Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba sa vyskytuje vo veku medzi 50.-60. rokom. Je to nevyliečiteľné ochorenie typické zmenou hybnosti. Liečba spočíva v zmiernení príznakov.

Charakteristika

Pri Parkinsonovej chorobe (Morbus Parkinson) hovoríme o degeneratívnom procese. Stav pacienta sa postupne zvykne zhoršovať. Choroba je charakterizovaná tzv. hypertonicko- hypokinetickým syndrómom a má ju v kompetencií lekár- neurológ.

Hypertonicko- hypokinetický znamená, že sú tu prítomné príznaky zvýšeného napätia svalstva, ale aj znížená hybnosť až nehybnosť (akinéza). Dochádza k zmenám chôdze a celkového výrazu.

Ochorenie je spojené s poškodením nervových buniek v presne lokalizovaných častiach mozgu (tzv. čierna substancia a palidum), dochádza v nich k hromadeniu Lewiho teliesok. Tieto nervové bunky atrofujú (chradnutie, znížená funkcia až zánik).

Degeneratívne zmeny môžu vznikať procesmi aterosklerózy, teda kôrnatenia tepien, ktoré krvou vyživujú tieto oblasti. Znížený prítok živín vedie k postupnému zániku nervových buniek.

Keď zanikne 60-80% čiernej substancie, začnú sa objavovať príznaky Parkinsonovej choroby.

Morbus Parkinson je choroba staršieho veku, objavuje sa väčšinou medzi 50.-60. rokom života. Je to nevyliečiteľné ochorenie, ktoré môže trvať aj desaťročia.

U mužov sa Parkinsonova choroba objavuje 1,5x častejšie ako u žien, vyšší výskyt ochorenia bol zaznamenaný u černochov a aziatov.

Zistilo sa tiež, že práve vo vyššie spomínaných oblastiach mozgu dochádza k zníženým hladinám neuromediátora dopamínu.

U pacienta je typická rigidita (stuhnutosť) a tremor (tras), ktoré sú vyvolané práve degeneratívnym poškodením mozgových štruktúr vyššie uvedených.

Z pochopenia dopamínovej teórie ochorenia sa odvíja aj jeho liečba.

Nakoľko je táto choroba spojená s vyšším výskytom pádov, je dôležité, aby sa zabránilo úrazu.

Existuje päť štádií ochorenia, pričom najťažším je posledné piate štádium, kedy býva pacient pripútaný k invalidnému vozíku.

Príčiny Parkinsonovej choroby

Kôrnatenie ciev (aterosklerotický proces) alebo zápal mozgu (encefalitída) môžu viesť k zníženej funkcii neurónov v čiernej substancii (substantia nigra) medzimozgu a palida (bazálneho ganglia).

Tieto neuróny postupne zanikajú, pričom medzi nimi prestane dochádzať k správnej komunikácií prostredníctvom neurotransmitera dopamínu.

Starnutím sa proces kôrnatenia tepien zvykne zhoršovať, k úbytku neurónov dochádza postupne. Ochorenie sa tým prehlbuje.

K ďalším príčinám vzniku tohto ochorenia radíme aj otravu CO (oxidom uholnatým) a mangánom. Niektoré lieky psychiatrického spektra môžu tiež viesť k vzniku parkinsonských príznakov (antipsychotiká).

Príznaky Parkinsonovej choroby

Ochorenie sa môže objaviť plazivo. Ako prvý príznak môže byť prítomná tzv. anosmia (zhoršená možnosť rozlišovať pachy).

Najhlavnejším príznakom je svalová stuhnutosť (rigidita) a tras (tremor).

Tras je typicky pokojový, v spánku mizne a zvyšuje sa pri emočnom vypätí.

Ďalším prítomným príznakom je „rátanie mincí“. Je to dané zmenami svalového systému, kedy sa nám ako pozorovateľom zdá, že pacient prstami ruky mimovoľne „ráta mince“.

Pri Parkinsonovej chorobe je typická tiež hypomímia (znížená pohyblivosť mimického svalstva). Tvár vyzerá, ako by na nej bola nasadená maska. Tiež býva prítomná monotónna reč.

Pri tomto ochorení tiež akoby chýbali súhyby končatín, sú prítomné drobné kroky. Nestabilita v stoji a chôdza o užšej báze sú tiež typickými príznakmi tohto ochorenia.

Keď pacient niečo zapisuje, písmená sú malé.

Človek s touto chorobou niekedy robí dojem pohybujúcej sa „lenivej bábiky“, sadá si hrmotne na stoličku.

Psychické funkcie bývajú väčšinou zachované. Niekedy sa však u týchto pacientov môže objaviť namrzenosť, úzkosť, depresia, či psychóza. Nervozita sa môže vyskytnúť sekundárne z istej „nešikovnosti“ urobiť správny pohyb.

Demencia sa vyskytuje u 25-40% pacientov trpiacich Parkinsonovou chorobou. Kognitívny (rozumový) deficit však nie je u nich až tak citeľne vyvinutý. Problémy so zapamätávaním bývajú ako súčasť tohto deficitu, podobne aj znížená pozornosť. Môže to tiež súvisieť s vyšším vekom.

Diagnostika Parkinsonovej choroby

Základom je neurologické vyšetrenie. Niekedy sa stiera hranica medzi Parkinsonovou chorobou a roztrúsenou sklerózou, môže byť ťažké ich vzájomné odlíšenie.

Medzi pomocné zobrazovacie metódy patrí MRI (magnetická rezonancia) a ultrazvuk. Vďaka nim môžeme lepšie dodiferencovať ochorenie (ak uznáme za vhodné) a vylúčime iné ochorenia, ktoré môžu viesť k podobným prejavom (nádor, mozgové krvácanie a pod.)

Vyšetrenie EMG (elektomyografia) vykazuje pri Parkinsonovej chorobe typické charakteristiky.

Kedy vyhľadať lekára

Lekára je potrebné vyhľadať vtedy, keď pozorujeme na svojom blízkom neobvyklé prejavy ako tras končatín, či ich celkovú stuhnutosť. Človek môže tiež chodiť typicky o užšej báze, s krátkymi krokmi.

Psychické zmeny často nebývajú provokované, pacient sa správa bez viditeľných zmien, o to horšia môže byť diagnostika ochorenia. Pri zvýšenej bezdôvodnej nervozite však treba zbystriť pozornosť.

Rozumové schopnosti sa zhoršujú postupnou progresiou ochorenia. Ak sa nám zdá, že náš blízky častejšie zabúda alebo sa horšie sústredí, mal by byť vyšetrený špecialistom.

Ak je prítomné „rátanie mincí“, je to ďalší znak, ktorý môže demaskovať túto chorobu.

Liečba Parkinsonovej choroby

Keďže neexistuje príčinná liečba, liečia sa jednotlivé príznaky parkinsonizmu.

Levodopa je zlatým štandardom v liečbe rigidity, akinézie a tremoru. Je možné ju podávať dlhodobo, nesmie sa však prerušiť liečba. U pacientov, ktorí nereagujú dostatočne na liečbu, spadá do úvahy aj liek bromokryptín.

Operačná liečba môže byť tiež úspešnou. Hĺbková mozgová stimulácia a liečba pumpou (Duopa) sú dve chirurgické možnosti pri tomto ochorení.

Veľký dôraz sa však kladie na liečbu fyziatrickú, pričom sa uprednostňuje celotelová masáž a cvičenie. Kúpele a plávanie môžu zlepšiť celkovú kondíciu a vitalitu pacienta. Dýchacie cvičenie sú súčasťou rehabilitačného plánu.

Nácvik chôdze je aj napriek určitej nešikovnosti dôležitý. Je tu zvýšená svalová slabosť a rýchlejšia únavnosť, cvičením sa však prehlbuje vôľa pacienta. Kladieme dôraz, aby postupne predlžoval kroky, vyššie dvíhal kolená, pohyboval viac hornými končatinami.

Pri zvýšenom trase sa cviky orientujú na správne dosadenie ruky do vrecka a podobne.

Nácvik stability je tiež kľúčový. Vďaka nemu sa pacient naučí lepšie predchádzať pádom.

Zistilo sa tiež, že autogénny tréning je vhodný k zmierneniu príznakov tohto ochorenia.

Niektoré prejavy ochorenia ako smútok môžu byť liečené antidepresívami.

Niekedy sú potrebné pomôcky ako chodítko alebo invalidný vozík.

Domáca liečba Parkinsonovej choroby

Je dôležitá liečba ordinovaná lekárom. Na zlepšenie celkových príznakov sa okrem základnej liečby odporúčajú bylinky. Pri Parkinsonovej chorobe sa z fytoterapie odporúča materina dúška, rebríček, šťaveľ a švédske kvapky. Ľubovník je vhodný pri eventuálnych depresívnych prejavoch.

Prevencia Parkinsonovej choroby

Cvičenia rozumových schopností sú v prevencii tohto ochorenia základnými. Tiež cviky fyzické, pravidelný šport a správna životospráva vedú k zníženej incidencii (výskytu) Parkinsonovej choroby.

Z diétnych opatrení je vhodná strava na prevenciu aterosklerózy. Vhodné sú potraviny s vysokým obsahom antioxidantov.

Včasná diagnostika ochorenia je kľúčová.

Vystavenie sa niektorým toxínom môže viesť k vzniku Parkinsonovej choroby (oxid dusnatý, niektoré psychoaktívne látky, ...).

Úrazy hlavy sú tiež predisponujúcim faktorom vzniku Parkinsonovej choroby.

Existuje aj priamy súvis s rodinnou históriou ochorenia. Ak rodičia alebo starí rodičia trpeli na túto chorobu, je väčšia pravdepodobnosť, že na ňu dieťa tiež ochorie.

Zdroje

Michal Drobný a kol. – Neurology Textbook

Daniel Bartko a kol. – Neurológia

Maria Treben – Moje léčivé rostliny

https://www.healthline.com/ - Everything You Want To Know About Parkinson's Disease