Obsah článku

    Rakovina kosti
    Rakovina kosti 1

    Rakovina kosti je zhubné ochorenie. Jedná sa o nekontrolovaný rast novotvaru v kosti na podklade genetických zmien jej buniek. Príčina nie je presne známa, no jedná sa skôr o raritnú chorobu.

    Charakteristika a typy kostnej rakoviny

    Rakovina kosti (Cancer ossium), je zhubné nádorové ochorenie, ktoré sa formuje priamo z kostného tkaniva. Tento pojem nezahŕňa stavy, pri ktorých rakovina pľúc, prostaty či prsníka metastázuje do kosti; vtedy hovoríme o kostných metastázach. Rakovina kosti je pomerne vzácna, pričom jestvuje niekoľko typov tohto ochorenia; niektoré sa vyvíja častejšie u detí, iné u dospelých jedincov.

    Všeobecná liečba tohto rakovinového ochorenia je realizovaná chirurgicky, ale tiež ako rádioterapia a chemoterapia. Terapeutický plán sa odvíja nielen od typu nádoru, ale aj ďalších faktorov. Aj v tomto prípade rozlišujeme samotnú rakovinu od nezhubných, benígnych nádorov kosti.

    Základné delenie kostnej rakoviny je:

    • Chondrosarkóm – jedná sa o zhubný nádor vyvíjajúci sa v kostnej dreni, je tvorený chrupavkou; vyskytuje sa najčastejšie vo veku od 40-75 rokov; jeden z najbežnejších typov kostnej rakoviny; vzniká najčastejšie v panve, bedrových kostiach, lopatkách a stavcoch.
    • Ewingov sarkóm – nachádzať sa môže v kosti, alebo mäkkom okolitom tkanive, zvyčajne postihuje deti vo veku 10-20 rokov; zvykne sa šíriť do pľúc a je to agresívna rakovina. Vzniká častejšie v kostiach panvy a lopatkách.
    • Osteosarkóm – najčastejšie sa objavuje na dlhej kosti stehna; postihuje dospievajúcich, no môže sa vyskytnúť aj u dospelých. Dáva sa do súvisu s rastovou chrupavkou, teda s tkanivom kosti, kde je rast najaktívnejší.

    Tieto tri typy zhubných nádorov sú spojené s významnou morbiditou a mortalitou.

    Príčiny kostnej rakoviny

    Nie je presne známe, prečo vzniká rakovina kosti. Je zrejmé, že samotné ochorenie súvisí s jednou alebo viacerými zmenami génov v bunkách kosti. Tieto mutácie DNA môžu vznikať pravdepodobne na podklade účinku voľných radikálov, ale tiež rôznych karcinogénov z vonkajšieho prostredia. Normálne je v DNA zakódované, čo má bunka robiť. V zdravých bunkách teda dochádza ku kontrolovanému rastu, deleniu, obnove, metabolickým pochodom; a tiež bunka vie, kedy má zomrieť. Ak je však DNA bunky zmenená, stráca schopnosť kontroly, čo vedie k nekontrolovanému rastu, autonómnemu rozdeľovaniu, či strate schopnosti programovanej smrti.

    O takejto zmenenej bunke hovoríme už ako o nádorovej bunke. Postupne sa rozdeľuje za vzniku samotného novotvaru. V prípade rakoviny kosti sa jedná o nádor, ktorý je invazívny a prerastá do okolitého tkaniva. Keďže sa jedná o rakovinu, nie je nádor opúzdrený a môže metastázovať aj do vzdialených tkanív, napríklad do pľúc.

    Rozlišujeme medzi nezhubnými, benígnymi a zhubnými, malígnymi nádormi. Tie zhubné prerastajú okolie a šíria sa do celého tela; jedná sa teda o rakovinu v pravom zmysle slova. Na rozdiel od nich nezhubné nádory majú svoje puzdro, zväčšujú sa súmerne do priestoru a vytvárajú zaoblený, skôr guľatý útvar. Ten môže tlačiť na okolité štruktúry, no priamo nimi neprerastá.



    Rakovina sa môže objaviť aj v kosti
    Rakovina sa môže objaviť aj v kosti

    Príznaky kostnej rakoviny

    Medzi bežné príznaky rakoviny kosti radíme:

    • Bolesť kosti
    • Opuch a citlivosť v blízkosti postihnutej oblasti
    • Kosť je oslabená; môže skôr dôjsť k jej zlomenine
    • Zvýšený pocit únavy
    • Krívanie či iné ťažkosti s pohybom
    • Strata telesnej hmotnosti

    Rizikové faktory rakoviny kosti

    Medzi rizikové faktory vzniku rakoviny kosti patria:

    • Zdedené genetické syndrómy – veľmi zriedkavý Li-Fraumeniho syndróm či dedičný retinoblastóm zvyšujú riziko vzniku kostnej rakoviny
    • Iné ochorenia kostí – Pagetova choroba a fibrózna dysplázia môžu byť predilekciou k vzniku rakoviny kosti
    • Vedľajší účinok terapie – radiačná liečba a chemoterapeutiká môžu viesť k vzniku rakoviny kostí

    Diagnostika rakoviny kosti

    Dôležitá je včasná diagnostika, nakoľko tieto nádory sú vysoko agresívne. Aj napriek tomu dochádza k oneskoreniu určenia diagnózy, nakoľko si pacient nemusí aj dlhší čas všimnúť akékoľvek prejavy tohto ochorenia. Niekedy prítomná horúčka a bolesť sa môže striedať s obdobiami pokoja; to čiastočne sťažuje diagnostiku.

    Aby sme odhalili rakovinu kosti, sú k tomu potrebné vo väčšine prípadov aj zobrazovacie metódy. Okrem nich sa využíva odber tkaniva cestou biopsie; vzorka nám podáva komplexnú informáciu o type nádoru, jeho rastových vlastnostiach, predpokladoch a tak nás navedie k voľbe najvhodnejšieho liečebného plánu.

    K zobrazovacím metódam využívaným pri diagnostike rakoviny kosti patrí:

    • Röntgen
    • Magnetická rezonancia
    • Počítačová tomografia
    • Pozitrónová emisná tomografia, PET CT
    • Kostný sken

    Bioptické vyšetrenie je spojené s priamym odberom nádorovej hmoty pomocou ihly. Dlhá tenká ihla je vpichnutá cez kožu a je zavedená do tumoru. Odoberá sa len malé množstvo tkaniva. V iných prípadoch sa robí odber vzorky priamo počas operácie nádoru. V oboch prípadoch sa potom vzorka odosiela do laboratória, kde je vyhodnotená lekárom z odboru patológia; mikroskopicky a inými metódami. Určenie stupňa diferenciácie nádoru, teda gradingu, je tiež potrebné.

    Na určenie štádia rakoviny, teda stagingu, sa využívajú vyššie spomínané zobrazovacie metódy, ale tiež samotné fyzikálne vyšetrenie lekárom. Rakovinu je potrebné nie len presne lokalizovať. Určenie jej veľkosti, rýchlosti rastu, počtu postihnutých kostí, rozšírenie do lymfatických uzlín či iných častí tela je potrebné do ďalších etáp liečby.

    Štádiá rakoviny kostí sa pohybujú od 1. do 4. štádia. Ak je nádor v 1. štádiu, jedná sa o lepšie ohraničený nádor, ktorý sa nešíri do vzdialených tkanív, rastie pomaly. Naopak, nádor v 4. štádiu sa šíri aj do vzdialených častí tela a rastie väčšinou rýchlo.

    Rakovina kosti je skôr raritné ochorenie
    Rakovina kosti je skôr raritné ochorenie

    Liečba rakoviny kosti

    Terapia rakoviny kostí sa sústredí na použitie ožarovania, chemoterapiu, v prvom rade však na chirurgickú liečbu. Použitie konkrétnej terapie závisí od typu, umiestnenia a štádia rakoviny. Pridružené diagnózy je tiež nutné v liečebnom procese zohľadniť; nie vždy je napríklad možné vykonať chirurgickú liečbu pre možné komplikácie.

    Chirurgická terapia

    Cieľom operácie je odstránenie rakoviny z tela. Najčastejšie sa volí taký prístup, pri ktorom sa odoberá tumor spolu s okolitým zdravým tkanivom. Následne chirurg opraví kosť, pričom niekedy využíva kúsok kosti z inej časti tela, alebo tiež kovový a plastový materiál.

    V iných prípadoch je nutná amputácia končatiny. Deje sa to vtedy, ak sa ochorenie veľmi rozrastá, prípadne je obmedzený konzervatívnejší operačný prístup. Po amputácií je možné použitie umelej končatiny.

    Chemoterapia

    Pri tomto type liečby sa využívajú silné látky, tzv. chemoterapeutiká, ktoré sa podávajú buď v tabletovej forme, ale častejšie vo forme injekcií do žily. Táto liečba sa podáva často po operácií samotnej rakoviny, pričom môže zabiť aj všetky zostávajúce rakovinové bunky. Znižuje sa tak riziko, že ochorenie opäť vzplanie. Chemoterapia sa však môže podávať aj pred operáciou, aby sa tumor zmenšil a uľahčilo sa tak jeho vyoperovanie.

    Pri chondrosarkóme sa nezvykne chemoterapia podávať pre svoju nižšiu účinnosť. Naopak, využíva sa často pri osteosarkóme či Ewingovom sarkóme.

    Radiačná terapia

    Liečba prebieha za pomoci silných energetických lúčov, najčastejšie röntgenových či protónových. Pomocou stroja je žiarenie nasmerované na presné miesto. Rádioterapia sa využíva po operácií na zabitie akýchkoľvek buniek rakoviny kosti, ktoré mohli po zákroku ostať v tele. Ak je operácia z nejakého dôvodu nemožná, tiež sa ožarovanie využíva k potlačeniu ďalšieho nádorového rastu.

    Včasná diagnostika je kľúčom k lepšej prognóze
    Včasná diagnostika je kľúčom k lepšej prognóze

    Prognostické ukazovatele

    Prognóza sa u týchto troch typov rakovín kosti líši. Pri osteosarkóme a Ewingovom sarkóme je v jej hodnotení podstatné, či sa ochorenie šíri aj do vzdialených orgánov. Ak je len lokalizované a nešíri sa, miera prežitia je okolo 70-80%. Ak dochádza k metastázovaniu týchto tumorov, miera prežitia je okolo 20-30%.

    Hlavným prognostickým ukazovateľom pri chondrosarkóme je stupeň nádoru. Miera prežitia je pomerne vysoká hlavne preto, že tieto nádory bývajú často zachytené v nižšom stupni diferenciácie. Prognóza je priaznivejšia ako pri zvyšných dvoch rakovinových ochoreniach kosti.


    Zdroje

    MAYO CLINIC STAFF: Bone cancer. 2024. MayoClinic [online] [cit. 11.23.2024]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/bone-cancer/symptoms-causes/syc-20350217

    FERGUSON L. J. a kol.: Bone Cancer: Diagnosis and Treatment Principles. 2018. American Family Physician [online] [cit. 11.23.2024]. Dostupné z: https://www.aafp.org/pubs/afp/issues/2018/0815/p205.html

    STUART A. a kol.: Bone Cancer. 2024. WebMD [online] [cit. 11.23.2024]. Dostupné z: https://www.webmd.com/cancer/bone-tumors

    WASSERMAN J.: Chondrosarkóm 1.stupňa. 2024. MyPathologyReport [online] [cit. 11.23.2024]. Dostupné z: https://www.mypathologyreport.ca/sk/diagnosis-library/chondrosarcoma-grade-1/


    Autor

    MUDr. Vladimír Garaj

    Stretnúť denne človeka, to stačí.