Obsah článku

Charakteristika
Migréna (migrenózna cefalea) je záchvatovité ochorenie spojené s bolesťou hlavy. Je vratné a datuje sa od obdobia adolescencie. Každý atak trvá 4-48 hodín, niekedy aj dlhšie.
Je to časté ochorenie. Predpokladá sa 2% výskyt v populácií, pričom častejšie migrénou trpia ženy ako muži. Tiež sa častejšie toto ochorenie vyskytuje u ľudí z miest.
Migréna len zriedkavo začne po 50.roku života. Niekedy sa objaví spolu s prvou menštruáciou.
Ochorenie pravou migrénou má dve fázy:
Aura – spojená s vazokonstrikciou (zúžením ciev) v niektorých častiach mozgu
Samotná bolesť hlavy – spojená s vazodilatáciou (rozšírením ciev) v niektorých častiach mozgu. Vazodilatácia vyvoláva vlastný migrenózny záchvat.
Pred samotným záchvatom bolestí hlavy sa často objavuje aura. Jedná sa vtedy o pravú migrénu. Aura trvá 15-20 minút a všeobecne býva vizuálna, pozostávajúca z zigzakovitých čiar. Pacient teda vidí to, čo nejestvuje, no často cíti, že na neho ide záchvat migrény.
Aura býva niekedy spojená aj s výpadkami zorného poľa, tzv. skotómami. Môžu sa vyskytnúť aj pocity brnenia či mravčenia končatín (paresthesie) a to na dominantnej končatine, to znamená u praváka na pravej. Tieto pocity prechádzajú aj na pery a jazyk.
Pri aure sú tiež problémy nájsť správne slová (dysfázia) alebo použiť ich pri písaní (dysgrafia). Tiež býva niekedy prítomný závrat alebo zdvojené videnie.
Bolesť hlavy (cefalea) začne po odoznení aury, alebo aj počas nej a objavuje sa často v čelovej časti mozgu. Šíri sa do opačnej časti hlavy, niekedy akoby vypĺňala polovicu hlavy (hemikránia). Býva sprevádzaná strachom zo svetla (fotofóbia), bledosťou, vracaním alebo pocitom slabosti.
Je veľmi nepríjemné, keď tieto bolesti trvajú niekedy až 48 hodín, pacient je vtedy bolesťou vyčerpaný. Takýto atak choroby býva doprevádzaný niekedy eufóriou, inokedy depresiou alebo anxietou (úzkosťou). Môže sa potencovať prebiehajúcou menštruáciou, spojený je s únavou očí.
Typy migrény:
Migréna bez aury – bežná migréna
Migréna s aurou – pravá migréna
Očná migréna – v 30% prítomné vizuálne príznaky, typická je vonkajšia očná obrna trvajúca týždne až mesiace
Bazilárna migréna – spojená aj s neistotou pri chôdzi, zhoršenou artikuláciou
Cervikokraniálna migréna – typická súvisom s ochorením krčnej chrbtice

Príčiny
Hlavný dôvod, prečo vzniká migréna, je nejasný.
Podľa štúdií sa usudzuje, že úlohu pri migréne hrajú chemické procesy v organizme a tiež cievy a určité nervové bunky v hlave sú zmenené.
Tieto zmeny vznikajú u náchylných ľudí a majú svoje spúšťače, ktorými sú stres, fyzické vyčerpanie alebo nedostatok spánku. K migréne môže viesť aj naopak väčšie množstvo spánku, niektoré potraviny ako syr, alkohol, extrémne emócie, hladovanie, hormóny či menštruácia.
Choroba sa predsa zvykne dávať do súvisu s pasívnym rozšírením tepien hlavy a so znížením prahu citlivosti receptorov pre bolesť (v postihnutých cievnych stenách).
Iná teória migrény hovorí o hyperexcitabilite mozgovej kôry. Pri poznávaní tejto choroby sa tiež zvykne skloňovať látka sérotonín, ktorá má priamy účinok na cievy, ako aj priamo v nervovom tkanive mozgu.
Príznaky
Medzi typické príznaky migrény patrí bolesť hlavy, ktorá je v polovici hlavy, pulzuje a trvá niekedy až 72 hodín.
Typicky je prítomná nauzea (pocit na vracanie), vracanie, fotofóbia (strach zo svetla), fonofóbia (strach zo zvukov), pričom tieto príznaky bývajú silnejšie zvýraznené pri bežných aktivitách.
Pacient s migrénou sa často akoby „skrýval“ vo svojej izbe, hľadá úľavovú polohu v ľahu či v sede, zatiahne si rolety.
Migrénu charakterizujú:
prodrómy (t.j. prechorobné prejavy) – depresia, eufória, úzkosť, zvýšená aktivita alebo ospalosť, pacient sa často cíti „inakšie“
aura – spojená so zmenami zorného poľa, teda hlavne zraková, videnie zig-zag
záchvatovitý vznik bolesti – zo začiatku jednostranná pulzujúca bolesť sa postupne rozšíri na celú hlavu a je trvalá
sprievodné príznaky – pocit na vracanie, vracanie
Kedy navštíviť lekára
Pri podozrení na migrénu je potrebné obrátiť sa na svojho lekára. Ochorenie sa demaskuje často tým, že sú prítomné bolesti polovice hlavy. Avšak môžu byť spojené aj s mravčením končatín, tŕpnutím pier, jazyka a videním čiar.
Vyhľadajte špecialistu- neurológa, pokiaľ sa jedná o intenzívnu novovzniknutú pulzujúcu bolesť hlavy, spojenú s pocitom na vracanie či s vracaním.
Ak je ochorenie neliečené, je potrebné nasadiť medikamentóznu terapiu a dohodnúť liečebný plán.

Liečba
K iniciálnej (prvotnej) terapii patria analgetiká (lieky od bolesti), antiemetiká (lieky proti vracaniu) a zákaz spúšťačov (stresorov).
Preventívna liečba sa u pacientov trpiacich migrénou podáva podľa toho, ako časté sú záchvaty migrény a ich sila. Táto liečba býva účinná v 50% no jej problémom sú nepríjemné vedľajšie účinky.
Bežne sa používajú lieky zo skupiny betablokátorov, ale aj vápnikových blokátorov, lieky proti záchvatom a jedna skupina antidepresív, nazývaných tricyklické.
U niektorých pacientov sa ujal aj liek aspirín na báze kyseliny acetylsalicylovej, ktorý zredukoval výskyt migrény.
Iní pacienti dobre reagujú na kofeín. Bolesti hlavy sa u nich pri podaní tejto látky zmiernia.
Chirurgická liečba migrény nie je u nás veľmi rozšírená. Jedná sa o kauterizáciu (vypaľovanie) povrchových ciev skalpu, ktoré bývajú tiež predpokladaným zdrojom bolestí pri migréne.
Kúpeľná liečba môže byť nápomocnou pre získanie odolnosti voči stresu, aj na zlepšenie spánku. Masážne procedúry, vodoliečba či liečba teplom môžu majú priaznivé účinky pri migréne aj z dlhodobého hľadiska.
Domáca liečba
Z fytoterapie sú odporúčané bylinky ako chren, prvosienka a rebríček.
Sedacie bylinné kúpele s levanduľou sú tiež vhodné.
V záchvatovitom období môže u niektorých pacientov pomôcť muzikoterapia, konkrétne vážna hudba.
Liečba maľovaním môže pomôcť prekonať stres.
Canisterapia alebo hipoterapia sú účinné z dlhodobej perspektívy.
Diagnostika
Diagnózu určuje lekár špecialista- neurológ. Diagnostika sa opiera o anamnézu a klinický obraz.
Lekár zisťuje, či boli prítomné prodrómy, aura, pulzujúca bolesť, a iné hlavne vegetatívne prejavy.
Často býva k dodiferencovaniu potrebné EEG vyšetrenie (elektoencefalografia), ktoré ukazuje síce pri migréne normálny záznam.
Je možné využiť aj metódu fotostimulácie, pri ktorej sa u týchto pacientov pozorujú v 95% tzv. vnútené rytmy.
Pri hodnotení diagnózy je niekedy potrebné vylúčiť inú príčinu bolestí. Môže sa jednať o aneuryzmu mozgovej cievy. Pri podozrení na túto diagnózu (rodinný výskyt) sa vykonáva CT angiografické vyšetrenie.

Prevencia
Prevencia migrény je veľmi dôležitou v manažmente tohto ochorenia. Nielen užívanie liekov, operácia migrény, ale aj zmeny životného štýlu sú profylakticky (preventívne) veľmi cennými.
Pravidelné cvičenie, resp. športové aktivity môžu predchádzať vzniku záchvatov.
Tiež je dôležité vyvarovať sa stretu so spúšťačmi tohto ochorenia, teda hlavne stresom. Je však potrebný aj pravidelný plnohodnotný spánok.
Je vhodné skončiť s fajčením a alkoholom.
Veľkým problémom u pacientov trpiacich migrénou môže byť tzv. reaktívna bolesť hlavy. Býva to častý problém u týchto ľudí, často sa prevalí do chronickej (dlhotrvajúcej) každodennej bolesti.
Zdroje
Michal Drobný a kol. – Neurology Textbook
Daniel Bartko a kol. – Neurológia
Maria Treben – Moje léčivé rostliny