Obsah článku

    Hyperventilačná tetania

    Charakteristika

    Hyperventilačná tetania (HVT) (aj hyperventilačný syndróm, HVS) sa objavuje v atakoch (nárazoch) pri bezprostrednom nebezpečí. Dá sa o nej hovoriť ako o začiatku „systému alarmu“.

    Hyperventilačný syndróm tvoria príznaky vyvolané zmenami na podklade minútovej ventilácie (dýchania), ktorá prekračuje metabolické potreby organizmu (ventiláciou sa odstráni viac CO 2 než sa vytvorí).

    U žien sa vyskytuje toto ochorenie približne 5- krát častejšie ako u mužov. Vrchol výskytu je medzi 15. až 50. rokom života. Mortalita (úmrtnosť) v dôsledku HVS je extrémne vzácna.

    Subjekt má často pocit odhadovanej dysfunkcie niektorého orgánu. Môže sa mu zdať, že sa deje niečo zlé s jeho srdcom (infarkt), s mozgom (obrna) alebo pľúcami (upchatie), žalúdkom (kameň) a podobne.

    Tento druh problému alebo krízy vedie k častým pohotovostným hospitalizáciám v nemocniciach. Býva spojený s veľkou úzkosťou, ktorá prerastá až do atakov hyperventilácie (silné dýchanie, predýchavanie), spojenej s hysterickým maniérovaním.

    Aj napriek tomu, že je ochorenie často spojené s psychickými ťažkosťami, je zrejmé, že je veľmi subjektívne nepríjemný každý atak hyperventilačnej tetanie.

    Síce sa nejedná o život ohrozujúci stav, často je pacientom táto ťažkosť „pretláčaná“ až k potrebným vyšetreniam, akýmsi sú EKG, sono brucha či CT mozgu. Pacient sa dožaduje vyšetrení, pričom však nie sú často – krát potrebné, čo zistí pri vyšetrovaní lekár.

    Seriózny risk somatickej (telesnej) choroby je veľmi nízky. Niekedy je toto ochorenie spojené s dysreguláciou horčíka (magnesium) a jeho udržiavaním v krvi.

    Hlavnými príznakmi ťažkej deficiencie (chýbania) horčíka u ľudí sú neuropsychiatrické: patrí sem tras, kŕč, dráždivosť, spazmus (kŕčové stiahnutie), zmätenosť. Tieto príznaky vznikajú na podklade neurálnej a nervosvalovej dráždivosti a tento stav nazývame tetániou.

    Niektorí autori spájajú deficit horčíka pri tetanii so zníženou hladinou vápnika a draslíka. Avšak vo väčšine klinických štúdií sa tetania objavuje aj keď je sérová hodnota vápnika a draslíka normálna.

    Ióny horčíka chránia organizmus pred neurotoxicitou niektorých látok, ale aj psychickou traumou.

    Mierna deficiencia horčíka sa objavuje bežne u pacientov považovaných za neurotických a býva spojená s komplexom symptómov ako asténia (slabosť), porucha spánku, dráždivosť, stiahnutie hladkých svalov a hyperventilácia.

    Pri samotnej hyperventilácií (predýchavaní) ako reakcii na strach dochádza k dodatočnej hypokalcémií (zníženie vápnika v krvi). To prehlbuje tieto ťažkosti.

    Výmena plynov v ľudskom organizme
    Výmena plynov v ľudskom organizme

    Príčiny

    Pri hyperventilačnej tetanii dochádza k poklesu vápnika v krvi. Ten je vyvolaný samotnou hyperventiláciou (teda predýchaním). Deje sa to na podklade psychického konfliktu.

    Hladina horčíka je však tiež kľúčová, nakoľko znížené hodnoty tohto minerálu môžu provokovať vznik tetanie, a teda viesť aj k samotnej hyperventilácií.

    Prejavy

    Hyperventilačná tetania sa často objavuje u pacientov, ktorý trpia panickou poruchou, prípadne niektorou z fóbií.

    Veľmi často je prítomný u pacienta strach s nejakej telesnou choroby. Myslí si, že dostal infarkt, obličkové kamene, pripadne sa mu zaseklo niečo v hrdle pri jedení. Následne potom sa pacient od strachu rozdýcha, teda hyperventiluje.

    Niekedy, hlavne pri chronickej forme ochorenia, býva samotná hyperventilácia skrytá. Pacient následne prechádza celou radou vyšetrení, pričom sa nedá nájsť príčina jeho ťažkostí.

    Nie je celkom jasné, prečo sa u niektorých pacientov vyvinie hyperventilácia. U časti populácie však niektoré stresové faktory (napr. fóbie, kofeín, laktát, CO2, ...) vyvolávajú respiračnú reakciu.

    Pacient s HVT má dlhodobo sklon skôr dýchať povrchovo. Takéto dýchanie je vykonávané hornou časťou pľúc, bez veľkej účasti bránice.

    Ak je potrebný hlboký nádych pri strese, je pociťovaný ako dýchavičnosť, ktorá samotná podnecuje úzkosť. Úzkosť potom prehlbuje dýchanie a bludný kruh sa uzatvára.

    Okrem zmeny dýchania sa objavujú pocity mravčenia prstov (paresthesie), i celých končatín. Bolesti na hrudníku, búšenie srdca, pocit „obruče“ okolo hrudi a iné podobné prejavy sa líšia od pacienta k pacientovi.

    Je prítomná úzkosť, agitovanosť, niekedy únava, svalová slabosť.

    Ochorenie má naoko často veľmi dramatický priebeh.

    Často sa vyskytuje aj aerofágia, teda prehĺtanie vzduchu. To sa prejaví pocitom nafúknutia a zvýšeným odchodom vetrov (flatulencia).

    Bývajú tiež prítomné typické spazmy zápästia a nohy, vzniká tzv. pôrodnícka ruka.

    Niekedy môže záchvat prerásť až do stavu, že chorý omodrie. Prítomná cyanóza vzniká preto, lebo sa kontrahujú svaly hrtanu. U asi tretiny týchto pacientov dochádza aj k epileptickým paroxyzmom (záchvatom).

    Kedy navštíviť lekára

    Pri podozrení na novovzniknutú hyperventiláciu je potrebné lekárske vyšetrenie. Ak váš príbuzný hovorí o strachu, je panický, prípadne začne predychávať „krízu“, je potrebné vyhľadať špecialistu.

    Ochorenie sa môže vyskytnúť náhle, alebo trvá dlhodobo. Vtedy už pacient býva poučený o možnosti liečby svojich ťažkostí, ako aj o ich zvládaní.

    Chorobou sa zaoberá nielen obvodný lekár, ale aj špecialista interného lekárstva, neurológ a psychiater. Často je totiž ťažkosť spojená s ešte nediagnostikovanou panickou poruchou, prípadne fóbiou.

    Zvýšenú pozornosť musíme venovať u pacientov, ktorý sa okrem syndrómu hyperventilácie liečia aj na srdcové ochorenie (stavy po infarktoch a podobne).

    Nácvik správneho dýchania
    Nácvik správneho dýchania

    Liečba

    Základom liečby je polohovanie na lôžku s oporou. Následný utišujúci rozhovor môže pacienta ubezpečiť, že sa s ním nedeje nič vážne.

    Po vylúčení telesného ochorenia pristúpime k plastovému vrecúšku, prípadne dýchanie cez špúlené pery. Keď pacient začne hyperventilovať do vrecka, dýchanie sa postupne utíši. Niekedy však priloženie samotného vrecka k ústam je stresujúce a môže vyvolať predýchavanie.

    Odporučenie vyšetrení môže pacientovi tiež uľaviť, no je vhodné, aby sa na celkové vyšetrovanie nefixoval.

    Liečba horčíkom má vo väčšine prípadov pozitívny efekt. Môže sa podať vo forme injekcie, alebo infúzie.

    Nácvik bráničného dýchania a dýchanie cez našpúlené pery môže zlepšiť adaptáciu na atak. Tiež sústredené naučené dýchanie nosom môže pomôcť v boji s hyperventilačnou tetaniou.

    Z dlhodobého hľadiska je potrebné siahnuť aj po liekoch, ktoré má v kompetencii psychiater. Patria sem antidepresíva, alebo benzodiazepíny.

    Domáca liečba

    Okrem liečby ordinovanej lekárom je vhodné nosiť so sebou plastové vrecúško. Keď pacientovi raz už pomohlo, dáva mu do budúcna istotu.

    Okrem neho je vhodná arteterapia a muzikoterapia.

    Kúpeľná liečba je z dlhodobého hľadiska vhodná. Vodné procedúry, reflexné masáže, teploliečba, ale aj cvičenie vedú k zlepšeniu celkovej kondície pacienta, s ohľadom na jej fyzickú i psychickú zložku. Balneoterapia posilňuje aj schopnosť vyrovnávať sa so stresormi.

    Z fytoterapie uprednostňujeme levanduľu, valeriánu, ľubovník, medovku, materinu dúšku a švédske kvapky. Lístok mäty môže pri ťažkostiach tiež pomôcť, i keď problém nerieši. Potiera sa ním hrudník a prikladá sa k nosu.

    Diagnostika

    Diagnostika chronickej hyperventilácie je ťažká, pretože pacienti nevykazujú navonok známky hyperventilácie. Niekedy bývajú títo pacienti označení aj zavádzajúcimi diagnózami.

    Ochorením sa zaoberá neurológ a psychiater, ktorí okrem anamnézy a vyšetrenia zamerajú sa aj na možné pomocné zobrazovacie vyšetrenia. Tie pomôžu k vylúčeniu iných ochorení a k presnejšej diagnostike.

    Z pomocných vyšetrení sa robí EMG (elektromyografia) a EEG (elektroencefalografia). EMG vykazuje známky nervosvalovej dráždivosti prehlbujúcej sa pri hyperventilácií.

    Diagnostika hyperventilačnej tetanie
    Diagnostika hyperventilačnej tetanie

    Prevencia

    Pravidelný pohyb a športové aktivity sú dôležitou profylaktickou (prevenčnou) metódou. Ak to telesná konštitúcia umožňuje, vhodné sú aeróbne aktivity. Patrí k nim beh, plávanie a turistika.

    Niekedy je potrebné cvičenie „na žinenke“, po nácviku s fyzioterapeutom. Nácvik bráničného dýchania pomáha aj pri iných ochoreniach, napríklad pri bolestiach chrbtice. Pri voľbe cvikov myslíme na odpútanie pacienta od stresorov, ktoré v ňom vyvolávajú strach.

    Dychové cvičenie sa orientuje na zošpúlenie pier, ktoré tiež uľavuje pri HVT.

    Diéta s vyšším obsahom horčíka a vápnika, ale aj s nižším obsahom cukrov a tukov je vhodná u týchto pacientov.

    Zdroje

    Michal Drobný a kol. – Neurology Textbook

    Daniel Bartko a kol. – Neurológia

    https://www.solen.sk/ - Hyperventilačný syndróm


    Autor

    MUDr. Vladimír Garaj

    Stretnúť denne človeka, to stačí.