Ako pestovať hrozno

Náročnosť pestovania

Nenáročné na pestovanie

Na pestovanie hrozna nemusíte vlastniť obrovskú vinicu, úplne vám postačí vaša záhrada či skleník. Stačí si vybrať odrodu podľa svojej chuti a potom si ho už len vychutnať čerstvé, v podobe džemov alebo vlastného Cabernetu (alebo akéhokoľvek vína, ktoré si vyberiete).

Hrozno je vynikajúce ovocie na čerstvé použitie alebo spracovanie na džem, želé, džús, koláč alebo víno. Zrelý a dobre udržiavaný vinič môže produkovať až 9 kg alebo viac ovocia za rok. Po založení môže byť dobre udržiavaný vinič produktívny až 40 rokov alebo viac.

Vínna réva sú rýchlo rastúce popínavé rastliny, ktoré potrebujú dostatok priestoru. S radosťou sa budú škriabať cez pergoly a oblúky, alebo sa dajú tvarovať pozdĺž vodorovných drôtov pripevnených k slnečným stenám, plotom, pevným stĺpom alebo vnútornej konštrukcii skleníka. Ak chcete získať najlepšiu úrodu, vinič potrebuje pravidelnú pozornosť počas vegetačného obdobia, vrátane starostlivého strihania a tvarovania.

Viac o tom, aký má hrozno vplyv na zdravie.

čítaj tiež

Hrozno - 10 účinkov na zdravie

Vedeli ste, že červené a tmavomodré odrody hrozna v porovnaní so zeleným obsahujú množstvo antioxidantov, ktoré chránia telo pred rôznymi ochoreniami? Hrozno má na ľudský organizmus blahodarný účinok, a to nielen v podobe perlivého moku, preto by sme si ho mali dopriať čo najčastejšie.

Aký typ hrozna si vybrať

Existujú dva hlavné druhy hrozna – stolové hrozno (na jedenie) a muštové hrozno – hoci niektoré odrody môžu byť vhodné na obe použitia.

• Stolové (dezertné) hrozno potrebuje na dobré dozrievanie vyššie teploty, takže sa zvyčajne musí pestovať v skleníku. Vo veľmi teplých lokalitách, najmä na južnom Slovensku, môžu vybrané odrody dozrieť aj vonku. Má väčšie bobule, tenkú šupku a málo semienok.
• Muštové (vínne) hrozno možno pestovať vonku aj v miernejších oblastiach. Hrozno zvyčajne nie je príliš dobré na jedenie – má tendenciu byť malé, často s množstvom semien a tvrdou šupkou.

V rámci týchto dvoch kategórií existuje veľa odrôd, ktoré ponúkajú zelené, žlté, modré, červené alebo čierne plody, so semenami alebo bez semien, s rôznymi príchuťami, úrovňami sladkosti, dobou zrenia, otužilosťou a odolnosťou voči chorobám.

Akú odrodu hrozna si vybrať

Vinič Jupiter - stredne skorá až neskorá stolová bezsemenná odroda, vhodná na pestovanie aj v skleníku

Vinič Helikon - stredne skorá stolová bezsemenná odroda, ktorá je veľmi obľúbená

Vinič Rizamat - neskorá stolová odroda, vhodná nie len na priamu konzumáciu, ale aj na sušenie hrozienok

Vinič Nero - stredne skorá stolová odroda, ktorá je vysokoúrodná a výborne odolná voči hubovým chorobám

Vinič Favorit - stredne skorá stolová odroda, vhodná skôr do teplejších oblastí

Vinič Lidi - stredne skorá stolová bezsemenná odroda, ktorá rastie silno a je rezistentná

Vinič Kráľovná Vinohradov - stredne skorá stolová odroda, ktorá si vďaka vysokej úrodnosti získala svoje meno

Vinič Panónia Kincse - neskorá stolová odroda, ktorá má veľmi vysokú rodivosť, ale skôr v teplých oblastiach

Vinič Otelo - neskorá stolová odroda, jedna z najobľúbenejších a najžiadanejších, vhodná aj na výrobu vína

Vinič Chrupka červená - stredne skorá stolová odroda, ktorá pochádza z Francúzska, vhodná na pestovanie aj v skleníku

Vinič Chrupka biela - neskorá stolová odroda, jedna z najstarších odrôd viniča na svete, vhodná aj do vyšších polôh

Vinič Souvenir - stredne skorá stolová odroda, ktorá má tvar datle, preto sa nazýva aj datlový vinič

Vinič Teréz - stredne skorá až neskorá stolová bezsemenná odroda, ktorá je vysokoúrodná a rezistentná voči hubovým chorobám

Vinič Bulgar - skorá stolová odroda, vhodná aj do severnejších chladnejších oblastí a rezistentná voči hubovým chorobám

Vinič Crimson Seedless - stredne skorá až neskorá stolová bezsemenná odroda, vhodná na pestovanie aj v skleníku

Vinič Moldova - neskorá stolová odroda, ktorej sa najlepšie darí na vysokých tvaroch a na horizontálnej pergole

Vinič Cardinal - skorá stolová odroda, jedna z najžiadanejších, ktorá je veľmi popínavá, preto sa jej darí popri altánkoch či oblúkoch

Vinič Kišmiš Lučistyj - stredne skorá stolová bezsemenná odroda, ktorá je vysokoúrodná a vhodná na dlhodobé skladovanie

Vinič Kišmiš Moldavskij - stredne skorá stolová bezsemenná odroda, ktorá je vysokoúrodná a vhodná na dlhodobé skladovanie

Vinič Venus - skorá stolová bezsemenná odroda, ktorá je rezistentná a vhodná aj na sušenie hrozienok

Vinič Palatina - stredne skorá stolová odroda, ktorá je vhodná na pergolu a je rezistentná voči hubovým chorobám

Vinič Esther - skorá stolová takmer bezsemenná odroda, ktorá je veľmi mrazuvzdorná a odolná voči chorobám

Vinič Muškát Pölöskei - neskorá stolová odroda, ktorá je vhodná aj na pergoly a je vysoko odolná voči hubovým chorobám

Vinič Cabernet Sauvignon - neskorá muštová odroda, jedna z najviac pestovaných na výrobu červeného vína

Vinič Iršai Oliver - stredne skorá stará muštová odroda, ktorej sa darí aj v pôde chudobnej na živiny

Vinič Chardonnay - neskorá muštová odroda, ktorá je celosvetovo najdôležitejšia pre výrobu suchých bielych vín

Vinič Devín - neskorá muštová odroda, je to kríženec odrôd Tramín červený a Veltlínske červeno biele vyšľachtený na Slovensku

Vinič Dunaj - neskorá muštová odroda, vyšľachtená na Slovensku, používaná na výrobu červených vín

Vinič Rizling Rýnsky - neskorá muštová odroda, ktorá je ideálna na výrobu slamových vín

Čo a kde kúpiť

Vinná réva je k dispozícii v záhradných centrách a u mnohých online predajcov. Najširší výber odrôd a najlepšie rady, ktoré sa budú hodiť pre vašu lokalitu, nájdete u špecializovaných dodávateľov ovocia. Vinná réva sa často predáva ako vrúbľované rastliny, ale dostupné sú aj zakorenené odrezky. Ak máte v úmysle vysadiť veľké množstvo rastlín, napríklad založiť malý vinohrad, kúpte si vinič naštepený na podpník, ktorý najlepšie vyhovuje vášmu typu pôdy – kľudne požiadajte o radu v špecializovanej škôlke.

Vinič sa predáva ako mladé rastliny, zvyčajne 30–60 cm vysoké, buď pestované v nádobe, alebo s holým koreňom (bez črepníka). Rastliny v črepníkoch sú k dispozícii po väčšinu roka, zatiaľ čo vinič s holými koreňmi je k dispozícii iba v období vegetačného pokoja, od novembra do marca, najmä od dodávateľov na objednávku. Holokorenné rastliny sú zvyčajne lacnejšie ako rastliny v črepníkoch.

Ako pestovať hrozno

Kedy sadiť hrozno

Vinič je najlepšie vysádzať v období vegetačného pokoja, medzi októbrom a marcom, aj keď jar je vhodnejšia, pretože rastliny budú mať viac času na zakorenenie sa pred zimou.

Miesto na pestovanie hrozna

S našou otepľujúcou sa klímou sa rozsah pestovateľských lokalít neustále rozširuje. Vyberte si veľmi teplé, chránené a slnečné miesto, ako je napríklad južne orientovaná stena. Vyhýbajte sa polohám náchylným na neskoré mrazy, ktoré môžu na jar poškodiť nové výhonky. Vhodná je väčšina pôdy, pokiaľ možno s pH 6,5 až 6,8, a miesto musí byť voľne odvodňované, nikdy nesmie byť podmáčané. Ťažkú alebo ľahkú pôdu môžete zlepšiť pridaním organickej hmoty.

Pred výsadbou umiestnite dobrý podporný systém a obohaťte oblasť výsadby záhradným kompostom alebo dobre prehnitým hnojom a univerzálnym hnojivom v dávke 100 g na meter štvorcový.

Vinič kupovaný v kontajneroch/nádobách by mal byť vysadený v rovnakej hĺbke, v akej bol v kvetináči. Prostokorenný vinič by mal byť umiestnený tak, aby prvé korene boli tesne pod povrchom pôdy – ako pomôcku použite značku pôdy na spodnej časti stonky. Ak je rastlina vrúbľovaná, uistite sa, že bod štepu na stonke je vysoko nad povrchom pôdy. Pri výsadbe k stene alebo plotu umiestnite vinič aspoň 20 cm od jeho základne, aby mal priestor na rozloženie koreňov. Ak vysádzate viac ako jeden vinič, umiestnite ich 1,2 m od seba. A ak máte priestor pre mini-vinicu, ideálne na svahu orientovanom na juh, rozmiestnite rady 1,5-1,8 m od seba, smerujúce zo severu na juh.

Pestovanie hrozna v nádobe

Ak máte málo miesta, môžete vinič zasadiť do veľkej nádoby a štandardne tvarovať v tvare malého stromčeka s jednou hlavnou stonkou a zaoblenou hlavou. Vyberte si črepník široký a hlboký približne 30-38 cm a použite pôdny kompost bez rašeliny. Črepník umiestnite na svoje najteplejšie a najslnečnejšie miesto vonku alebo ho počas vegetačného obdobia ponechajte v zimnej záhrade alebo skleníku a potom ho v zime premiestnite von, pretože vinič potrebuje obdobie chladu, aby navodil pokojný spánok.

Pestovanie hrozna v skleníku

Vinič je možné pestovať aj vo vnútri skleníka alebo zimnej záhrady, vyžaduje si však veľa priestoru. Jeden koreň hrozna je dosť pre malý skleník, vo väčšom skleníku posaďte rastliny vo vzdialenosti cca 1-1,5 m od seba.

Hrozno pestované v skleníku najlepšie rastie, keď sú korene zasadené mimo skleníka a vinič sa do skleníka vedie cez medzery blízko zeme. Ak to však nie je možné, vinič možno vysadiť na okraj skleníka, ale bude ho potrebné viac zavlažovať.

Zem dvakrát prekopte a potom zapracujte vrstvu dobre prehnitého hnoja alebo kompostu plus základné hnojivo v množstve 100 g na meter štvorcový. Ak je pôda podmáčaná, vykopte jamu hlbokú 75-90 cm a na spodok dajte 15 cm drenážnu vrstvu z tehlovej drviny, štrku alebo expandovanej hliny.

Vinič vysádzajte na opačnom konci k dverám, so stonkami vedenými pozdĺž strany skleníka rovnobežne s hrebeňom strechy a smerovať k dverám.

November a december sú vhodným obdobím na výsadbu, pretože vinič možno v tomto ročnom období zrezať bez poškodenia. Vinič by mal byť zasadený v rovnakej hĺbke, v akej bol v kvetináči, pričom korene v jame rozložte.

Opora hrozna

Bez ohľadu na to, kde pestujete vinič alebo akú tvarovaciu metódu používate, musíte k nemu nainštalovať trvalú podporu.

Podpery by ste mali umiestniť pred výsadbou a v ideálnom prípade by mali smerovať zo severu na juh. Medzi riadkami nechajte 1,5-1,8 m. Uistite sa, že stĺpiky sú pevne ukotvené v zemi. Mali by byť vysoké 1,6-1,8 m, jeden každých 4-6 m, v závislosti od vzdialenosti viniča a dĺžky riadkov. Koncovým stĺpikom dajte výstuhu na vnútornej strane pod uhlom 45°, aby stĺpiky zostali vertikálne, keď sú horizontálne drôty utiahnuté. Pri dlhších radoch použite na upevnenie koncových stĺpikov kotviace drôty.

Ako často hrozno polievať

• Novovysadený vinič počas suchých období v prvom vegetačnom období zalievajte pravidelne, aby ste mu pomohli usadiť sa.
• Vinič vysadený v skleníku potrebuje častejšie zavlažovanie ako vinič s koreňmi vonku, rovnako ako vinič rastúci v nádobách, ktorý môže v teplom počasí rýchlo vyschnúť.
• Vinič vysadený na úpätí steny môže byť chránený pred dažďom, preto ho pravidelne kontrolujte a zalievajte.

Mulčovanie hrozna

Pri pestovaní hrozna vonku naneste koncom zimy mulč zo záhradného kompostu alebo dobre prehnitého hnoja, aby ste potlačili burinu a pomohli udržať vlhkosť v pôde. Aplikujte, keď je pôda vlhká, vo vrstve hlbokej 5-7,5 cm. Vinič pestovaný v skleníku mulčujte okolo zakorenenia tesne pred začiatkom rastu na jar.

Hnojenie hrozna

Na podporu plodenia hnojte vinič skoro na jar všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka. Rozsypte pol hrste na meter štvorcový okolo základne.

Hrozno pestované v skleníku a v nádobách hnojte mesiac po začatí rastu na jar, a to pomocou tekutého hnojiva s vysokým obsahom draslíka, ako je napríklad hnojivo pre paradajky, každé dva až tri týždne. Toto hnojenie môže byť prospešné aj pre vonkajšie viniče, najmä dezertné odrody. Keď je vinič v plnom liste, zvýšte hnojenie na týždenné. S hnojením prestaňte, keď hrozno začne dozrievať a farbiť sa, pretože v tomto čase môže hnojenie pokaziť jeho chuť plodov.

Odstraňovanie kvetov a plodov hrozna

Pri novovysadených viničoch počas prvých dvoch rokov po výsadbe odstráňte všetky kvety, aby sa energia rastliny upevnila. Potom v treťom roku nechajte vyrásť len tri strapce hrozna a vo štvrtom roku nechajte asi päť – alebo o niečo viac, ak rastlina dobre rastie. Potom by mal byť vinič dobre zakorenený a môže plne rodiť.

Veľkosť, sladkosť a kvalitu hrozna môžete zlepšiť znížením počtu strapcov na každej stonke a dokonca aj počtu bobuliek na strapci. Ideálne množstvo strapcov na rastlinu závisí od veku viniča a tvarovacieho systému, ktorý používate. Zníženie počtu bobuliek v strapci podporuje rovnomerné dozrievanie a zlepšuje cirkuláciu vzduchu, čo znižuje hubové choroby. Je to však piplavá práca, takže sa zvyčajne oplatí robiť iba na stolových odrodách. Použite nožnice s dlhými, úzkymi čepeľami alebo nožnice na nechty a opatrne odstrihnite asi každú tretiu bobuľu na strapec. Potom strapce dvakrát alebo trikrát týždenne skontrolujte a odstráňte choré alebo poškodené bobule.

Starostlivosť o hrozno v skleníku

Vetranie a teplota

Vinič pestovaný v skleníku má rád dobre vetrané, teplé a suché podmienky. Vetracie otvory nechávajte v lete a na jeseň otvorené, najmä v čase kvitnutia a plodenia. Nahromadenie vlhkosti vo vzduchu môže viesť k hubovým chorobám a zníženiu miery opeľovania.

Niektoré odrody profitujú z extra tepla, preto na jar (na podporu rastu) a na jeseň (na podporu dozrievania ovocia) umiestnite do skleníka malý ohrievač s ventilátorom. V septembri postupne odstraňujte listy, aby ste vetvy vystavili slnečnému žiareniu a zlepšili cirkuláciu vzduchu. V zime skleník nevykurujte a voľne ho vetrajte v pokojnom, chladnom a suchom počasí až do skorej jari, pretože stolové hrozno potrebuje na vyvolanie pokoja obdobie chladu.

Zlepšenie opeľovania

Vinič pestovaný v skleníku môže potrebovať pomoc s opeľovaním. Počas kvitnutia, asi na poludnie za slnečného dňa, keď je sucho a skleník je dobre vetraný, stonky buď rázne, ale pevne zatraste, alebo potiahnite dlaňou po každom strapci, aby sa medzi nimi preniesol peľ.

Odstraňovanie úponkov

Odstraňujte úponky viniča v skleníku hneď, ako sa objavia, pretože majú tendenciu sa zamotávať s plodmi a pomáhajú výhonkom ťahať sa neprirodzenými smermi, čím je strihanie a tvarovanie problematickejšie.

Ako a prečo hrozno strihať

Hrozno je energická rastlina a ak ju necháte bez povšimnutia, čoskoro prerastie svoj priestor a vytvorí veľa bujných listov a zamotaných výhonkov. Aby ste ich udržali pod kontrolou a maximalizovali plodnosť, mali by ste ich na konci zimy, keď je vinič ešte vo vegetatívnom období, no už nehrozia silné mrazy (február až marec), ostrihať a vytvarovať na podpery - zvyčajne vodorovné drôty pripevnené k slnečnej stene alebo plotu alebo do vnútra skleníka. Môže sa pestovať aj pozdĺž stĺpikov a drôtených podpier na vhodných miestach.

Hlavný rez by sa mal robiť začiatkom zimy, kým je vinič v kľude, potom by sa mala počas vegetačného obdobia vykonávať pravidelná údržba (vyštipovanie nežiaducich výhonkov, odstraňovanie listov zatieňujúcich plody, preriedenie plodov), aby bol v dobrej kondícii, zdravý a dobre rodil.

Ak nemáte čas alebo kapacitu na pravidelné strihanie a tvarovanie a máte dostatok miesta, môžete vinič pestovať neformálne, ako okrasnú popínavku, nad veľkou pergolou, altánkom alebo slnečnou stenou. Stále bude produkovať nejaké ovocie, ale menej úspešne ako dobre udržiavaný vinič.

Hlavné metódy tvarovania

Vinná réva, či už pestovaná na ovocie alebo na výrobu vína, či už v skleníku alebo vonku, potrebuje pravidelné strihanie a tvarovanie, aby sa bujne nerozrastala a prinášala dobrú úrodu.

Dve hlavné možnosti tvarovania sú kolíková metóda a Guyotova metóda. Na malom priestore by ste mohli pestovať vinič aj v kompaktnejšej „štandardnej“ forme. Ktorý spôsob si zvolíte, bude závisieť hlavne od toho, koľko miesta máte a kde chcete svoj vinič pestovať.

So strihaním a tvarovaním treba začať v prvej zime po vysadení viniča, potom pokračovať dôsledne každý rok. Bude trvať dva až štyri roky, kým získate svoj prvý strapec, ale určite to bude stáť za to.

Guyotova metóda

Táto tvarovacia metóda je široko používaná vo veľkých aj malých vinohradoch, kde sa vinič pestuje v radoch pozdĺž stĺpikov a drôtených podpier. Môže byť tiež prispôsobený pre väčšie záhrady a pozemky, ktoré majú priestor pre jeden alebo viac radov viniča, aby sa dosiahla značná úroda. Ide o „obnovovací“ tvarovací systém, kde sa každú zimu strihajú plodiace bočné konáre (ramená) a nahrádzajú ich nové vodorovne tvarujúce, ktoré prinesú úrodu nadchádzajúce leto.

Vinič má krátku stálu hlavnú stonku (nohu) a buď jednu (jednoduchý Guyot) alebo dva (dvojitý Guyot) plodiace bočné konáre/ramená, vedené pozdĺž najnižšieho vodorovného drôtu. Z týchto vodorovných ramien vyrastajú plodonosné výhonky, ktoré sa cez jar a leto tvarujú medzi drôtmi hore. Vodorovné rameno/ramená sa potom každú zimu strihajú a náhradné sa tvarujú.

Prvú úrodu by ste mali získať v treťom lete po výsadbe, keď je vinič dobre usadený (zakorenený).

Kolíková metóda

Táto metóda, známa aj ako kordónový tréning (pojem „kordón“ sa vzťahuje na jedinú stonku s plodnicovými výhonkami), je veľmi všestranná. Je to najlepšia voľba na pestovanie hrozna v skleníku a dobre sa hodí aj pre vonkajší vinič pri stene alebo plote, alebo cez oblúk či pergolu.

Touto metódou sa vinič tvaruje tak, aby vytvoril trvalú stonku alebo stonky (kolíky), z ktorých vyrastajú výhonky prinášajúce ovocie. Ovocné výhonky sa každoročne v zime strihajú na jeden alebo dva púčiky, aby sa vytvorili plodové krátke výhonky.

Pamätajte, že vinič je energický popínavý strom a na zakrytie pergoly alebo dostupného priestoru v skleníku vám môže stačiť iba jedna rastlina. Pravidelné strihanie je nevyhnutné na udržanie kompaktného rastu a na podporu tvorby plodov, a nie na nadmerný rast listov.

Či už sa rozhodnete pre jednu alebo viac stoniek, princípy strihania a tvarovania sú veľmi podobné.

V druhom alebo treťom lete po výsadbe budete môcť zbierať jeden alebo dva strapce hrozna a v nasledujúcich rokoch ich budete mať stále viac.

Jednostonkové kolíkové hrozno

Tvarovanie viniča ako jediného vertikálneho kordónu obmedzuje jeho rast, takže zaberá menej miesta. To znamená, že môžete dokonca pestovať niekoľko rôznych kultivarov v skleníku alebo vonku na relatívne malej ploche. Jednotlivé rastliny by ste mali vysádzať vo vzdialenosti 1-1,5 m. Jednostonkové kordóny sú tiež ideálne vhodné na tvarovanie cez oblúk.

Okrem toho je táto metóda užitočná pri pestovaní hrozna na strmom svahu, kde Guyotova metóda nemusí byť praktická.

Viacstonkové kolíkové hrozno

Existuje mnoho spôsobov, ako tvarovať viacero kolíkov. Všetky sú však založené na tom, že majú niekoľko trvalých zrelých stoniek (kolíkov), ktoré vytvárajú plodové výhonky, z ktorých vyrastajú nové výhonky prinášajúce ovocie. Permanentné výhonky môžete tvarovať vertikálne alebo horizontálne, prípadne kombináciou oboch.

Tvarujte stonky (kolíky) viacerých vertikálnych kordónov vo vzdialenosti 1-1,2 m od seba a bočné výhonky prinášajúce ovocie tvarujte horizontálne. Ak tvarujete trvalé stonky vodorovne, rozmiestnite ich vo vzdialenosti 45-60 cm a bočné výhonky prinášajúce ovocie tvarujte vertikálne.

Choroby a škodcovia hrozna

Vinná réva potrebuje teplé, slnečné podmienky, aby dobre rodila, a neskoré mrazy môžu poškodiť nové výhonky, čo môže znížiť plodnosť. Vinič je náchylný na viaceré hubové choroby, ktoré môžu ovplyvniť jeho vitalitu a úrodu. Vtáky a osy môžu tiež vážne poškodiť plodiny.

Ak má stolové hrozno neuspokojivo malé plody, skúste v budúcnosti znížiť počet strapcov. To by malo viesť k väčšiemu, kvalitnejšiemu hroznu.

Medzi najčastejšie choroby viniča patria:

Peronospóra viničová - pleseň, ktorú spôsobuje huba Plasmopara viticola, je považovaná za najničivejšie ochorenie viniča v podnebí s relatívne teplými a vlhkými letami. Prejavuje sa odumieraním stoniek a výhonkov, zmenou farby a škvrnami na listoch, súkvetia a bobule menia farbu, sú pokryté bielou až sivou "srsťou" a neskôr zoschnú.

Múčnatka viniča - spôsobuje ju huba Erysiphe necator, ktorej sa darí v teplom a vlhkom prostredí. Infikuje všetky zelené tkanivá viniča, vrátane listov a mladých bobúľ. Príznaky, ktoré sa vyskytujú v dôsledku infekcie, zahŕňajú odumieranie, zakrpatenie, kučeravosť listov a zníženie kvality ovocia.

Sivá (šedá) hniloba - huba Botrytis cinerea, ktorá postihuje mnoho rastlinných druhov, hoci jej najvýznamnejším hostiteľom je vinič. Huba sa šíri počas daždivého a teplého počasia i mechanickým poškodením. Škody spôsobuje hlavne na dozrievajúcich bobuliach, ktoré hnednú, scvrkávajú sa a bývajú pokryté hustým sivým povlakom.

Červená spála viniča - huba Pseudopezicula tracheiphila, ktorej sa darí hlavne v chladnejších oblastiach. Postihuje väčšinou listy, na ktorých vytvára škvrny (farba sa líši podľa odrody hrozna). Listy napokon zosychajú a opadávajú.

Akarinóza (kučeravosť) listov viniča - spôsobuje ju roztoč Hálkovec viničový, ktorého dospelé jedince cicajú nerozvinuté listy a púčiky. Neskôr napáda spodnú stranu listov a spôsobuje ich výrazné kučeravenie. Výhonky a súkvetia usychajú a bobule zo strapcov opadávajú.

Medzi najčastejších škodcov viniča patria:

Nosánik viničový (Byctiscus betulae) - zeleno modrý až tmavo modrý chrobák s kovovým leskom. Samička nahryzáva listovú stopku a tak sa pripravuje na kladenie vajíčok. Listy následne vädnú, stáčajú sa do tvaru cigarety a napokon uschnú a odpadnú.

Fyloxéra viničová (Daktulosphaira vitifoliae) - mikroskopický, bledožltý hmyz cicajúci šťavu z koreňov viniča, čo spôsobuje výsledné deformácie koreňov ("uzliny" a "nádory") a sekundárne plesňové infekcie môžu opásať korene, čím sa postupne preruší prísun živín a vody do viniča.

Zber hrozna

Hrozno dozrieva od konca leta do neskorej jesene v závislosti od odrody a poveternostných podmienok. Stolové hrozno je pripravené na zber, keď je mäkké a má sladkú chuť. Šupka bieleho hrozna sa často mení zo sýtozelenej na priesvitne žltú a stáva sa oveľa tenšou. Ale najlepší spôsob, ako zistiť, kedy je hrozno zrelé, je ochutnať ho – zberať ho iba vtedy, keď je najsladšie, pretože po zbere už nedozrieva. Odrežte celý trs aj s ešte pripevnenou stopkou.

Spracovanie hrozna

Hrozno by ste mali skonzumovať pomerne skoro po zbere, hoci si v chladnom sklade alebo v chladničke zachová chuť približne týždeň.

Aj keď sa muštové hrozno môže konzumovať čerstvé, má tendenciu byť malé, pomerne kyslé a má hrubšiu šupku, takže je lepšie rozdrviť ho a vyrobiť z neho víno.

Mladé listy viniča môžete použiť aj pri varení, na výrobu plnených listov viniča, alebo dolmád a iných podobných jedál.

zdroj: ohioline.osu.edu, bhg.com, rhs.org.uk, gardenersworld.com

Odrody