Obsah článku
Méra jabloňová, tiež známa ako blcha jabloňová, je druh rastlinnej vši. Žije prevažne na jabloniach, zriedkavejšie na iných rastlinách a vyskytuje sa predovšetkým na čerstvých výhonkoch, kvetoch a neskôr aj na spodnej strane listov.
Životný cyklus méry jabloňovej
Méra jabloňová prezimuje v štádiu vajíčka v kôre ovocných stromov alebo na púčikoch. Larvy sa liahnu v apríli až začiatkom mája. Tie sa plazia k ešte neotvoreným púčikom, prepichujú rastlinné pletivo a začínajú sať rastlinnú šťavu. Vylučujú trblietavé biele voskové vlákna a lepkavú tekutinu (medovicu). Po nakŕmení, zvyčajne od konca mája, sa každá larva (nymfa) zakuklí do listu. Po kuklení sa objaví dospelý hmyz, ktorý je 2,5-3 mm dlhý. Na jar a v lete má zelenú až žlto zelenú farbu a na jeseň sa sfarbuje do hnedo oranžova až gaštanovo červena.
Méra je veľmi aktívna a pri vyrušení okamžite vyskočí (preto sa nazýva aj blcha).
Prečo méra jabloňová vzniká
Oplodnená samička si pomocou čuchu nájde od augusta, niekedy až do novembra či decembra tú správnu hostiteľskú rastlinu, na ktorú nakladie až 100 vajíčok. Hľadá praskliny a štrbiny vo veľmi mladých konároch a výhonkoch, najlepšie v blízkosti púčikov. Vajíčka tu prezimujú a bez ujmy prežijú aj nezvyčajne nízke teploty do −40 °C.
Méra prechádza niekoľkými líniami a imága najčastejšie nájdete od júna do septembra, niekedy však aj neskôr v roku. Hmyz žije najskôr na jabloniach, neskôr zlietava aj na okolité stromy a koncom leta sa opäť vracia. Tento druh sa môže stať veľmi bežným a potom spôsobiť škody, preto sa proti nemu v niektorých oblastiach intenzívne bojuje chemickými prostriedkami. Škodlivý účinok však možno očakávať len od štádií lariev.
Ako identifikovať méru jabloňovú
- Na jar sa liahnu drobné, ploché larvy, ktoré migrujú k výhonkom, púčikom, kvetom alebo mladým stopkám, usadia sa tam a sajú šťavu z hostiteľskej rastliny.
- Larvy vylučujú veľké množstvo medovice, ktorá zlepuje listy a najmä púčiky. Tieto preto nemôžu kvitnúť, usychajú a opadávajú. Medovica slúži aj ako substrát pre sadzovité plesne.
- Larvy sajú aj šťavu z plodov a poškodzujú ich. Na napadnutých plodoch sa potom vytvára čierna vrstva, ktorá znižuje fotosyntézu.
Ako bojovať proti mére jabloňovej
Dobre udržiavané stromy sú zvyčajne odolné voči zamoreniu mérou jabloňovou. V zime priebežne kontrolujte konáre, či sa na nich nenachádzajú vajíčka, ktoré tam nakládla samička na prezimovanie. Najlepší čas na boj s larvami je na jar, pred kvitnutím, alebo keď okvetné lístky opadali na 10-15% kvetov.
Boli schválené rôzne spôsoby boja proti mére. Mali by sa používať, keď púčiky rastú alebo pred kvitnutím. Vo väčšine prípadov však proti nej netreba bojovať. Méra jabloňová má rôznych prirodzených nepriateľov (predátorov, ako sú ploštice, parazity, hubové choroby atď.), ktorí ju pomáhajú regulovať.
Pokiaľ však máte strom silne napadnutý mérou, jednotlivé konáre odrežte a spáľte. Nedávajte ich do kompostu ani inak neskladujte, pretože sa méra môže šíriť ďalej.
Chemická ochrana
Hoci sa na reguláciu méry neodporúčajú špecifické opatrenie, postredy mastných kyselín na začiatku sezóny by mohli poskytnú určitú ochranu. Postreky sa musia aplikovať skoro v štádiu rastu zeleného zhluku (najlepšie po vyliahnutí prezimovaných vajíčok na jar, ale ešte pred ich rozmnožovaním) a vo veľkých množstvách, aby boli larvy postrekom dôkladne zmáčané. Aplikácia sa niekedy vykonáva počas mierneho dažďa.
zdroj: pflanzenkrankheiten.ch, de.wikipedia.org, niab.com, armuro.com
