Pleseň sivá (botrytída)

Pleseň sivá (botrytída) je veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne. Postihuje mnoho rastlín, najmä tie, ktoré sa pestujú v skleníkoch, kde sú vlhké podmienky. Je to tiež bežné ochorenie mäkkého ovocia, ako sú egreše, jahody a hrozno.

Prečo pleseň sivá (botrytída) vzniká

Pleseň sivá (Botrytis cinerea) je všadeprítomná huba, ktorej spóry sú vždy prítomné vo vzduchu. Darí sa jej ako saprofytu (mikroorganizmu žijúceho na odumretom organickom materiáli), ale za určitých podmienok môže infikovať aj živé rastliny. Na zelených častiach rastlín je na infekciu zvyčajne potrebná rana alebo iný stres, ale na kvetoch a plodoch môže infikovať bez poranení, najmä vo vlhkých podmienkach.

Pleseň sivá uprednostňuje vlhké, daždivé a teplé prostredie medzi 18-24 °C. Teplota, relatívna vlhkosť a trvanie vlhkosti vytvárajú priaznivé prostredie pre šírenie mycélia alebo konídií. Uzavreté prostredie, ako sú skleníky či fóliovníky, poskytuje vlhkosť a vysoké teploty, ktoré podporujú šírenie a rozvoj patogénu B. cinerea.

Voda na povrchu listov rastlín poskytuje miesto pre klíčenie spór. Vlhké podmienky môžu byť dôsledkom nesprávneho zavlažovania, rastlín umiestnených príliš blízko seba alebo konštrukcie skleníka, ktorá neumožňuje efektívne vetranie a prúdenie vzduchu. Vetranie v noci výrazne znižuje výskyt plesne sivej.

Ako identifikovať pleseň sivú (botrytídu)

Huba môže spôsobiť latentné infekcie, pri ktorých je rastlina infikovaná, ale príznaky choroby sa nemusia prejaviť po dlhšiu dobu. V niektorých ovocných plodinách huba preniká do kvetov a kolonizuje vyvíjajúce sa plody, ale neprepukne a nespôsobí hnilobu, kým plody nezačnú dozrievať a nestúpne v nich obsah cukru. Toto je veľmi viditeľné u jahôd.

Huba vytvára čierne, semenám podobné pokojové štruktúry (skleróciá) v odumretom rastlinnom tkanive, ktoré môžu prenášať hubu počas období, keď sú hostiteľské rastliny vzácne. Tieto môžu zostať istý čas v dormantnom stave, ale nakoniec vyklíčia a vyprodukujú ďalšie spóry.

• Za vlhkých podmienok rastie na rozpadajúcich sa púčikoch, listoch, kvetoch alebo plodoch chlpatá sivo hnedá pleseň.
• Ak je vlhkosť nízka, infekcie sa môžu nachádzať na jednotlivých miestach, ale ak je vysoká, môžu sa rýchlo šíriť.
• Nadzemné časti mnohých rastlín, najmä púčiky a kvety, vädnú a odumierajú.
• Na infikovanom materiáli sa tvoria malé čierne útvary podobné semenám (tie sa často prehliadajú).
• Na kríkoch a trstinových plodoch, najmä na egrešoch, infekcia botrytídou ničí konáre, ale chlpatá sivá pleseň je zriedkavo viditeľná.
• Na jahodách, hrozne a niekedy aj inom ovocí vedie infekcia botrytídou k mäkkému hnedému rozkladu, často pri dozrievaní ovocia.

Ako liečiť pleseň sivú (botrytídu)

• Hygiena je veľmi dôležitá, najmä v skleníkoch a fóliovníkoch, kde sa choroba môže rýchlo šíriť a spôsobiť rozsiahle škody. Okamžite odstráňte a zlikvidujte odumreté a umierajúce listy, púčiky a kvety a nenechávajte odumretý rastlinný materiál ležať voľne na zemi.
• Pri zbere plodov alebo odstraňovaní listov alebo iných častí rastlín napadnutých plesňou sivou buďte veľmi opatrní, pretože spóry sa veľmi ľahko šíria. Ak je to možné, postihnuté časti starostlivo uzavrite do vrecka, buď pred, alebo bezprostredne po ich odstránení z rastliny.
• Vo vonkajšom prostredí zlikvidujte všetky rastliny uhynuté alebo silne napadnuté plesňou sivou. Vonku je možné zvoliť voľnejší prístup, pokiaľ ide o ponechanie starých, odumretých listov a iného rastlinného materiálu, ktorý nie je zjavne chorý, pretože to môže poskytnúť cenné prostredie pre voľne žijúce zvieratá.
• Znížte vlhkosť zlepšením vetrania a nesaďte/nesejte rastliny na husto.

Pleseň sivá (botrytída) na plodinách

Toto ochorenie postihuje viac ako 200 druhov dvojklíčnolistých rastlín a niekoľko jednoklíčnolistých rastlín, a potenciálne viac ako tisíc druhov. Dôsledkom tohto ochorenia môžu byť vážne ekonomické straty na poľných aj skleníkových plodinách. Huba môže infikovať zrelé alebo starnúce tkanivá, rastliny pred zberom alebo sadenice. Existuje široká škála hostiteľov infikovaných týmto patogénom a medzi záhradnícke plodiny patrí zelenina (napríklad cícer, šalát, brokolica, fazuľa, uhorka, cuketa, paradajka) a drobné ovocné plodiny (napríklad hrozno, jahody, egreše, maliny a černice), ktoré sú sivou plesňou najviac postihnuté a zničené. Medzi postihnuté rastlinné orgány patria plody, kvety, listy, zásobné orgány a výhonky.

Je tiež problémom pre rastliny pestované v skleníkoch, kde sú vlhké podmienky a rastliny nasadené na husto. Infikuje tiež väčšinu okrasných rastlín.

Hrozno

Sivá pleseň je ochorením hrozna, ktoré spôsobuje vinárskemu priemyslu veľké straty. Vždy je prítomná na plodoch, avšak na spustenie infekcie je potrebná rana. Rany môžu pochádzať od hmyzu, vetra, náhodného poškodenia atď. Na kontrolu hniloby spôsobenej touto hubou je na trhu dostupných niekoľko fungicídov. Vo všeobecnosti by sa mali aplikovať počas kvitnutia, uzatvárania strapcov a dozrievania (najdôležitejšia je aplikácia počas kvitnutia).

Bobuľové ovocie

Je ekonomicky dôležitá pre mäkké ovocie, ako sú jahody, maliny, egreše či černice. Na rozdiel od viniča nie sú napadnuté jahody jedlé a musíte ich vyhodiť. Aby sa minimalizovala infekcia na jahodových poliach, je dôležité dobré vetranie okolo bobúľ, aby sa zabránilo zachytávaniu vlhkosti medzi listami a bobuľami.

Zelenina

V skleníkovom záhradníctve je Botrytis cinerea dobre známa ako pôvodca značných škôd na paradajkách, ale aj na cíceri, šaláte, brokolici, fazuli, uhorke aj cukete.

zdroj: rhs.org.uk, en.wikipedia.org