Ako pestovať jahody

Náročnosť pestovania

Nenáročné na pestovanie

Slnko

Priame slnko, Slnečné miesto

Jahody sú jedným z najpestovanejších ovocí na Slovensku. Takmer všetci milujeme jahody – či už poliate šľahačkou na koláči, máčané v čokoláde, alebo len tak zo záhradky priamo do úst – sú jedným z najobľúbenejších ovocí leta.

A je skvelé, že jahody sa tak ľahko pestujú! Aj keď máte málo miesta, ako je terasa alebo balkón, stále si môžete doma vypestovať šťavnaté sladké jahody.

Viac o tom, aký majú jahody vplyv na zdravie.

čítaj tiež

Jahody - 10 účinkov na zdravie

Jahody sú výnimočné nielen vďaka vysokému obsahu vitamínu C, ale aj kvôli obsahu kyseliny listovej a mangánu. Ich konzumácia má výrazný vplyv na naše zdravie a krásu, preto vám ich odporúčame konzumovať pravidelne.

Ako pestovať jahody v skratke

Miesto: Jahody vyžadujú priemerne 6-10 hodín slnka denne, preto ich odporúčame vysadiť na slnečnom mieste. Na prevenciu plesňových ochorení je dôležitá dobrá cirkulácia vzduchu.

Pôda: Jahody uprednostňujú hlinitú pôdu, ale zvládnu rôzne pôdne podmienky. pH by malo byť medzi 5,5-7. Miesto výsadby by malo byť dobre odvodnené.

Výsadba: Pre dosiahnutie najlepších výsledkov zasaďte korene jahôd skoro na jar. Ak pestujete jahody vonku, potom je vhodný rozostup 45 cm od seba a 75 cm medzi riadkami. Vytvorte si jamku dostatočne hlbokú a širokú, aby sa korene rozprestreli a aby "srdiečko" rastliny bolo na úrovni pôdy alebo tesne nad ňou. Prvý rok okolo rastliny mulčujte, aby sa udržala vlhkosť. Uprednostňuje sa výsadba na vyvýšenom záhone, aby rastliny zostali chránené, dobre odvodnené a mimo dosahu škodcov.

Polievanie: Je dôležité, aby boli mladé rastliny dobre zalievané.

Hnojenie: Týždeň pred presadením jahôd aplikujte hnojivo na jahody podľa návodu. Prihnojujte každú jar pred začiatkom rastu. Rodiace jahody by sa mali vždy po zbere prvých bobúľ opäť prihnojiť.

Prerezávanie: Po skončení vegetačného obdobia zrežte všetky listy na 2,5 cm nad zemou a na zimu mulčujte.

Ochrana voľne žijúcich živočíchov: Sieťovina je najúčinnejšou ochranou pred vtákmi a voľne žijúcimi zvieratami.

Opeľovanie: jahody sú samoopelivé.

Zber: Prvý rok by sa mali odstrániť všetky kvety, aby sa podporil silný rast koreňov a tým zabezpečíte bohatšiu úrodu na nasledujúci rok. Jahody zberajte keď sú červené a mäkké na dotyk.

Zimná ochrana: Vyberte si odrody, ktoré sú prispôsobené vašej lokalite. Na zimu sa odporúča prikrytie jahôd agrotextíliou.

Aký typ jahôd si vybrať

Existujú tri hlavné druhy jahôd, z ktorých každý má iné vlastnosti:

Letné jahody – sú najobľúbenejším druhom a prinášajú najväčšie plody. Majú krátke, ale silné obdobie zberu dva alebo tri týždne. Existujú skoré, stredné a neskoré ovocné kultivary, ktoré sa zbierajú od začiatku do polovice leta. Ak sú od konca zimy zakryté alebo pestované v skleníku, poskytnú ešte skoršiu úrodu.

Stálorodiace jahody – produkujú ovocie v krátkych etapách počas dlhého obdobia, od začiatku leta až do prvých jesenných mrazov. Plody sú menšie ako plody letných odrôd. Rastliny produkujú behúne, ale oveľa menej ako letné jahody, pretože neustále vkladajú energiu do vytvárania ďalších kvetov a ovocia.

Vysokohorské jahody (Fragaria vesca) – známe aj ako lesné jahody, tieto počas leta prerušovane produkujú malé úrody drobných, aromatických jahôd. Zvyčajne sú červené, ale niekoľko odrôd má biele alebo žlté bobule. O lesné jahody sa veľmi netreba starať, občas im treba preplieť zeminu okolo. Niektoré produkujú behúne (mláďatá rastliny na dlhých stonkách), ktoré vytvárajú nízku pôdnu pokrývku.

Akú odrodu jahôd si vybrať

Existuje mnoho rôznych odrôd všetkých troch typov s variáciami v chuti, sladkosti, veľkosti a farbe plodov, odolnosti voči chorobám, dobe zberu a dokonca aj farbe kvetov. Ak vysadíte niekoľko odrôd s rôznymi obdobiami zberu, môžete mať chutné bobule od začiatku leta až do prvých mrazov.

Skoré odrody

Elsanta - dozrieva začiatkom júna a pestuje sa takmer všade. Plody sú veľké, červenej farby s bledou špičkou a všestranne využiteľné. Sú tiež dobre odolné proti plesniam, a to i v daždivých obdobiach, ale veľmi náchylné na múčnatky a choroby koreňového systému, vyžadujú zakrytie v krutých zimách (agrotextília atď.).

Honeoye - vyznačuje sa stredne veľkými tmavočervenými plodmi osviežujúcej aromatickej chuti. Patrí medzi obľúbené aj pre univerzálnosť spracovania plodov. Odroda odolná voči plesni sivej, ako aj proti chorobám listov.

Rumba - veľmi skorá odroda s veľkými lesklými a sladkými plodmi, ktoré sú odolné proti hubovým chorobám. Prináša dostatočne vysokú a každoročnú úrodu.

Polka - vysoko úrodná skorá holandská odroda vhodná aj do ťažkých pôd a vyšších polôh. Nebojí sa mrazu, odolná proti plesniam, cez vlhké letá je niekedy napadnutá plesňou sivou (odporúča sa ochrana).

Lambada - výborná skorá odroda so sladkými plodmi, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

Stredne skoré odrody

Karmen - veľmi chutné sladké plody majú vôňu po lesných jahodách. V krvavočervenej dužine je malá dutinka. Prináša bohatú úrodu. Hodí sa predovšetkým na priamu spotrebu.

Korona - stredne skorá veľkoplodá odroda, rekordne úrodná a odolná voči chorobám. Vyžaduje si nízke nároky na pôdu, dobre rastie aj v piesočnatom prostredí. Odroda je odolná voči múčnatke a koreňovým chorobám, ale vo vlhkých rokoch bude vďačná za ochranu pred plesňou sivou.

Senga Sengana - rokmi overená aromatická odroda s vysokou úrodnosťou. Plody sú chutné, veľké, no pri nesprávnom pestovaní iba stredne veľké. Je stredne odolná proti hubovým chorobám a veľmi odolná proti mrazom.

Sonata - TOP ODRODA! Nová stredne skorá rezistentná odroda s veľkými šťavnatými plodmi.

Joly - plody sú mimoriadne atraktívne, pevné, krvavočervené s leskom, mimoriadne sladké a – ak je v pôde dostatok vlhkosti počas zrenia – do konca zberu veľmi veľké. Ľahko pestovateľná, odolná voči väčšine chorôb (najmä chorobám koreňového systému), preto tzv. unavenú pôdu zvláda lepšie ako iné odrody. Nevýhodou je, že nie veľmi odolná proti mrazu (pochádza zo slnečného Talianska). Po prvých mrazoch (zvyčajne koncom decembra alebo začiatkom januára) sa odporúča prikryť ju agrotextíliou.

Sibilla - vyznačujúca sa dlhým obdobím dozrievania a zberu, plodí veľmi veľké ovocie, červené s leskom, tmavé na priereze, kužeľovité, s mimoriadne sladkou chuťou. Odroda je veľmi odolná proti chorobám listov a koreňom, na zimu sa odporúča pokryť agrotextíliou.

Neskoré odrody

Malwina - produkuje krásne tmavo červené plody s červenou dužinou a fantastickou, lahodne sladkou chuťou. Pretože Malwina dozrieva v polovici leta, slnko dodáva každej jahode intenzívnu farbu a chuť. Jahody sú chránené veľkými listami pred letnými lejakmi; to udržuje šedú pleseň na uzde a vaše jahody v dobrej kvalite.

Symphony - vyznačuje sa stredne veľkými aromatickými a šťavnatými plodmi. Chuť ostáva intenzívna aj po vare, preto sa odporúča predovšetkým na spracovanie džemov a marmelád.

Florence - vyznačuje sa veľmi chutnými, veľkými a ťažkými plodmi tmavočervenej farby, ktoré spestrujú sortiment jahôd na záver zberovej sezóny. Plody sú mimoriadne vhodné najmä do kompótov. Odroda je celkom odolná proti múčnatke a iným plesňovým chorobám.

Stáleplodiace odrody

Diamante - americká odroda známa enormnými úrodami. Lesklé plody sú obrovské, kužeľovitého tvaru a sýtočervenej farby. Ich chuť je harmonická, sladká, typicky jahodová. Odroda je náročnejšia na výživu.

Selva - najrozšírenejšia a najznámejšia stáleplodiaca dezertná odroda s vysokými úrodami. Atraktívne lesklé plody sú veľké, sladké a dobre odolné proti hubovým chorobám a chorobám koreňov. Ale naopak majú nízku odolnosť proti mrazu (po prvých mrazoch sa odporúča pokryť ich agrotextíliou).

Ostara - holandská odroda, ktorá poskytuje plody na jar a potom znova od polovice júla do jesene – v praxi až do prvého mrazu. Má stredne veľké jasne červené plody s chuťou pripomínajúcou lesné jahody. Je menej odolná voči chorobám koreňového systému a plesni sivej, cez zimu sa odporúča prekryť ju. Môže byť zasadená do veľkých kvetináčov alebo krabíc a rastie ako stúpajúca alebo visiaca (bežce by mali byť priviazané k podperám).

Mara de boys - previsnutá stálerodiaca francúzska odroda so stredne veľkými plodmi sladkej chuti, ktoré si môžete užívať až do jesene. Odroda vhodná najmä pre pestovanie na balkóne v závesných kvetináčoch.

Ako pestovať jahody

Kedy sadiť jahody

Jahody vysádzajte na jar alebo na jeseň. Načasovanie výsadby jahôd závisí od toho, či kupujete rastliny pestované v kvetináčoch alebo mladé jahody s odhalenými koreňmi, známe ako „bežce“. Holokorenné behúne sú dostupné v širokej škále odrôd a predávajú sa vo zväzkoch (takže žiadne plastové kvetináče). Na ich nákup a tradičnú výsadbu však existuje obmedzené časové okno, pričom najlepší čas na výsadbu jahôd je koniec leta až začiatok jesene, keď je pôda ešte teplá a rastliny sa rýchlo usadzujú. Jahody nemajú rady sadenie do studenej, mokrej pôdy, takže ak môžete, vyhnite sa zime alebo skorej jari. V niektorých škôlkach sú k dispozícii jahodové bežce skladované v chlade. Tie sa zvyčajne dodávajú od apríla do júna. Vďaka rýchlej výsadbe a pravidelnému zavlažovaniu počas suchých období produkujú jahody skladované v chlade už v prvom lete.

Najlepší čas na výsadbu jahôd pestovaných v nádobách je koncom leta až začiatkom jesene alebo na jar – najneskôr v máji.

Miesto na pestovanie jahôd

Pestujte jahody v dobre pripravenom jahodovom záhone, kvetináči, pestovateľskom vaku alebo kvetináči na jahody na chránenom mieste, kde je dostatok slnka - vyžadujú si cca 6-10 hodín slnka denne. Pokiaľ jahody pestujete v uzavretom priestore (dom, byt) zabezpečte im dobrú cirkuláciu vzduchu ako prevenciu plesňových ochorení.

Príprava pôdy na pestovanie jahôd

Ak jahody pestujete von pred výsadbou miesto dôkladne vyčistite od buriny. Pred výsadbou pridajte do pôdy veľa dobre prehnitého konského hnoja alebo záhradného kompostu. Potom rozsypte na pôdu všeobecné hnojivo s vysokým obsahom draslíka.

Jahody majú rady úrodnú, dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu. V chudobnej alebo ťažkej pôde je lepšie ich vysádzať na vyvýšené záhony, ktoré poskytujú lepšiu drenáž a väčšiu hĺbku zakorenenia. Najlepšie rastú a produkujú najsladšie plody na plnom slnku, ale znesú aj nejaký tieň. Lesným jahodám sa darí v svetlom tieni. Vyhýbajte sa výsadbe jahôd na miestach náchylných na neskoré mrazy, ktoré môžu poškodiť kvety a spôsobiť černenie jahôd, alebo na exponovaných miestach, ktoré sťažujú prístup opeľujúceho hmyzu ku kvetom. Jahody nesaďte do pôdy, ktorá sa predtým používala na sadenie zemiakov, chryzantém alebo paradajok, pretože všetky sú náchylné na ochorenie verticíliové vädnutie.

Výsadba jahôd do záhona

Vykopte jamu dostatočne veľkú, aby sa do nej zmestili korene a dobre zalejte pôdu. V prípade potreby korienky zľahka orežte na 10 cm a potom ich rozložte do jamy. Zasypte zeminou, pričom "korunka" musí zľahka spočívať na povrchu, a potom jemne spevnite prstami. Výsadba v správnej hĺbke je dôležitá – ak je koruna zasadená príliš hlboko, zhnije, ak je zasadená príliš plytko, rastlina vyschne a odumrie. Dobre zalejte, aby sa pôda okolo koreňov usadila a prvých pár týždňov, kým sa uchytia, dobre zavlažujte. Rozmiestnite rastliny 35–40 cm od seba, v radoch 75–100 cm od seba. Okolo každej rastliny môžete tiež umiestniť biologicky odbúrateľnú mulčovaciu podložku alebo opätovne použiteľný jahodový golier, aby ste zabránili burine rásť. Prvý rok okolo rastliny mulčujte, aby sa v pôde udržala vlhkosť.

Výsadba jahôd do vriec

Jahody môžete pestovať aj v pestovateľských vreciach. Pestovateľský vak unesie šesť až osem rastlín jahôd, najmä ak položíte jedno vrece na druhé s vyrezanými otvormi okolo vrecka, aby korene mohli preniknúť do celej hĺbky.

Výsadba jahôd do kvetináča

Jahody rastú mimoriadne dobre v kvetináčoch, závesných košíkoch a okenných boxoch. Vyberte si hlboký kvetináč široký aspoň 15 cm a zasaďte do každého kvetináča jednu jahodu. Ak máte dlhý črepník (truhlík) rastliny umiestnite vo vzdialenosti 10-20 cm od seba. Darí sa im vo vlhkých, ale dobre odvodnených podmienkach, preto použite pôdny kompost s hlbokou vrstvou štrku alebo malých kamienkov v základni. Jahody "kŕmte" tekutým hnojivom s vysokým obsahom potaše (draslíka) každý týždeň alebo dva od skorej jari.

Pestovanie jahôd z holých koreňov

Ak s pestovaním jahôd len začínate vyberte si jahody s holými koreňmi - bežcami. Sú dostupné na jar a na jeseň a predávajú sa vo zväzkoch po 10-15 rastlinách, s dlhými koreňmi a drobným chumáčom listov navrchu. Vopred si dobre pripravte pôdu a zasaďte jahody tak, aby mali korene len zasypané, asi 30-45 cm od seba, a potom okolo nich upevnite pôdu. Prvé týždne dobre zalievajte.

Jahody potrebujú na rozkvet kvetov a plodov chladné obdobie – ideálne štrnásť dní pod 7 °C. Ak teda môžete, objednajte a vysaďte si bežce na jeseň. Ak premeškáte svoju šancu, kúpte si umelo ‚chladené‘ bežce (tzv. frigo sadba) dostupné od polovice jari, ktoré budú plodiť asi 60 dní po výsadbe.

Frigo sadba jahôd

Frigo sadba je nová metóda sadenia jahôd. Jednoročné mladé rastliny jahôd sa vykopávajú v novembri alebo decembri a po odstránení výhonkov a listov sa skladujú v chladiarenskom sklade pri nízkej teplote (okolo 1°C pod nulou). V takýchto podmienkach ich možno skladovať až do júla nasledujúceho roku, ale dokonale sa hodia na jarnú výsadbu. Prvú úrodu dávajú 8-10 týždňov po výsadbe a v ďalších sezónach prinášajú ovocie v čase charakteristickom pre každú konkrétnu odrodu.

Výhodou frigo sadby je v prvom rade jej jednoduchosť - na jar sadenice vysadíte a v lete zbierate chutné ovocie. Rastliny sa až do doby výsadby nevyčerpávajú rastom a práve preto potom tak rýchlo rastú. Po druhé, frigo sadenice sú veľmi odolné voči chorobám, sú zdravotne nezávadné a veľmi plodné.

Mulčovanie jahôd

Mulčovanie povrchu pôdy pomáha odpudzovať burinu, zadržiavať vlhkosť a udržiavať plody mimo vlhkej pôdy, takže zostávajú čisté a suché a je menej pravdepodobné, že budú hniť. Nie je prekvapením, že tradičným mulčom pre jahodové záhony je slama – jednoducho naneste hrubú vrstvu okolo rastlín predtým, ako začnú rodiť. Vhodná je pšeničná slama, hoci jačmenná je mäkšia. Alternatívne umiestnite biologicky odbúrateľné mulčovacie rohože alebo opakovane použiteľné obojky na jahody okolo jednotlivých rastlín alebo ich zasaďte cez biologicky odbúrateľnú membránu.

Zalievanie jahôd

Nové rastliny často zalievajte, kým sa zakladajú, a všetky jahody zalievajte počas suchých období vo vegetačnom období. Rastliny v nádobách, najmä závesné koše, potrebujú pravidelnú zálievku bez ohľadu na počasie, pretože kompost veľmi rýchlo vysychá.

Pri polievaní jahôd sa snažte vyhnúť premoknutiu koruny (stredu) rastliny alebo plodov, pretože to môže viesť k problémom s hubami, najmä plesňou sivou. Najlepšie je zalievať ráno a nie večer, takže ak sa rastliny alebo ovocie postriekajú, majú dostatok času na vyschnutie. Ak pestujete rastliny cez biologicky odbúrateľnú membránu, zvážte inštaláciu priesakovej hadice pod ňou, pretože zníži prenikanie dažďovej vody.

Presádzanie jahôd

Letné jahody zvyčajne vydržia v záhone až štyri roky, ak sú zasadené do dobre priepustnej, úrodnej pôdy. Aby ste sa vyhli hromadeniu chorôb, vymeňte rastliny každé tri roky a vytvorte si nový záhon na inom mieste.

Jahody potrebujú pravidelnú starostlivosť, aby ste získali najlepšiu možnú úrodu – udržujte ich bez buriny, zalievajte v suchu, prihnojujte a chráňte dozrievajúce ovocie.

Rozmnožovanie jahôd

Jahody sa môžu množiť z behúňov koncom leta, najneskôr však začiatkom jesene:

• Naplňte kvetináč viacúčelovým kompostom bez rašeliny a umiestnite naň bežec.

• Pripevnite bežce kúskami drôtu v tvare U s dĺžkou približne 15 cm.

• Neodrezávajte stonku spájajúcu novú rastlinu s jej rodičom – ponechajte ju, kým si nová rastlina nevytvorí silné korene. Kompost udržujte stále vlhký.

• Akonáhle je rastlina silne zakorenení, odrežte stonku, ktorá ju spája s materskou rastlinou, a zasaďte do väčšieho kvetináča alebo von do pripravenej pôdy.

Stálerodiace jahody produkujú málo výhonkov a nové rastliny sa zvyčajne musia kupovať. Lesné jahody sa vysádzajú aj samy, ak im neoberiete všetky plody.

Choroby a škodcovia na jahodách

Slimáky

Jahody sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo ovocia uložte slamu, ktorá ich odrádza. Môžete ale vyskúšať aj iné organické metódy boja proti týmto škodcom:

• popol - rozsypaním popola okolo rastliniek vytvoríte bariéru s vysokými absorpčnými schopnosťami, ktorú títo malí škodcovia nedokážu prekonať
• vaječné škrupiny - rozdrvené vaječné škrupiny rozsypte v okolí záhonov a rastlín. Takáto bariéra znemožní slimákom cestu k potrave a navyše, sú vďaka obsahu vápnika i prospešné pre pôdu.
• káva - slimáky sú na kofeín veľmi citlivé a jeho vôňu priam neznášajú. Pripravte im preto dostatočne silnú kávu, nechajte ju vychladnúť a aplikujte na pôdu, ale aj listy či záhony. Káva zároveň poslúži aj ako hnojivo, keďže obsahuje draslík.
• ovsené vločky - keď ich slimáky skonzumujú, napučia im v tele a následne zdochýnajú
• pivo - do plastovej fľaše, plechovky či nejakej nádoby, nalejte pivo a umiestnite do zeme tak, aby okraj trochu vykúkal nad povrch. Pivo slimáky priláka a keďže nevedia plávať, utopia sa v ňom.
• droždie - rozmiešajte vo vode a umiestnite rovnako ako pivovú pascu do zeme
  

Vtáky

Aby vám vtáky nezožrali ovocie, postavte nad rastliny rám z bambusového prútia a prikryte ho pletivom alebo sieťovinou hneď, ako bobule začnú dozrievať. Ak používate sieť, dobre ju napnite a ukotvite, aby sa vtáky do nej nezamotali. Dočasná klietka na ovocie vysoká asi 1,2 m vám umožní ľahký prístup k jahodám. Po zbere ochranu odstráňte, aby sa vtáky mohli živiť prípadnými škodcami.

Pleseň sivá

Pleseň sivá môže byť problémom na jahodách, najmä vo vlhkom počasí. Práve keď vaše plody začínajú dozrievať, pleseň (huba nazývaná botrytída) ich môže zničiť. Na šupke sa vytvoria malé hnedé škvrny, ktoré sa potom rozšíria po celom ovocí a zmäknú a zhnednú. Keď je ovocie napadnuté, vytvorí sa rozmazaná sivá vrstva plesne. Rastliny zalievajte radšej ráno ako večer, aby mali čas vyschnúť a dávajte pozor, aby pri zalievaní nestriekala voda na ovocie. Udržujte tiež pôdu okolo vašich rastlín čistú (huba prežíva na rastlinných úlomkoch) a odstráňte všetky poškodené plody, aby ste zabránili šíreniu problému.

Múčnatka

Ak majú povrchy listov v lete biely, práškový vzhľad, ide o múčnatku. V horúcom a suchom počasí to môže byť problém. Udržujte pôdu vlhkú a okamžite odstráňte všetky zasiahnuté listy. Prerieďte rastliny, aby ste predišli preplneniu a zlepšili prúdenie vzduchu. Odstráňte burinu, pretože môže šíriť hubu.

Poškodenie mrazom

Rastliny jahôd sú mrazuvzdorné, ale ak sa predpovedajú mrazy počas kvitnutia alebo skorých plodov, prikryte ich cez noc vrstvou rúna alebo krytom na plodiny, ktorý neobsahuje plast, a ráno ho odstráňte.

Nosánik ryhovaný

Nosánik môže byť osobitným problémom pre jahody rastúce v kvetináčoch. Dospelí jedinci vytvárajú zárezy na listoch, ale najvážnejšie škody spôsobujú larvy, ktoré žijú v komposte a požierajú korene, oslabujú rast a často v konečnom dôsledku zabíjajú rastliny. Prvýkrát si všimnete problém, keď rastliny vädnú, skolabujú a odumrú.

Dospelé nosániky možno chytiť ručne a odstrániť. Najlepším riešením je kúpiť si biologickú zmes na zabitie lariev, ktorá sa najlepšie aplikuje na konci leta a jesene.

Verticíliové vädnutie

Verticíliové vädnutie je pôdne hubové ochorenie, ktoré môže postihnúť jahody. Spôsobuje náhle vädnutie, zakrpatený rast a červenožlté okraje listov. Prevencia je lepšia ako liečba – vyhnite sa pestovaniu jahôd na pôde, kde ste predtým pestovali iné rastliny, ktoré sú tiež náchylné na túto chorobu, vrátane chryzantém, zemiakov, baklažánov a paradajok, a zabezpečte, aby bola vaša pôda dobre odvodnená. Ak spozorujete príznaky choroby, vyhnite sa šliapaniu po pôde, ktoré ju môže preniesť na iné rastliny cez vašu obuv – postavte sa na nejakú podložku. Nie sú k dispozícii žiadne chemické postreky, takže je najlepšie postihnuté rastliny vykopať.

Zber jahôd

Pred zberom počkajte, kým bobule nie sú úplne červené, pretože po zbere vám už nedozrejú. Jednoducho stlačte stonku prstom a palcom, aby ste predišli pomliaždeniu ovocia. Keďže jahody podliehajú skaze, je najlepšie ich konzumovať priamo z rastliny, ideálne ešte teplé od slnka. Neumyté ovocie môžete skladovať niekoľko dní v chladničke.

Po zbere jahôd

• Náhradné behúne zasaďte do akýchkoľvek medzier v rade alebo ich použite na nahradenie starých rastlín. Odstráňte všetky nechcené bežce, aby ste zabránili preplneniu záhona.
• Niektorí záhradkári uprednostňujú súvislý rad v druhom a treťom roku pred rozmiestnenými rastlinami. Celková úroda môže byť vyššia, ale kvalita plodov nie je taká dobrá. Bez ohľadu na to, akú metódu použijete, ponechajte medzi riadkami voľnú medzeru, aby ste mali prístup na odstraňovanie buriny a zber plodov.
  
• Pri letných jahodách po dokončení zberu odrežte staré listy asi 10 cm nad korunou, aby sa mohli rozvinúť nové listy. Pri jesenných rastlinách to nie je potrebné – namiesto toho stačí odstrániť staré listy počas upratovania na konci sezóny.
  
• Ak ste používali slamu na mulčovanie, odstráňte ju. Odstráňte aj opätovne použiteľné obojky jahôd a odložte si ich na budúci rok.
• Odstráňte všetky sieťky alebo dočasné ovocné klietky, aby sa vtáky mohli živiť škodcami.

Využitie jahôd

Jahody sa dajú jesť na viacero spôsobov: samotné, so smotanou, ako prísady do smoothies, koláčov a iných dezertov. Vlhké jahody rýchlo splesnivejú, preto umyte len to, čo môžete zjesť, a osušte ich kuchynským papierom. Pred použitím odstráňte zelený kalich – stačí ho odrezať nožom. Ak máte to šťastie, že máte veľa plodov, vyšľahajte ich do lahodných smoothies alebo použite na prípravu džemu. Niektoré odrody sú vhodné na mrazenie.

zdroj: ufseeds.com, gardenersworld.com, rhs.org.uk, hortplant.pl, skalnicky.eu

Odrody