Septorióza zeleru

Septorióza zeleru je ochorenie, ktoré spôsobuje nepravidelne tvarované hnedé škvrny na všetkých nadzemných častiach rastliny. Škvrny sa spočiatku zdajú byť mokré, ale časom vyschnú a vyzerajú ako chrasty. Listy v dôsledku toho môžu predčasne opadávať.

Septoriózu zeleru spôsobuje huba Septoria apiicola, ktorá je pravdepodobne jeho najvýznamnejším škodcom. Za ideálnych podmienok s teplotami okolo 25 °C a vlhkosťou listov trvajúcou 48 až 72 hodín sa škvrnitosť listov môže v zeleri šíriť ako epidémia, pričom čoraz viac postihuje celú listovú čepeľ a nakoniec spôsobuje úplné odumretie listov. Včasná infekcia môže viesť k výraznému zníženiu úrody v dôsledku zníženej plochy chlorofylu (oblasti asimilácie).

Prečo septorióza vzniká

Huba sa prenáša infikovanými semenami, predovšetkým pyknídiami umiestnenými zvonka na semennom obale a hubovými plexusmi nachádzajúcimi sa v oplodí a semennom obale. Životaschopnosť patogénu sa výrazne znižuje počas prvých šiestich mesiacov skladovania, ale za normálnych skladovacích podmienok pretrváva približne dva roky. Infekcia nemá vplyv na klíčivosť semien. Huba infikuje klíčiace rastliny a vyvíja sa vo vnútri. Riziko infekcie sa zvyšuje so zvyšujúcou sa dobou trvania vlhkosti listov, napríklad počas chladnejších jesenných nocí so zvýšenou tvorbou rosy. Hrdzavo červené škvrny na listoch spôsobené chorobou sa často stanú viditeľnými až vtedy, keď sú rastliny v poraste vysadené tak husto, že slnečné svetlo už nemôže preniknúť k zemi a listy zostávajú dlhšie vlhké. Preto sa odporúča pravidelne kontrolovať plodinu najneskôr od tohto bodu. Napadnutie je najskôr viditeľné na starších listoch.

Ako identifikovať septoriózu zeleru

Počiatočné príznaky plesne sa prejavujú ako:

• malé, samostatné, žlté škvrny na listoch a stopkách
• škvrny sú často kruhové, ale môžu byť hranaté, ak sú ohraničené listovými žilami
• ako choroba postupuje, listové lézie sa zväčšujú a zvyčajne sa spájajú
• staršie lézie sa sfarbujú do hneda a vysychajú, čím sa stanú papierovitými
• charakteristickým znakom týchto lézií je prítomnosť malých, tmavých, okrúhlych štruktúr, ktoré sú reprodukčnými telieskami (pyknídiami) huby
• za podmienok priaznivých pre rozvoj choroby sa lézie môžu vyvinúť na veľkej ploche na listoch aj stopkách, čo vedie k spáleniu rastliny

Poznámka

Táto choroba sa veľmi podobá na pleseň paradajok a zemiakov, ktorú spôsobuje Phytophthora infestans, ale nie je to isté. Fytoftóra zeler neinfikuje.

Ako liečiť septoriózu zeleru

Ak sa choroba začne na zeleri šíriť, choré listy je možné odstrániť, aby sa spomalilo jej šírenie. Zároveň by ste mali minimalizovať pohyb medzi plodinou, aby ste zabránili šíreniu spór. Ak je úroveň zamorenia stále vysoká alebo ak sa objavia prvé ohniská, možno aplikovať ochranné fungicídy, najmä ak sa používa zavlažovanie postrekovačmi alebo ak pršalo alebo sa očakáva dážď. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov aplikujte fungicídy pri prvých príznakoch choroby. Aplikácia fungicídov nie je potrebná, ak teploty zostávajú pod 13 °C.

Ako predchádzať septorióze zeleru

Odrody zeleru sa líšia v náchylnosti na septoriózu, ale úplná odolnosť neexistuje. Silné odrody ako Asterix alebo Giant Prague však dokážu lepšie kompenzovať stratu listov spôsobenú septoriózou ako iné odrody. Keďže sa huba prenáša semenami, odporúča sa použitie semien ošetrených horúcou vodou (cca 53 °C). Toto ošetrenie môže účinne znížiť mieru zamorenia semien, ale môže tiež znížiť ich klíčivosť.

Odporúča sa tiež zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu, napríklad pestovaním na mieste vystavenom vetru alebo s veľkorysými rozostupmi výsadby (50 cm x 30-40 cm).

Vyhýbajte sa zavlažovaniu zhora a radšej uprednostnite kvapkovú závlahu. Ak túto možnosť nemáte, zeler polievajte skoro ráno a najlepšie pod listy, pretože spóry choroby potrebujú na klíčenie vrstvu vlhkosti na listoch.

Čo najviac obmedzte prácu v záhrade, pokiaľ sú pôda či listy dlhodobo mokré (po dlhodobých dažďoch), pretože môžete šíriť spóry z chorých na zdravé rastliny.

Po zbere zorajte infikované tkanivo zeleru a pravidelne striedajte plodiny - najmenej štyri roky pri zeleri, päť rokov pri petržlene a dva roky pri ostatných rastlinách.

zdroj: ipm.ucanr.edu, bioaktuell.ch, oekolandbau.de

zdroj obrázka: oekolandbau.de