Obsah článku
Mozgový nádor je vážne ochorenie, ktoré často vedie k smrti. Môže sa jednať buď o primárnu chorobu mozgu, alebo metastázu inej rakoviny. Priebeh a prognóza sú problematické.
Charakteristika
Do skupiny vnútrolebečných nádorov radíme každé novovzniknuté tkanivo rastúce z buniek mozgu a priľahlých tkanív. Hovoríme aj o rakovine mozgu (Cancer cerebri), častejšie sa však spomína v bežnej reči „mozgový nádor“ či „novotvar mozgu“. Mozgový tumor zahŕňa v tomto kontexte aj nádory podmozgovej žľazy, hlavových nervov alebo mozgových blán.
Nádor mozgu môže započať rásť priamo v mozgu- vtedy hovoríme o primárnom tumore. Pod pojmom sekundárny tumor rozumieme taký nádor, ktorý sa do mozgu dostal z iných orgánov a figuruje ako jeho metastáza- hovoríme o metastatických mozgových nádoroch.
Existuje veľa rôznych primárnych nádorov mozgu, pričom niektoré nie sú rakovinové. Hovoríme vtedy o benígnych číže nezhubných tumoroch. Nešíria sa do vzdialených tkanív, ani neprerastajú okolie, avšak rastú a spolu so svojim puzdrom utláčajú okolité tkanivo, v tomto prípade mozog a ostatné vnútrolebečné štruktúry. Naproti nim malígne alebo zhubné nádory rastú rýchlo a invadujú aj do okolia, prerastajú tkanivo mozgu. Malígne ochorenie mozgu môže vzniknúť náhle behom dní, zatiaľ čo benígne choroby často trvajú mesiace i roky, kým sa prejavia.
Veľkosť mozgového tumoru kolíše od najmenšieho až po veľký novotvar. Niektoré časti mozgu sú menej aktívne a ak nádor začne rásť v takejto oblasti, často nespôsobuje hneď príznaky.
Liečba takéhoto ochorenia je komplexná, s cieľom predĺžiť život pacienta a zlepšiť jeho kvalitu.
Výskyt nádorov mozgu je okolo 6 prípadov na 100000 ľudí v jednom roku, pričom úmrtnosť je až 90%.
Typy nádorov mozgu
Existuje veľa typov mozgových tumorov. Samotné nádory sa odlišujú od seba tým, z akých buniek vzniknú, ako aj svojou povahou. Niektoré sú, ako už bolo spomínané vyššie, nezhubné a iné sú zhubné. Typy nádorov mozgu zahŕňajú:
- Gliómy a s nimi súvisiace nádory – gliómy rastú z buniek, ktoré tvoria mozgovú gliu. Jedná sa o podporné bunky samotných neurónov mozgu. Môže sa jednať o astrocytóm, glioblastóm, oligodendroglióm a ependymóm. Gliómy môžu byť ako benígne, tak aj malígne. K bežným malígnym nádorom mozgu patrí práve glioblastóm.
- Tumory choroidnej pletene – jedná sa o nádory z buniek, ktoré vytvárajú mozgomiešny mok. Táto tekutina obmýva mozog a miechu a má viac funkcií, okrem iného tvorí nárazníkový systém. Samotná choroidná pleteň sa nachádza v mozgových komorách. Nádory pletene sú tiež nezhubné aj zhubné. Karcinóm choroidnej pletene sa vyskytuje častejšie u detí.
- Embryonálne nádory – tieto nádory rastú z buniek, ktoré ostali z embryonálneho obdobia, vyskytujú sa v mozgu po narodení ako embryonálne bunky. Tieto nádory sú najčastejšie zhubné a vyskytujú sa u novorodeniat a malých detí. Najbežnejší embryonálny tumor je meduloblastóm, ktorý sa najčastejšie nachádza v oblasti mozočka.
- Tumory zo zárodočných buniek – začínajú v reprodukčných bunkách, z ktorých sa neskôr vyvíja vajíčko a spermia. Tieto bunky sú väčšinou vo vaječníkoch a semenníkoch, avšak môžu sa vyskytovať aj v oblasti podmozgovej žľazy i šuškovitého telieska. Sú väčšinou nezhubné a vyskytujú sa častejšie u detí.
- Pineálne tumory – sú nádory, ktoré rastú z buniek tkaniva šuškovitého telieska. Táto žľaza sa nachádza v centrálnej časti mozgu a tvorí sa v nej hormón melatonín, regulujúci spánok. Tieto nádory môžu byť ako benígne, tak aj malígne. Pineoblastóm je malígny nádor šuškovitého telieska a vyskytuje sa najčastejšie u detí.
- Meningeómy – jedná sa o nádory, ktoré rastú z mozgových obalov, teda meningov. Sú to jedni z najbežnejších nádorov mozgu a najčastejšie sú benígne.
- Nervové nádory – zvyknú rásť z hlavových nervov, respektíve z iných nervov lebky. Najbežnejší z nich je akustický neurinóm, teda schwanóm, rastúci zo statoakustického nervu.
- Nádory hypofýzy – nádory podmozgovej žľazy rastú z jej buniek, pričom väčšinou majú benígnu povahu. Okrem týchto nádorov sú v blízkom okolí hypofýzy niekedy prítomné tzv. kraniofaryngeómy.
- Iné nádory mozgu – patria k nim nádory, ktoré rastú z buniek svalov, ciev, spojiva. Niekedy sa nádor vytvorí aj z lebečnej kosti. Primárne z lymfatického tkaniva centrálneho nervového systému sa zas tvoria lymfómy.
Príčiny vzniku mozgových nádorov
Mozgové nádory, ktoré vyrastajú z tkaniva mozgu, teda primárne mozgové nádory
Nádor všeobecne začne rásť vtedy, ak je nejakým spôsobom zmenená DNA buniek. V DNA je zakódované, čo má bunka robiť. Tieto inštrukcie môžu byť pozmenené mutáciou. Normálne je DNA zodpovedná nielen za rast samotnej bunky, jej funkcie či delenie, ale aj za tzv. programovanú smrť bunky. Ide o súbor opatrení, ktoré vedú k zániku bunky, aby ju mohla nahradiť nová a deje sa pri niektorých typoch buniek. Ak je DNA bunky zmenená mutáciou, dochádza k nekontrolované rýchlemu rastu bunky, ako aj jej rýchlemu rozdeľovaniu, pričom si nová generácia buniek zachováva mutáciou zmenenú DNA. Tým dochádza k rastu nádoru. Podľa typov mutácií potom dochádza k vzniku nezhubného, alebo zhubného nádoru so všetkými svojimi charakteristikami. Buď nádor obsahuje obal, je teda benígny a zväčšuje sa priamočiaro v guľovitom tvare, alebo je nádor malígny a nemá púzdro, invazívne infiltruje okolité tkanivo a niekedy sa šíri aj do iných častí tela.
Príčina vzniku nádoru nie je väčšinou presne známa. Samotná mutácia sa často dáva do súvisu s vplyvom voľných radikálov, avšak samotný inzult môže byť rôznorodý. Jednak je to určitý genetický vplyv, teda rodinná predispozícia. Môže sa však jednať aj o pôsobenie rakovinových látok v prostredí, v ktorom sa nachádza organizmus.
U detí vznikajú mozgové nádory primárne, zatiaľ čo u dospelých sa jedná častejšie o metastázu z iného tkaniva.
Rakovina, ktorá sa rozšíri do mozgu, teda sekundárne mozgové tumory
Sekundárne nádory mozgu sú tie tumory, ktoré sa sem zaniesli krvou alebo lymfatickým systémom či priamym presunom z iných častí tela. Do mozgu najčastejšie metastázuje rakovina prsníka, hrubého čreva, obličky, pľúc a kože. Nie je pritom celkom jasné, prečo si táto choroba vyberá práve mozog. Niektorí autori sa domnievajú, že to môže byť dané vlastnosťami i veľkosťou tohto orgánu.
Príznaky mozgového nádoru
Príznaky a prejavy mozgových nádorov sú rôzne, pričom závisia nielen od veľkosti, rýchlosti rastu, ale aj lokality samotného tumoru. všeobecne zahŕňajú:
- Bolesť hlavy alebo tlak, ktorý je najhorší v ranných hodinách
- Časté bolesti hlavy, ktoré sa zdajú vážne
- Bolesti hlavy pripomínajúce tenznú bolesť hlavy alebo migrénu
- Pocit na vracanie doprevádzaný vracaním
- Problémy so zrakom, hlavne v zmysle rozmazaného videnia či dvojitého videnia, niekedy s viditeľným bodkovitým znakom v zornom poli
- Strata citlivosti alebo hybnosti končatiny alebo viacerých končatín
- Problémy s rovnováhou
- Ťažkosti s rečou, jej porozumením, ako aj vyjadrovaním
- Pocit veľkej únavy a vyčerpanosti
- Zmätenosť pri bežných denných úkonoch
- Problémy s pamäťou a s nasledovaním bežných inštrukcií
- Osobnostné zmeny a zmeny v správaní
- Epileptické záchvaty, väčšinou novovzniknuté
- Ťažkosti s počutím
- Závraty spojené s utekaním prostredia alebo seba samého vzhľadom k okoliu
- Pocit hladu a priberanie na váhe
- Psychické poruchy v zmysle bludov a halucinácií, napríklad abnormálne cítenie nosom
Bolesti hlavy vznikajú v prípade nádorov najčastejšie preto, že tkanivo nádoru je opuchnuté, čo zvyšuje vnútrolebečný tlak. Tiež však môžu vzniknúť z dôvodu útlaku zdravého tkaniva mozgu a okolitých štruktúr. Podľa toho, v ktorej časti hlavy sa nachádza tumor, môže byť bolesť viac lokalizovaná na oči a krajinu za očami, inokedy zas na oblasť krčnej chrbtice a podobne.
Prejavy mozgových tumorov sa líšia teda aj lokalizáciou. Tumor rastie v záhlavnom laloku, často sa prejavuje zmenami zraku, naopak ak rastie v prednej časti mozgu, dochádza k zmenám na poli správania.
Rizikové faktory
Postupne sa vyformovalo poznanie o rizikách, ktoré môžu viesť k vzniku mozgových nádorov. Patrí k nim:
- Vek – niektoré mozgové nádory sa vyskytujú častejšie u detí, naopak iné sa vyskytujú častejšie vo vyššom veku
- Rasa – každý môže ochorieť tumorom mozgu, avšak sa zistilo, že gliómy sú častejšie u bielej rasy, zatiaľ čo meningeómy u čiernej populácie
- Expozícia radiácií – ľudia, ktorí boli vystavení silnej radiácií, majú väčšie riziko vzniku tumorov mozgu. Jedná sa o ionizujúce žiarenie, ktoré môže viesť k zmenám DNA buniek. Človek môže byť tomuto žiareniu vystavený pri rádioterapií, alebo napríklad jadrovej havárií. V súčasnosti prebieha niekoľko štúdií, ktoré sa zaoberajú aj účinkom žiarenia zo smartfónov na ľudský organizmus.
- Vrodené syndrómy – neurofibromatóza 1 a 2, tuberózna skleróza, Lynchov syndróm, Li-Fraumeni syndróm, morbus Von Hippel Lindau, familiárna adenomatózna polypóza, Cowdenovej syndróm
Diagnostika
Pri podozrení na tumor mozgu je prevedená séria vyšetrení. Základom je neurologické vyšetrenie lekárom, špecialistom v odbore neurológia. Pomocou niektorých nástrojov ako aj vyhodnotením príznakov, postoja, chôdze či reflexov sa môže dopátrať k podozreniu na mozgový nádor.
Ďalším smerodajným vyšetrením je v tomto prípade CT vyšetrenie mozgu. Je to pomerne rýchle a bezbolestné vyšetrenie, ktoré využíva röntgenového žiarenia a počítača k zhotoveniu rezov jednotlivých častí tela. Vďaka nemu je možné zistiť ako primárny mozgový nádor, tak i predpokladanú metastázu. Na presnejšie dodiferencovanie stavu je však vhodné aj MRI vyšetrenie.
Vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou využíva magnetov k vytvoreniu obrázkov vnútra organizmu. Pri tomto vyšetrení je mozog zobrazený čisto. Nevýhodou MRI je pomerne dlhý čas vyšetrenia, rádovo niekoľko desiatok minút, čo môže byť spojené s klaustrofóbiou. Nepríjemný je aj hluk, ktorý prístroj vydáva. Vpravenie kontrastnej látky pred samotným vyšetrením zlepšuje kvalitu obrázkov a tak prispieva k presnej diagnostike. Poznáme aj variácie vyšetrenia, napríklad funkčné MRI či magnetickú rezonančnú spektroskopiu. Vďaka nej je možné merať prítomnosť niektorých chemikálií priamo v nádorových bunkách.
PET skenovanie sa využíva na dôkaz prítomnosti nádoru. Do žily sa injikuje rádioaktívna látka, ktorá sa naviaže na nádorové bunky, ktoré rýchlejšie rastú a je možné ju snímať pomocou prístroja.
Mozgová biopsia je vyňatie vzorky podozrivého tkaniva. Následne je vzorka vyšetrená v laboratóriu. Tento zákrok sa zvykne robiť aj počas samotnej operácie nádoru. Ak nie je možná operácia, prikláňajú sa lekári k tzv. stereotaktickej ihlovej biopsii, ktorá sa vykonáva cez drobný otvor vyvŕtaný v lebke. Počas zákroku pacient nič necíti, robí sa v lokálnej anestéze. Komplikácie takéhoto vyšetrenia sú krvácanie do mozgu a poškodenie samotného tkaniva tohto orgánu.
Zo vzorky je možné zistiť, či sa jedná o nezhubný, alebo zhubný nádor, ale aj stupeň ochorenia. Štádium rakoviny mozgu sa nezvykne určovať, nakoľko sa toto ochorenie nezvykne šíriť do iných častí tela.
Liečba a domáca liečba
Terapia týchto nádorov sa odvíja od viacerých faktorov. V prvom rade ide o to, či je tumor benígny alebo malígny. Ďalej je tiež pri výbere liečby dôležité, o aký typ nádoru sa jedná, aký je veľký, aký má nádor stupeň a lokalizáciu.
V niektorých prípadoch sa nádor len sleduje. Jedná sa o malé tumory, ktoré veľmi pomaly rastú. V týchto prípadoch je vhodné MRI sledovanie. Vyšetrenie MRI je totiž možné vykonať aj viackrát do roka.
Okrem chirurgickej liečby sa využíva rádioterapia, chemoterapia, cielená terapia, rádiochirurgia a paliatíva.
Chirurgická liečba
- Odstránenie časti lebky k zlepšeniu prístupu k nádoru – kraniotómia, je možné ju vykonať aj pri plnom vedomí
- Endoskopická operácia mozgu – používa sa často pri nádoroch podmozgovej žľazy, kedy sa zavádza endoskop cestou nosovej dutiny
Rádioterapia
Používa silné lúče k zabitiu rakovinových buniek ako benígnych, tak i malígnych nádorov mozgu. Tradične sa zvykne využívať röntgenové žiarenie, v súčasnosti sa však preferuje využitie energie protónov.
Rádiochirurgia
Sú rôzne typy technológie využitej pri rádiochirurgií. Radíme sem LINAC, rádiochirurgiu gamma nožom a protónovú rádiochirurgiu.
Chemoterapia
Je založená na použití silných liekov k zabitiu rakovinových buniek. Môže byť podávaná v tabletkovej alebo injekčnej podobe. Využíva sa na liečbu ako benígnych, tak i malígnych nádorov. Niekedy sa aplikuje počas operácie do okolitého tkaniva mozgu. Často sa podáva spolu s rádioterapiou. K hlavným vedľajším účinkom patrí vracanie, strata vlasov a únava.
Cielená terapia
Využíva liečiv, ktoré útočia na isté chemikálie v rakovinových bunkách a tým vedú k ich smrti.
Po tejto komplexnej liečbe sa zameriava zdravotnícky tím na rehabilitáciu, zlepšenie reči, sociálne stránky ako aj tútoring v zlepšení pamäti a myslenia, hlavne u malých detí.
Paliatíva
Paliatívna starostlivosť pomáha pacientom v terminálnych štádiách chorôb zlepšiť kvalitu života, ako aj zvýšiť dĺžku prežívania. Okrem psychickej podpory prostredníctvom zdravotníckeho školeného tímu zohráva v paliatíve svoju rolu aj psychológ a kňaz. Býva tiež nutné pripraviť pacienta na veci posledné.
Domáca liečba
Okrem liečby v zdravotníckom zariadení je po návrate do domácich podmienok dôležité pokračovať v liečebnom pláne. Radíme sem okrem podávania bylín cvičenie, rôzne formy arteterapie, muzikoterapiu a relaxačné cvičenia.
Prevencia
Neexistuje žiadna cesta prevencie tumorov mozgu. U ľudí, ktorí majú väčšie riziko novotvarov mozgu, sa zvažuje skríning. Síce cielené vyhľadávanie nie je prevenciou, pomáha pri zachytaní nádoru v skorom štádiu, keď je ešte malý. Zlepšuje to celkový priebeh aj liečbu choroby. Týka sa hlavne ľudí s pozitívnou rodinnou anamnézou, teda s pozitívnym výskytom nádorového ochorenia mozgu v pokrvnom príbuzenstve.
Zdroje
MAYO CLINIC STAFF: Brain tumor. 2023. Mayoclinic [online] [cit. 06.23.2024]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/brain-tumor/symptoms-causes/syc-20350084
LIGHTS V. a kol.: Understanding Brain Tumors. 2022. Healthline [online] [cit. 06.23.2024]. Dostupné z: https://www.healthline.com/health/brain-tumor
PERI C. a kol.: Types of Brain Cancer. 2022. WebMD Healthline [online] [cit. 06.23.2024]. Dostupné z: https://www.webmd.com/cancer/brain-cancer/brain-tumor-types
