Zápal mozgových blán

Zápal mozgových blán je život ohrozujúce ochorenie. Vyvolávateľom sú rôzne druhy aj bežných patogénov. Typický je sériou tzv. meningeálnych príznakov.

Charakteristika

Meningitída je zápalové postihnutie mozgových blán. Prejavuje sa tzv. meningeálnym syndrómom, teda súborom príznakov, ktoré sú pre ňu charakteristické.

Samotná meningitída môže vzplanúť viacerými cestami. Jednak je to priamy prenos infekcie pri poškodení lebky, ďalej prenos cestou z prínosových dutín, teda z neďalekej oblasti priamo v lebke. Ďalšou formou vzplanutia je prenos infekcie z ktorejkoľvek časti v tele, alebo priamy prenos nervami.

Medzi vyvolávateľov hnisavých meningitíd patria baktérie ako hemofilus, meningokok, pneumokok, streptokok, Listeria monocytogenes či stafylokok. Môže sa jednať aj o zmiešanú infekciu.

Hlavne u detí a mladistvých sa stretávame s tuberkulóznou formou ochorenia, kedy sa baktéria tuberkulózy dostane krvnou cestou z iného ložiska v tele k mozgovým obalom.

Nezriedka sa vyskytujú aj vírusové či parazitárne meningitídy.

Niekedy, hlavne pri neliečenom zápale mozgových blán, sa môže infekcia skomplikovať a preniesť aj na tkanivo mozgu. Vtedy hovoríme o meningoencefalitíde.

Typickým vyvolávateľom zápalu mozgových blán je baktéria, meningokok Neisseria meningitis. Jej prítomnosť v tele človeka sa dá zistiť aj podľa typickej kožnej vyrážky.

Meningitída môže prejsť aj do chronickej formy (dlhotrvajúcej). Jedná sa o obdobie 4 týždňov a viac. Vyvolávateľom býva najčastejšie plesňové, alebo rakovinové ochorenie.

Infekcia baktériou Listeria monocytogenes je obzvlášť nebezpečná pre plod u tehotnej pacientky, nakoľko tiež môže spôsobiť meningitídu.

Zápal mozgových blán je nebezpečným v každom veku, avšak obzvlášť nebezpečný je u detí do 5 rokov (vírusová meningitída).

Troška anatómie:

Meningy sú mozgové obaly. V tele človeka rozoznávame 3 typy týchto obalov. Tvrdá plena mozgová (Dura mater), mäkká plena mozgová (Pia mater) a medzi nimi je pavúčnica (Arachnoidea).

Na pomedzí týchto troch blán sú priestory – subarachnoidálny vyplnený mozgomiešnym mokom, subdurálny a epidurálny priestor.

Príčiny meningitídy

Poznáme niekoľko typov zápalu mozgových blán, podľa pôvodcu, ktorý ho vyvolal. Meningitídy delíme na:

• Vírusové – mozgomiešny mok býva priesvitný, bez zákalu, najčastejším vyvolávateľom je Coxackie virus A, B a echovírusy. Môže ju však vyvolať aj vírus chrípky, herpes vírus, mumps či HIV.
• Bakteriálne – často hnisavé, mozgomiešny mok je pri vyšetrení skalený, typický vyvolávateľ je N. meningitis
• Parazitické – vyvolávateľom môžu byť niektoré parazity, je dôležité tepelne upraviť jedlo, napríklad slimáky. Vyvolávateľom môže byť napr. Angiostrongylus cantonensis.
• Plesňové – plesne spôsobia samotný zápal mozgových blán, tieto meningitídy sú však raritné. Medzi hlavný patogén, ktorý ich vyvoláva, patrí cryptococcus.
• Neinfekčné – pri iných ochoreniach ako lupus erytematodes, rakovina, reumatoidná artritída, poranenie hlavy či chirurgická operácia, a niektoré toxíny.

Príznaky meningitídy

Zápal mozgových blán sa môže objaviť nečakane. Okrem bolesti hlavy nastúpi pocit na vracanie, vracanie, zrýchlený alebo spomalený pulz, celková schvátenosť, ospalosť, horúčka môže alebo nemusí byť prítomná. Tiež bývajú prítomné psychické zmeny.

Medzi dominantný príznak patrí tzv. opistotonus, t.j. príznak typický pre dráždenie mozgových obalov. Jedná sa o prehnutie v krku a chrbtici vzad do oblúku, do popredia vystupuje hrudná kosť, s napätím svalstva horných aj dolných končatín, ako aj samotného chrbta.

Často pri tomto ochorení dochádza k poruche vedomia. Buď sa jedná o zmenu psychiky (pacient má napríklad halucinácie), vedomie je zastreté, alebo je viac či menej stratené (kóma). Niekedy sa pridružia aj epileptické záchvaty.

Zriedkavejšie sú prítomné typické neurologické príznaky, ako parestézie (mravčenie končatín) a ochrnutie končatiny (paréza).

Hlavne pri bakteriálnej meningitíde sa môže vyskytnúť aj citlivosť na svetlo.

Kedy vyhľadať lekára

Pri akomkoľvek podozrení na zápal mozgových blán je nutné vyhľadať rýchlo lekára.

Je na mieste vyhodnotiť aj epidemiologickú situáciu postihnutého- či sa v poslednej dobe nestretol s niekým, u koho sa meningitída vyvinula.

Keďže je ochorenie nebezpečné a život ohrozujúce, je potrebné ihneď volať emergentné číslo, poprípade previesť pacienta s príznakmi meningitídy do nemocnice.

Ak príbuzný doma vracia, bolí ho hlava, dostáva epileptický záchvat, točí sa mu hlava, alebo je schvátený s prítomným opistotonom, treba neodkladne vyhľadať lekára. Ten ďalej zváži aj vyšetrenie u špecialistu – neurológa.

Liečba meningitídy

Je dôležité zahájiť liečbu hneď po stanovení diagnózy, pretože sa jedná o život ohrozujúci stav.

K základnej a veľmi účinnej liečbe tohto ochorenia radíme antibiotiká. Lekár podáva antibiotikum aj podľa výsledkov kultivácie vyšetrenia krvi a mozgomiešneho moku. Antibiotiká sa podávajú zo začiatku intravenózne (do žily), neskôr po zlepšení stavu aj perorálne (ústne).

Medzi ďalšie lieky používané pri bakteriálnom zápale mozgových blán radíme antikonvulzíva (proti záchvatom), lieky na opuch mozgu ako kortikoidy, ďalej na podporu srdcovej akcie, vitamíny a podobne.

Pri vírusovej meningitíde podáva lekár lieky proti horúčke, antivirotiká a vitamíny, pri parazitárnej antiparazitiká, pri plesňovej antimykotiká.

Pri tuberkulóznej meningitíde sa podávajú kombinácie antituberkulotík.

Domáca liečba meningitídy

Človek so zápalom mozgových blán má byť hospitalizovaný v nemocnici a riadne vyšetrený lekárom. Nakoľko môže byť ochorenie pri nesprávnom liečení alebo neliečení fatálne, nie je vhodné, aby sa pacient liečil len v domácom prostredí.

Po preliečení choroby cestou nemocnice, následnej ambulantnej starostlivosti môže pacient siahnuť aj po bylinných prípravkoch, najlepšie čajoch. Vhodnými sú tie na báze medovky, valeriány, a levandule.

Diagnostika meningitídy

Krvné vyšetrenie tvorí zlatý štandard pri dokazovaní tohto ochorenia. V tele bývajú typicky zvýšené biele krvinky, ako reakcia na boj s infekciou. Z krvi sa však dajú zistiť aj iné ukazovatele.

Lumbálna punkcia je štandardnou diagnostickou metódou pri meningitíde. Vďaka nej môže lekár zistiť typ samotnej infekcie a tomu upraviť terapiu. K vyšetreniu sa odoberá mozgomiešny mok.

RTG hlavy po úraze (röntgen), CT vyšetrenie hlavy (počítačová tomografia), respektíve MRI mozgu (magnetická rezonancia) nám podajú presnejší obraz o ochorení.

Ďalšie zobrazovacie metódy a vyšetrenia sú nešpecifické a robia sa podľa potreby dodatočne.

Často býva prítomný opuch papily zrakového nervu, spôsobený zvýšením tlaku v lebke.

Prevencia meningitídy

Základom prevencie je nevystavovať sa prostrediu a ľuďom, kde je potvrdená prítomnosť niektorých patogénov. Aj napriek tomu, že meningokok nie je mimo ľudského organizmu príliš životaschopný, prenáša sa kvapôčkovou cestou, napríklad pri bozkávaní.

Niektoré vírusové a bakteriálne meningitídy sú nákazlivé. Môžu byť prenášané kašľom, kýchaním či blízkym kontaktom.

V zime sa treba vyvarovať pádom, pri ktorých by mohlo dôjsť k poraneniu lebky.

Aj naoko jednoduché infekcie dýchacích ciest a prínosových dutín musia byť riadne preliečené, aby sa predišlo možnému prechodu takejto infekcie ďalej na mozgové blany.

Pri ochoreniach ako tuberkulóza treba vždy myslieť aj na možný prenos na mozgové obaly. Istotou je včasná diagnostika a liečba takýchto pacientov.

Správna životospráva a pohybová aktivita prispieva k zvýšenej obranyschopnosti organizmu. Príjem vitamínov tvorí základ pre posilnenie imunity.

Dôležitou prevenciou tohto ochorenia je aj skončenie s fajčením.

Existuje aj vakcína proti niektorým vyvolávateľom zápalu mozgových blán, napríklad proti meningokokovi, hemofilu a pneumokokovi, ktorú podávame hlavne u predisponovaných jedincov (cestovatelia, rizikové pracovisko a pod.)

Zdroje

Michal Drobný a kol. – Neurology Textbook

Daniel Bartko a kol. - Neurológia

https://www.healthline.com/ - Meningitis: Everything You Need to Know

https://www.wikiskripta.eu/ - Obaly mozku