Schizofrénia

Schizofrénia je rozšírené psychické ochorenie, v súčasnosti uspokojivo liečiteľné. Súvisí s poruchou myslenia, vnímania a konania. Niekedy sa o ňom hovorí aj ako o Bleulerovej chorobe.

Niekoľko historických súvislostí

Pojem schizofrénia, z gréckeho schizo, teda „štiepiť“ a phren, bránica ako „sídlo duše“, „myseľ“; znamená rozštiepenie mysle. Termín zaviedol do medicíny v roku 1911 zurišský profesor psychiatrie Eugen Bleuler, preto ju nazývame aj Bleulerovou chorobou. Tento lekár zadefinoval stav, pri ktorom je charakteristické rozštiepenie základných psychických procesov, teda myslenia, vnímania a konania.

Daniel Paul Schreber bol asi prvým pacientom, kto opísal svoje halucinácie v knihe Pamäti nervovo chorého z roku 1903. Neskôr knihu analyzoval aj Sigmund Freud. Schreber opisuje „vnemy lúčov“: „...takto mi je už raz nepochybne zrejmé, že Boh so mnou hovorí prostredníctvom slnka a že prostredníctvom neho aj tvorí a robí zázraky. Celé množstvo božích nervov alebo lúčov si možno predstaviť ako masu jednotlivých bodov rozptýlených po celom vesmíre- samozrejme ešte oveľa vzdialenejších ako najvzdialenejšie vesmírne telesá, ktoré môžeme pozorovať našimi najostrejšími ďalekohľadmi- respektíve vypĺňajúcich celý priestor.“

Náhľady na samotné ochorenie sa postupne formovali až do dnešných dní. Niektorí autori ho riadne zadefinovali, iní sa pokúšali o presné pochopenie príčiny vzniku schizofrénie. Svoj významný vklad mal Emil Kraepelin, ktorý v jeho dobe vydal Učebnicu psychiatrie z roku 1899, kde sa venuje tiež ochoreniu Demencia praecox. Tento výraz pre schizofréniu sa už v súčasnosti nepoužíva, javí sa ako nie celkom presný a skôr nevhodný. Adolf Meyer presadzoval teóriu, že ochorenie je spôsobené životnou situáciou chorého a hovoril o určitej reakcii na túto situáciu. Langfeldt zas rozlíšil pravú schizofréniu od ochorenia prejavmi podobného schizofrénií. Kurt Schneider potom zadelil jednotlivé príznaky.

Charakteristika a rozdelenie schizofrénie

Schizofrénia je psychotická porucha prejavujúca sa poruchami myslenia, emotivity, konania a osobnosti. Vyskytuje sa u 1% populácie a je rozšírená celosvetovo. Začína sa obyčajne v mladom veku. Jedná sa o uspokojivo liečiteľné ochorenie, ktoré má však sklon k dlhotrvajúcemu priebehu a všeobecne skôr nepriaznivú prognózu. Choroba často trvá celý život.

Je typická vyšším výskytom sociálneho stiahnutia, poruchami vo vývoji psychomotoriky. Môže dôjsť k zhoršeniu adaptácie a prejaveniu sa problémového správania, vrátane sklonu k rozvoju závislosti na návykových látkach, či príchylnosti k rôznym sektám behom kritických rokov dospievania.

Niekedy je typicky zvýšený záujem o telesné prežívanie a obavné sledovanie telesných funkcií. Prítomné bývajú rozlady, skľúčenosť a neprimeraná existenčná úzkosť. Tá sa zvykne prejaviť napríklad vtedy, keď má dieťa ísť do vyššieho školského stupňa alebo pri inej dôležitej zmene životných okolností. Často súvisí s náhlou zmenou pacientovej situácie. Zmeny správania sa môžu objaviť aj v rámci obdobia puberty. Nadmerná hĺbavosť nad zmyslom života, veľké otázky k bytiu, záujem o okultné a nedostupné oblasti intelektuálneho života. Precitlivenosť býva niekedy spojená s podráždenosťou. Je tu typické magické a symbolické myslenie.

V jednoduchosti sa dá na túto chorobu nazerať ako na stav, kedy je nerovnováha niektorých látok v mozgu. Lekári potom rozlišujú skupinu pozitívnych a negatívnych príznakov. K tým pozitívnym patria halucinácie, bludy, ilúzie, bizarné správanie; k negatívnym citová oploštenosť, nevýpravné myslenie, znížená aktivita, sociálna stiahnutosť, porucha pozornosti a iné. Ak je pacient dlhodobo liečený, vo väčšine prípadov mu lieky pomáhajú do tej miery, že nemá vidiny, nepočuje hlasy a jeho myseľ nie je plná preludov. Aj negatívne príznaky je možné ovplyvniť terapeuticky; pacient vďaka liečbe teda môže plnohodnotne žiť.

Schizofrénia najčastejšie prichádza vo forme psychotických aták, ktoré bez liečby nezvyknú spontánne ustúpiť. Znamená to, že ak je chorý v liečbe, choroba ustupuje do tej miery, že v niektorých prípadoch je možné jeho úplné zaradenie do bežného života. Pri porušení liečebného režimu je tu sklon k opätovnému prepuknutiu pozitívnych príznakov.

Jednotlivé formy schizofrénie:

• Paranoidná schizofrénia – najčastejší typ schizofrénie; dominujú tu bludy a halucinácie
• Simplexná schizofrénia – v popredí je zanedbávanie povinností, strata záujmov, emočné oploštenie, nezáujem o kontakt s inými ľuďmi
• Hebefrénna schizofrénia – poruchy sociálnych vzťahov, správania sa, netaktné správanie až hrubosť, pseudofilozofovanie
• Katatonická schizofrénia – nepokoj až agitovanosť, prítomnosť tzv. katatonických príznakov; napríklad nástavy
• Reziduálna schizofrénia – dlhotrvajúce štádium schizofrénie, je spojená s poruchou osobnosti
• Nediferencovaná schizofrénia – iná, nespĺňajúca prejavy predchádzajúcich jednotiek

Pri paranoidnej forme ochorenia dominujú také obsahy v myslení, ktoré súvisia so vzťahovačnosťou. Pacient je často presvedčený, že sa iní voči nemu dohodli, ohovárajú ho, šepkajú si o ňom. Môže mať aj iné prejavy, napríklad presvedčenie, že je nejako telesne chorý, prípadne vidí veci, ktoré neexistujú. Pomerne častými sú pocity prenasledovania, niekedy sú pridružené aj „hlasy v hlave“, ktoré sa napríklad pacientovi vysmievajú. Bludy zahŕňajú pevné presvedčenie o veciach, ktoré nie sú pravdivé. Pacienti trpiaci schizofréniou strácajú kontakt s realitou.

Pri hľadaní diagnózy psychických porúch je dôležité si uvedomiť, že jestvujú viaceré faktory, ktoré k nim môžu viesť a tiež, že chorôb tzv. „schizofrénneho spektra“ jestvuje okrem samotnej schizofrénie viac typov. Niekedy sa príznaky prekrývajú aj s inými ťažkosťami, ako napríklad zmenami nálady.

Príčiny schizofrénie

Na vzniku schizofrénie sa podieľajú viaceré skupiny faktorov; biologické, psychologické a sociálne. Rozhodujúcu úlohu tu má pravdepodobne vrodená, geneticky prenášaná dispozícia. Choroba sa často vyskytuje v rodinách, aj v prvostupňovom príbuzenstve. Podľa niektorých autorov môžu k ochoreniu viesť niektoré vírusové infekcie a tiež môže ísť o následok predpôrodných a pôrodných komplikácií. Na stave by mohli mať odraz aj rôzne vývojové poruchy.

Z telesných faktorov sa udáva priamy súvis s poruchami imunitného systému, ako aj zníženej produkcie estrogénov.

Z psychických faktorov sú to psychické traumy, konflikty, stres, porucha vzťahov a správania v rámci rodín a abnormná komunikácia v rodinách. Udáva sa, že prílišné kritizovanie, navodené pocity viny či chladný citový vzťah môžu prispieť k rozvoju schizofrénie. Užívanie psychoaktívnych látok sa tiež dáva do súvisu so vznikom tejto choroby.

O schizofrénií hovoríme ako o endogénnom ochorení, ktoré vzniká priamo v človeku. Vonkajšie faktory ho môžu potencovať a komplikovať.

Príznaky a priebeh schizofrénie

Ako bolo spomínané vyššie v texte, príznaky je možné rozdeliť na pozitívne a negatívne. Tiež je však možné urobiť aj ucelený prehľad príznakov pri schizofrénií s dôrazom na oblasti duše, u ktorých dochádza k poruche:

• Poruchy myslenia – príliš abstraktné myslenie, zabiehavé, zlievajúce sa, prevaha symbolizmu v myslení a iné špecifiká; prítomnosť bludov, teda zmenených obsahov myslenia
• Poruchy emotivity – chýbanie očakávaných emočných reakcií, či nevypočitateľné emócie; napríklad neočakávané vzplanutie šťastia, zlosti, city sú často v rozpore
• Poruchy vnímania – sluchové halucinácie, odnímanie a vysielanie myšlienok na diaľku, vsúvanie cudzích myšlienok, hlasy v hlave
• Poruchy konania a psychomotoriky – hyperaktivita, nástavy, chorobná váhavosť, impulzívne konanie či konanie pod vplyvom bludov a halucinácií
• Porucha kritickosti – pacienti sú často nekritický k okoliu, k sebe; chýbanie pocitu chorobnosti
• Poruchy osobnosti – strata kontaktu so sebou samým; pocity zmenenej tváre, očí, časté pozorovanie v zrkadle, zanedbávanie povinností, strata záujmu o priateľov, ľahostajnosť, môže niekedy dôjsť až k rozpadu osobnosti
• Depresívne príznaky – smutná nálada a smutné obsahy v myslení

Diagnostika schizofrénie

Diagnóza sa opiera o anamnézu a fyzikálne vyšetrenie. Lekár- psychiater si cestou sledovania pacienta, rozhovoru s ním, i získaním informácií od blízkych príbuzných urobí celkový obraz o možnom ochorení. Vyhodnocuje niektoré osobnostné rysy, všíma si nezvyklých prejavov, dopytuje sa na prežívanie, náladu, možné zmeny biorytmu a iné. Všíma si, či nie je reč nejako zmenená, zastretá. Tiež prežívanie pacienta v rámci komunity či rodiny je zhodnotené. Niektorí pacienti javia známky precitlivenosti, iní sú naopak citovo chladní. Niekedy sa chorý sám sťažuje, že je „niečo inak“, prípadne sa lekárovi zdôverí s tým, že počuje, cíti alebo vidí veci, ktoré predtým nepozoroval. Často je u pacientov trpiacich schizofréniou prítomná neschopnosť rozlíšiť, čo je zdravé a čo nie. Informácia o užívaní psychoaktívnych látok je tiež dôležitá.

Na odlíšenie schizofrénie od iných ochorení sa používajú niektoré zobrazovacie metódy. Pri istých chorobách mozgu sa totiž môžu vyskytnúť aj príznaky schizofrénneho spektra. PET ako funkčná zobrazovacia metóda sa používa hlavne na výskumné účely.

Vyšetrenie krvi je niekedy potrebné pri sledovaní účinnosti liečby, avšak aj jej nežiadúcich účinkov. Vyšetrenie toxikologické môže prispieť k odlíšeniu schizofrénie od psychóz, ktoré vznikli v priamom súvise s užívaním nejakých psychoaktívnych látok.

Jestvujú aj rôzne dotazníky, vďaka ktorým vie lekár lepšie porozumieť priebehu ochorenia.

Liečba schizofrénie

Samotná terapia schizofrénie je dôležitá ako v akútnej fáze, tak i v dlhodobej. Udržiavacia celoživotná liečba je potrebná. Vďaka nej môže veľké percento týchto pacientov žiť normálny, plnohodnotný život bez príznakov.

Základom terapie je podávanie látok zo skupiny antipsychotík (neuroleptík). Tieto lieky slúžia na zlepšenie intrapsychických pochodov. Znižujú bludy, halucinácie, pričom u veľkého množstva pacientov tieto pozitívne príznaky vymiznú úplne. Dochádza k postupnému zintegrovaniu myslenia, vnímania, správania. Niektoré neuroleptiká účinkujú aj na negatívne príznaky, čo preukázateľne zvyšuje u týchto pacientov schopnosť sociálnych interakcií, zlepšuje chuť do činnosti, má priaznivý vplyv na kvalitu života. Aj napriek tomu, že niektorí z týchto pacientov sú plne odkázaní na pomoc iných a často aj invalidizovaní, vďaka modernej liečbe môžu viesť plnohodnotný život.

V niektorých indikáciách sa tiež používa elektrokonvulzívna terapia, teda liečba elektrošokmi.

Pri iných prejavoch je niekedy nutné podanie aj iných medikamentov. Ak je zvýšená úzkosť, volia lekári anxiolytickú liečbu, pri pridruženej depresii sa podávajú antidepresíva a podobne.

Nežiadúce účinky neuroleptík

Antipsychotická liečba nesie so sebou niektoré nežiadúce účinky. Pacienti priberajú na hmotnosti, môžu mať rôzne prídatné prejavy ako tras končatín, zvýšené slinenie alebo sucho v ústach, nepokojné nohy, či ospalosť. Niekedy môže byť prítomný zvýšený útlm či točenie hlavy.

Ak pacienti z nejakého dôvodu, napríklad aj kvôli prítomnosti nežiadúcich účinkov prerušia liečbu, hrozí návrat psychózy, čo zvyšuje riziko úmrtia pre návrat schizofrénnych príznakov. Tiež neužívanie liekov vedie k častejším hospitalizáciám a celkovo horšiemu priebehu.

Prognóza schizofrénie

Aktívne vyhľadávanie schizofrénie a skorá liečba môžu viesť k priaznivejšiemu priebehu a zlepšeniu jej prognózy. U 22% pacientov bola popísaná psychotický epizóda schizofrénie s plnou a trvalou úzdravou. V 35% sa ataky, návraty choroby opakujú, s dobrým vymiznutím príznakov. U 8% pacientov ostáva po epizóde ľahký zostatok. U ostatkových 35% môže dôjsť k narastaniu zostatkových príznakov.

Nepriaznivá prognóza sa spája so skorým začiatkom ochorenia, prítomnosťou negatívnych príznakov a inými fenoménmi. Dôležitá je miera sociálnej adaptácie. Ak ochorenie začne vo vyššom veku, prognóza je priaznivejšia.

Stigma

Stigmatizácia je vedľajším javom súvisiacim so schizofréniou. Podobne ako pri iných duševných poruchách, stále pretrváva v spoločnosti istá nechuť porozumieť týmto ľuďom. Akoby boli označení na čele nejakým znamením a patria len do ústavu; čo však nie je pravda. V spoločnosti často panuje názor, že pacienti trpiaci schizofréniou sú neschopní, nevypočítateľní, dokonca nebezpeční; je zrejmé, že aj sami pacienti potom cítia krivdu a nedostatok sily čeliť osudu ako aj samotnej chorobe. Stigma zvyšuje v pacientoch strach, berie im zdravé sebavedomie a bráni ich návratu do práce a spoločnosti.

Aj z tohto dôvodu je potrebná osveta, ktorá zlepší vyhliadky nielen týchto pacientov, ale aj ich príbuzných a samotných lekárov. Pacientovi trpiacemu schizofréniou, podobne ako iným pacientom, dobre padne, keď sa môže o probléme porozprávať ako doma, tak aj s priateľmi, ktorí ho akceptujú. Aj prijatie spoločnosťou môže výrazne zlepšiť priebeh tohto ochorenia. Je teda na nás, ako sa k problému stigmatizácie sami osobne postavíme.

Zdroje

SCHOTT H. a kol.: Kronika medicíny. Schizofrénia alebo rozštiepenie osobnosti. 1994. Fortuna Print. s.393 [cit. 11.27.2024]. Dostupné z: ISBN 80-7153-081-6

KOLIBÁŠ E., KOŘÍNKOVÁ V.: Schizofrénia a poruchy z jej okruhu. 1998. Asklepios [cit. 11.27.2024]. Dostupné z: ISBN 80-7167-029-4

LIBIGER J.: Psychiatrie. Schizofrenní poruchy. 2002. Tigis. s.341-399 [cit. 11.27.2024]. Dostupné z: ISBN 80-900130-1-5

MAYO CLINIC STAFF: Schizophrenia. 2024. MayoClinic [online] [cit. 11.27.2024]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/schizophrenia/symptoms-causes/syc-20354443