Závislosť na sociálnych sieťach

Závislosť na sociálnych sieťach súvisí s masovým používaním internetu. Vedie k namrzenosti, zmenám emotivity, správania a paradoxne inhibuje skutočné sociálne zručnosti.

Čo je závislosť na sociálnych sieťach?

Závislosť na sociálnych sieťach je fenoménom, ktorý sa v posledných rokoch popri používaní internetu uhniezdil v spoločnosti. Je spojená so znepokojením prameniacim z používania sociálnych médií. V správaní konzumentov sa objavuje nutkanie prihlásiť sa alebo používať sociálne médiá a venovať im veľa osobného času; môže to viesť k narušeniu a destabilizácií i dôležitých oblastí života.

V súčasnosti počet denných užívateľov sociálnych sietí presahuje 53% celosvetovej populácie, pričom v rozvinutejších krajinách sa približuje k 80%; frekvencia a trvanie používania sociálnych médií sa neustále zvyšuje.

V poslednom desaťročí sa stláčanie a rolovanie smartfónu či iných zariadení stáva čoraz populárnejšie. Veľké percento ľudí vie používať sociálne médiá racionálne; jestvujú však aj takí, ktorí sa stanú závislými. Odhaduje sa, že 5-10% Američanov spĺňa kritériá závislosti na sociálnych sieťach.

Hovoríme o nelátkovej závislosti; podobne ako pri gamblingu konzument neprijíma do organizmu akúkoľvek látku. Aj napriek tomu vyzerá táto závislosť podobne ako akákoľvek iná porucha užívania látok a môže zahŕňať:

• Zmeny nálady – pripojenie, respektíve systematické pripájanie sa do sociálnych sietí vedie k zmene, ktorú používateľ pociťuje ako priaznivú
• Nápadnosť – zaujatie sociálnymi sieťami v celkovom nastavení, správaní, či pocitové zaujatie
• Tolerancia – stále rastúce používanie sociálnych médií v priebehu času
• Abstinenčné príznaky – ak je obmedzené používanie sociálnych sietí, závislý to pociťuje ako nepríjemné; môžu sa dostaviť fyzické i psychické abstinenčné prejavy
• Konflikt – personálne konflikty v dôsledku používania sociálnych sietí
• Relaps – po období abstinencie sa závislí rýchlo vrátia k nadmernému používaniu sociálnych médií

Ako sociálne médiá ovplyvňujú mozog?

Platformy sociálnych sietí účinkujú v mozgu človeka podobne, ako pri inom type závislosti. Niekedy je znateľné, že cieľom sociálnych médií je získať čo najviac používateľov; tento jav tiež môže podporiť vznik závislosti. Robilo sa niekoľko štúdií na túto tému, pri ktorých sa vedci zaoberali úlohou neurotransmitera dopamínu v procesoch odmeňovania a vzniku závislosti na sociálnych sieťach. Tiež sa začalo pripodobňovať používanie sociálnych sietí k užívaniu kokaínu, nakoľko aktivuje podobné chemické reakcie v tkanive mozgu.

Sociálne médiá sú psychicky a fyzicky návykové. Podľa novej štúdie Harvardskej univerzity sebaodhaľovanie na sociálnych sieťach sa dá pripodobniť k užitiu psychoaktívnej látky; v mozgu človeka dochádza v oboch prípadoch k podobným zmenám. Hladina dopamínu stúpa, chorý to pociťuje ako odmenu. Pri používaní sociálnej siete sa dostavuje forma potešenia, napríklad pri kladnom ohodnotení príspevku či vlastnej fotografie. Vzniká túžba po tomto type odmeny.

Ďalej sa zistilo, že pri tomto type závislosti hrá svoju úlohu aj fakt, keď ľudia hovoria vo vyššej miere o sebe. V porovnaní s nevirtuálnym svetom, kedy o sebe človek hovorí približne v 30-40%, na internete je to až 80% prípadov. Je zrejmé, že správanie sa na sociálnych sieťach je iné, ako pri osobnom stretnutí; je neosobnejšie, čo asi tiež prispieva k ľahšiemu rozvoju závislosti.

Ak niekto začne považovať stránky sociálnych médií za dôležitý mechanizmus zvládania stresu, osamelosti a depresie, môžeme hovoriť o serióznom probléme. Môže sa stať, že používateľ dostáva vo virtuálnom svete nepretržité odmeny a v skutočnom živote odmeny nedostáva; preto sa do používania sietí zapája viac a viac. Konzument môže začať ignorovať skutočné, takpovediac reálne vzťahy založené na osobnom kontakte, pracovné či školské povinnosti a zanedbávať svoje zdravie. Začnú sa u neho objavovať zmeny nálady, napríklad namrzenosť, ale i agresivita. Ak sa závislosť rozvinie, používateľ môže pociťovať následky, no je už veľmi ťažké zmeniť svoje správanie.

Rozoznanie závislosti na sociálnych médiách

Nie každý používateľ sociálnych médií sa stáva závislým. Či niekto vykazuje tento typ poruchy, je možné zistiť podľa niekoľkých položených otázok:

• Trávenie veľkého množstva času premýšľaním a plánovaním nad používaním sociálnych sietí
• Nutkanie využívať sociálne siete
• Potreba zabudnúť pri používaní sociálnych sietí na osobné problémy
• Častá chuť obmedziť použitie sociálnych médií; bez väčšieho úspechu
• Nespokojnosť a problémovosť pri zákaze sociálnych médií
• Negatívny vplyv na prácu či štúdium

Ak je kladná odpoveď v najmenej troch uvedených bodoch, môže to naznačovať prítomnosť závislosti na sociálnych sieťach.

Niektorí autori spomínajú termín digitálny detox; ide o obdobie, kedy výrazne znížime čas strávený používaním elektronických zariadení. Táto filozofia sa môže stať v živote aj hnacím motorom. Zabránenie nadmernému používaniu smartfónov či počítačov je zo zdravotných dôvodov potrebné, niekedy i nevyhnutné. Zdá sa, že aj v tomto prípade platí jednoduché pravidlo: „Dobrý sluha, zlý pán!“ Moderná doba priniesla so sebou potrebu elektronických zariadení nielen pri vykonávaní zamestnaní, a tiež štúdií. Aj z toho dôvodu je potrebné vedieť si naplánovať ďalší čas s ich používaním skromnejšie, s ohľadom na celkové zdravie.

Sociálne médiá a psychické zdravie

Podľa výskumu je medzi používaním sociálnych médií, negatívnym vplyvom na duševné zdravie a nízkym sebavedomím nepopierateľná súvislosť. Ich používanie môže viesť k tomu, že sa ľudia budú cítiť čoraz viac nešťastnejší a izolovaní. Už teraz je zrejmé, že často siete plošne dokážu meniť správanie jednotlivcov. Podľa nedávnych štúdií často používatelia sociálnych sietí veria, že iní používatelia sú šťastnejší a úspešnejší ako oni, najmä keď ich v reálnom živote veľmi nepoznajú. Sociálne siete vedú k porovnávaniu sa, čo môže byť škodlivé pre vnímanie seba samého a tiež pre duševnú pohodu. Nadmerné používanie sociálnych sietí môže viesť k úzkosti a depresii, nešťastiu a všeobecnej nespokojnosti so životom.

Doprovodnou komplikáciou používania online médií môže byť strach z nezahrnutia alebo zmeškania spoločenskej udalosti. Používatelia môžu vidieť na sociálnej sieti fotografie z večierkov, na ktorých sa nemohli zúčastniť napríklad z pracovných dôvodov a môžu pritom pociťovať odlúčenie; vlastne nikomu nechýbajú, prípadne sa na nich úplne zabudlo. To môže vytvárať šrámy na sebaúcte, i viesť k nutkavej kontrole nad sociálnymi médiami. Podľa Harvardskej univerzity majú sociálne médiá výrazne škodlivý vplyv na emocionálnu pohodu dlhodobýcch používateľov a ich životy; to negatívne ovplyvňuje aj vzťahy v reálnom živote, či akademické úspechy.

Ohrozená mládež

Jestvujú odhady, že až 27% mladistvých, ktoré trávia 3 a viac hodín používaním sociálnych sietí, vykazuje známky zlého duševného zdravia. Práve mladí dospelí sú rizikovou skupinou, ktorá ešte nemá plne vyvinuté sociálne zručnosti. Podľa výskumu majú dospievajúci používajúci sociálne médiá od mladého veku vážne zakrpatené schopnosti sociálnej interakcie.

Tiež štúdia na Kalifornskej univerzite zistila zvýšenú mieru sociálnej izolácie a depresivity u tých jednotlivcov, ktorí častejšie používajú sociálne médiá.

Príval fotografií, objavovaných na stránkach sociálnych médií, môže viesť aj k nízkemu sebavedomiu či poruchám príjmu potravy. Často môžu tieto stránky ovplyvniť to, ako tínedžeri vnímajú svoje telo. Súperenie o pozornosť a fenomén „páči sa“ môže tiež viesť k šikane. Oslovovanie, šírenie klebiet, obťažovanie, zneužívanie či navážanie sa je prostredníctvom sociálnych médií rozšírenejšie. Hovoríme tu o kyberšikanovaní, ktoré je osobitným problémom s negatívnym dopadom na ľudské zdravie. Je tu korelát aj so zvýšeným rizikom samovrážd. Podpísal sa podeň aj fakt, že internet je do istej miery neosobný a jeho používatelia sú často skrytí či anonymní.

Podpora a liečba závislosti na sociálnych sieťach

Ako už bolo spomínané, niektorí ľudia sú voči závislosti na sociálnych sieťach imúnni, iní trpia touto závislosťou. Našťastie je tento stav liečiteľný a mnohí sa dokážu úspešne zotaviť. Skrátenie času pred obrazovkou je skvelým spôsobom, ako bojovať proti tomuto problematickému používaniu; niekedy je však potrebné vyhľadať odbornú pomoc.

Kognitívne-behaviorálna terapia je jednou z možností ako pomôcť týmto pacientom. Je tu však aj možnosť iných foriem liečby- cez rôzne formy arteterapie a animaloterapie môžu byť nápomocnými napríklad ergoterapeutické postupy. Orientovanie sa na vonkajšie, viac reálne a viac konkrétne aktivity, akými sú práca na záhrade, šport alebo prechádzky prírodou, vie byť oslobodzujúce. Pri každom liečebnom prístupe je však najpodstatnejšie obmedzenie používania zobrazovacích zariadení s displejom na minimum a tiež edukácia o ich škodlivosti. Je teda podstatné upozorňovať závislých aj na iné sprievodné javy takéhoto používania- choroby pohybového aparátu, choroby očí, choroby z inaktivity a podobne. V nemalej miere sa javí vhodným posilňovať skutočné sociálne interakcie v skupinách, komunitách.

Už pojem virtuálna sociálna sieť by mohol naznačiť, že ako každá iná sieť má schopnosť „chytiť“ konzumenta. Možno v podobnom zmysle by sme mohli chápať tento novodobý fenomén a urobiť také kroky, ktoré by zamedzili rozvoju závislosti na ňom a vyhli sa tak vzniku aj ďalších sprievodných ochorení. Najväčšou výzvou je správne pochopenie toho, čo je skutočná realita; hlavne u detí a mladistvých môže byť totiž hranica rozlíšenia virtuálneho a skutočného veľmi tenká.

Použitá literatúra

HILLIARD J. a kol.: Social Media Addiction. 2025. Addiction Center [online] [cit. 02.03.2025]. Dostupné z: https://www.addictioncenter.com/behavioral-addictions/social-media-addiction/

TULLET-PRADO D. a kol.: Social media use and abuse: Different profiles of users and their associations with addictive behaviours. 2023. NationalLibraryOfMedicine [online] [cit. 02.03.2025]. Dostupné z: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9898019/