Ako pestovať špenát

Náročnosť pestovania

Nenáročné na pestovanie

Slnko

Slnečné miesto, Polotieň

Lahodný a výživný špenát poskytuje hojnú a opakovanú úrodu. Je to kompaktná a rýchlo rastúca plodina, ktorá na jar a na jeseň prináša v krátkom čase veľa listov. Zmestí sa do malých priestorov a nádob a hoci preferuje plné slnko, aj v polotieni prinesie úctyhodnú úrodu, z ktorej sa môžete tešiť po väčšinu roka, ak budete siať málo a často.

Špenát je jednoročná listová zelená zelenina, ktorá najlepšie rastie pri miernejších teplotách (ideálne 15–20 °C), pretože studené alebo horúce a suché podmienky môžu spôsobiť, že začne predčasne kvitnúť, čím sa ukončí produkcia listov. Vzhľad mnohých odrôd špenátu sa líši. Listy rastú vzpriamene, sú často hladké a stredne až tmavo zelené.

Viac o tom, aký má špenát vplyv na zdravie.

čítaj tiež

Špenát - 10 účinkov na zdravie

Špenát je veľkorysý dar prírody deťom a dospievajúcim, ktorí potrebujú zdravé bunky, ale aj dar pre starších ľudí a seniorov, ktorým účinne pomáha spomaliť tikot biologických hodín.

Aký typ špenátu si vybrať

Existuje mnoho chutných odrôd špenátu siateho (Spinacia oleracea), ktorý je určený pre rýchlorastúce, produktívne, krátkodobé plodiny, ktoré je možné siať opakovane. Niektoré typy majú veľké zvrásnené listy, iné majú hladké, ploché, vzpriamenejšie listy a sú vo všeobecnosti robustnejšie.

Niektoré odrody vytvárajú obzvlášť veľké listy alebo majú atraktívne červené stonky. Niektoré sú odolné proti vybiehaniu do kvetu alebo plesni. Ak chcete špenát pestovať v zime, vyberte si odolnú odrodu.

Pre dlhodobú úrodu a do obmedzeného priestoru si môžete vybrať celoročný špenát, pretože produkuje úrodu dlhé mesiace.

Novozélandský špenát (Tetragonia tetragonoides) – jemná rastlina, ktorá dobre rastie v horúcom počasí a na plnom slnku

Špenát stromový (Chenopodium giganteum) – vysoká rastlina s ružovými mladými listami

Špenát červený – má atraktívne sýtočervené listy

Malabarský špenát (Basella alba) – šťavnatý, jemný lezec, ktorý potrebuje veľmi teplé teploty

Špenát zimný - vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar, pretože dobre odoláva nízkym teplotám. Má silnú stonku a veľké, tmavozelené listy.

Akú odrodu špenátu si vybrať

Špenát červený francúzsky (Loboda záhradná) - nenáročná odroda, ktorá produkuje krásne listy vhodné na zber od apríla do októbra

Špenát Baby leaf - skorá polovzpriamená odroda, ideálna pre zber malých lístkov

Špenát Neptún - vysokoúrodná odroda pre jarný aj jesenný zber

Špenát Sacramento - neskorá vysokoúrodná hybridná odroda pre letný a jesenný výsev

Špenát kapustový Monnopa - stredne skorá mrazuvzdorná odroda, vhodná nielen pre jarný, ale aj jesenný výsev

Špenát Matador - skorá rýchlorastúca odroda tmavozeleného špenátu, vhodná na celoročné pestovanie

Špenát novozélandský Štvorboč - menej známa rýchlorastúca hybridná odroda, vhodná pre letný zber

Špenát malabarský Bazela - menej známa popínavá, nenáročná odroda, vhodná aj na balkóny

Čo a kde kúpiť

Špenátové semená sú široko dostupné od väčšiny záhradkárskych predajcov po celý rok. Balíky zvyčajne obsahujú veľa semien na opakované výsevy.

Ako pestovať špenát

Kedy sadiť špenát

• Špenát si vyžaduje od siatia po zber 6 týždňov chladného počasia; zvyčajne na jar alebo na jeseň, hoci mnohí majú pri získavaní úrody väčšie šťastie na jeseň.
• Na jeseň zasejte semená, keď má pôda 21 °C alebo menej.
• Špenát môžete pestovať aj počas zimy, ak chránite mladé rastliny zvonom alebo hustým mulčom, a ochranu odstráňte, keď teplota pôdy vo vašej oblasti na jar dosiahne 4 °C.
• Ak vysádzate skoro na jar, zasejte semená hneď, ako sa zem zahreje na 4 °C. (Pôdu zakryte čiernym plastom, aby ste urýchlili jej zahrievanie.)
• Bežný špenát nemôže rásť uprostred leta, pretože nie je dostatočne chladno.

Miesto na pestovanie špenátu

Špenát možno zasiať do zeme alebo do nádob (kvetináčov). Vysádzajte ho tam, kde bude mať plné slnko až polotieň. To znamená, že väčšinu dní potrebuje aspoň tri až štyri hodiny priameho slnka, hoci potrebuje určitú ochranu pred silným popoludňajším slnkom. Pre maximálne využitie priestoru môžete špenát zasiať aj medzi vyššie plodiny, ako je kukurica, ktoré v teplom počasí pomáhajú poskytnúť chladivý tieň.

Má rád úrodnú pôdu zadržiavajúcu vlhkosť, preto si pripravte pôdu asi týždeň pred výsadbou zamiešaním kompostu a poriadne ju odburnite. Prípadne si pripravte pôdu koncom leta alebo začiatkom jesene, keď sa špenát môže zasiať aj tam, kde sú mierne zimy.

Potom na plochu siatia rozsypte bežné hnojivo v množstve 150 g na meter štvorcový. Zhrabte ho a zároveň zarovnajte zem a odstráňte všetky veľké kamene.

Semená špenátu zasejte do hĺbky 2,5 cm každých 20 cm od seba a v riadkoch vzdialených 30-45 cm, a prikryte pôdou. Akonáhle budú mať sadenice prvú sadu pravých listov, zrieďte ich na vzdialenosť približne 15 cm. Semená vysievajte každých pár týždňov skoro na jar, aby ste získali nepretržitú úrodu.

Preriedenie špenátu

Semenáčiky špenátu prerieďte na vzdialenosť 7,5 cm, ak sú dostatočne veľké, aby sa s nimi dalo manipulovať, a odstráňte menšie a slabšie rastlinky. O niekoľko týždňov neskôr zozbierajte každú alternatívnu rastlinu na použitie v šalátoch, čím ostatným poskytnete viac priestoru pre rast.

Ak špenát pestujete len pre baby listy a nie pre zrelé rastliny, riedenie zvyčajne nie je potrebné.

Pestovanie špenátu v nádobách

Špenát môžete siať aj do veľkých nádob naplnených viacúčelovým kompostom – tie by mali byť široké a hlboké aspoň 30 cm, aby kompost príliš rýchlo nevyschol. Špenát možno zasiať aj do pestovateľských vreciek.

Ako často špenát polievať

Špenát je vo všeobecnosti smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie, rovnako ako rastliny v nádobách, preto im venujte zvýšenú pozornosť. Suché podmienky prerušujú rast a vedú k predčasnému kvitnutiu, a najmä mladé rastliny môžu v horúcom a suchom období rýchlo vädnúť a odumierať.

Najlepší čas na zalievanie špenátu je skoro ráno, takže rastliny počas dňa nevyschnú a môžu stabilne rásť. Ak je to možné, vyhnite sa zalievaniu večer, pretože vlhké podmienky cez noc môžu prilákať slimáky a huby, ako je napríklad peronospóra.

Mulčovanie špenátu

Okolo rastlín pridajte hustý mulč zo záhradného kompostu, ktorý pomôže udržať vlhkosť v pôde a zabráni prerastaniu buriny.

Pletie buriny okolo špenátu

Okolo sadeníc a mladých špenátových rastlín pravidelne plejte burinu, aby nemuseli súťažiť o vodu alebo slnečné svetlo, čo môže spomaliť ich rast.

Hustá burina tiež poskytuje úkryt škodcom, ako sú slimáky, a znižuje cirkuláciu vzduchu, čo môže podporovať hubové choroby.

Pozor na kvitnutie špenátu

Skôr či neskôr začne špenátu rásť vysoká stonka a prestane vytvárať listy. Horúce a suché počasie často vyvolá skoršie kvitnutie, preto pravidelne zalievajte, aby ste zabezpečili konzistentný, stabilný rast a predĺženú produkciu listov.

Vyhnite sa pestovaniu špenátu v horúcom počasí, alebo ho vysievajte v miernom tieni a pravidelne zalievajte.

Pri pestovaní v nádobe špenát často premiestňujte mimo horúceho poludňajšieho slnka a zalievajte, pretože kompost v kvetináčoch vyschýna rýchlejšie.

Keď rastliny špenátu začnú produkovať stonku kvetov, odstráňte ich, pretože už neposkytujú žiadne ďalšie úrody listov.

Zimná ochrana špenátu

Odolné odrody na prezimovanie by ste mali od októbra, s výnimkou miernych polôh, prikryť rúnom alebo zvonmi. Ak špenát pestujete v nádobách, môžete ho pred príchodom chladného počasia premiestniť do skleníka, svetlej verandy alebo na parapet za okno.

Skorým jarným výsevom by ste mali poskytnúť podobnú ochranu, aby sa podporilo klíčenie a rast.

Choroby a škodcovia špenátu

Slimáky a slizniaky

Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. Môžete ale vyskúšať aj iné organické metódy boja proti týmto škodcom: https://zdravopedia.sk/ako-pes...

Vtáky

Niektoré vtáky tiež radi žerú sadenice, ale tomu by mala zabrániť prikrývka z rúna.

Kvitnutie

V horúcom a suchom počasí je špenát náchylný na predčasné kvitnutie, čo ukončuje produkciu listov. Preto rastliny dobre zalievajte a vyberajte si odrody odolné voči vybiehaniu, najmä v teplom počasí.

Pleseň špenátová

Pleseň sa môže vyskytnúť v teplom a vlhkom počasí – rastliny prerieďte na vzdialenosť najmenej 15 cm a pravidelne odstraňujte burinu, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu. Vyberajte si odrodu odolnú voči plesniam.

Zber špenátu

Lahodné listy baby špenátu môžete zberať už za mesiac a zrelé listy už za dva. Môžete ho zberať dvoma spôsobmi:

• zozbierajte niekoľko listov z každej rastliny v rade a opakujte zber každých niekoľko týždňov, keď listy dosiahnu požadovanú veľkosť
• počkajte, kým sa špenát po niekoľkých mesiacoch dobre uchytí, a potom zozbierajte celú úrodu listov naraz, odrežte ich tesne nad základňou. Ak majú rastliny dobré korene, mali by znovu produkovať ešte aspoň jednu úrodu.

Spracovanie špenátu

Mladé listy špenátu sú jemné a chutné, používajú sa v surovom stave do šalátov, zatiaľ čo väčšie listy je najlepšie uvariť - veľmi jemne a krátko podusiť alebo jednoducho pridať do celého radu jedál vrátane cestovín, rizota, polievok a pod. Pri použití v pomaly varených jedlách, ako je dusené mäso a kari, pridajte tesne ku koncu, aby sa zachovali všetky jeho živiny. Špenát môžete použiť aj do ovocných smoothies.

Pri varení špenátu pamätajte na to, že listy výrazne zmenšia svoj objem, preto zozbierajte jeho väčšie množstvo.

Špenát sa najlepšie používa čerstvý, pre maximálnu chuť a živiny – ak ho necháte dlhšie stáť, rýchlo zvädne. Listy v plastovom vrecku môžete v prípade potreby skladovať aj niekoľko dní v chladničke. Špenát sa tiež dobre zmrazí, na použitie pri varení, kedykoľvek je to potrebné.

zdroj: thespruce.com, bonnieplants.com, rhs.org.uk, almanac.com

Odrody