zábal je potrebné prikryť druhou suchou plachtou - nezakrývať perinou, ani prikrývkou! V takom prípade by sa zo zábalu proti teplote stal horúci zábal - presne opak toho, čo chceme. Dieťa si rýchlo na taký zábal zvykne a upokojí sa.
Zábal podľa potreby meníme nie keď sa "zahreje", ale keď vyschne takmer nasucho a už sa neodparuje (čo uberá teplotu). Môžeme to urobiť 2-3x.
Sprcha chladno-vlažnou vodou robí to isté, avšak podstatne "razantnejšie", čo sa deťom nemusí páčiť. Navyše, ak dieťa potom uložíme pod prikrývku, efekt bude krátkodobý. So zábalmi alebo sprchou skončíme po poklese teploty na 38,5 °C. Sprchu majú niektoré deti radšej, pretože to berú ako kúpanie. Použijeme vlažnú, nie studenú vodu. Nenecháme dieťa sedieť vo vlažnej vode, aby sme mu nespôsobili infekciu močových ciest. Teplotu zrážame pomalšie, nie prudko.
zdroj: hopkinsmedicine.org, nhs.uk, nasenavody.cz