Náhla cievna mozgová príhoda

Náhla cievna mozgová príhoda je časté ochorenie. Môže byť buď z nedokrvenia mozgu, alebo zo zakrvácania. Mortalita je vysoká.

Charakteristika

Náhla cievna mozgová príhoda (mozgová porážka, mŕtvica) je frekventné ochorenie, ktoré vedie často k invalidite, niekedy aj k smrti (až 14% u všetkých typov príhod). Vyskytuje sa v každom veku, častejšie u starších ľudí.

Rozlišujeme niekoľko základných typov mozgovej mŕtvice:

• Hypoxická - ischemická – z nedokrvenia oblasti mozgu, vznikajúca väčšinou uzáverom niektorej tepny. Je znížený krvný prietok (výskyt 75-88%)
• Hemoragická - krvácavá – zo zakrvácania do mozgového tkaniva pri prasknutí cievy (ruptúra) (výskyt 9%)
• Subarachnoidálna - krvácavá – pri ruptúre vrodenej aneuryzmy (cievnej výdute), alebo tepenno - žilovej malformácie (výskyt 3%)

Niekedy dochádza k tomu, že po prebehnutej ischemickej cievnej mozgovej príhode nastane mozgové krvácanie v oslabenom teréne (hemoragická infarzácia). Stav pacienta je vtedy komplikovanejší.

Príčiny

Arterioskleróza (kôrnatenie tepien) mozgu je ochorením, ktoré úzko súvisí s náhlou cievnou mozgovou príhodou. Pri takomto cievnom poškodení dochádza ľahšie k uzáveru cievy a následnej mŕtvici.

Pri ischemickej náhlej cievnej mozgovej príhode (nedokrvení mozgu) dochádza k náhlemu zníženiu prietoku krvi mozgom. Môže to byť dané:

• Aterosklerotickým procesom cievy
• Nahromadením trombu (zrazeniny)
• Embóliou pri srdcovej fibrilácií - (vznik trombu, ktorý vcestuje do mozgovej tepny zo srdca), alebo embóliou z aterosklerotického plátu krčnice (tromus veľkej krčnej tepny)
• Mikroangiopatiou – poškodením malých ciev, napríklad pri cukrovke
• Iné – srdcové arytmie, náhla rýchla alebo pomalá akcia srdca

Je dôležité uvedomiť si, že náhla cievna mozgová príhoda môže byť aj vratným (reverzibilným) procesom, teda po jej vypuknutí môže dôjsť od horšieho k postupnému zlepšeniu zdravotného stavu.

Veľkú úlohu pri mozgovej mŕtvici zohráva aj tzv. kolaterálne cievne riečisko (hlavné cievy mozgu sú vzájomne pospájané a sú medzi nimi aj iné spojky, ktoré vyvažujú tlak pri zmenách prekrvenia). Hlavné tepny vstupujú do lebky vpredu, ale aj vzadu v oblasti krčných stavcov.

Ischemické cievne mozgové príhody sa delia na prechodné ataky, vratné cievne príhody, mozgové infarkty.

Mozgový infarkt je uzáver niektorej z mozgových tepien. Môže to byť predná, stredná, zadná alebo základová mozgová tepna. Podľa lokalizácie infarktu sa odvíja aj klinický obraz ochorenia.

Na druhej strane, mozgové krvácanie môže mať veľmi dramatický priebeh a celkovo chudobnú prognózu. Je to dané zložitosťou anatomických pomerov (útlak štruktúr), nejednoduchým hojením poškodenej cievy, jej celkovým dlhodobým oslabením.

Pri krvácavej mozgovej príhode môže dôjsť k zakrvácaniu do mozgových komôr, vtedy je prognóza zlá.

Pri ruptúre cievnej malformácie alebo aneuryzmy (výdute) dochádza k tzv. subarachnoidálnemu krvácaniu, kedy pacient zakrváca do subarachnoidálneho priestoru. Keďže je tu veľký risk opätovného zakrvácania, pacienti umierajú do 3 mesiacov v 45%.

Rizikové faktory:

Hypertenzná choroba (zvýšený systémový tlak krvi) je tiež ochorenie, ktoré úzko súvisí s mozgovou porážkou. Je rizikovým faktorom.

Cievna hypotenzia, teda znížený tlak krvi pod 70 mmHg (milimetrov ortute) je tiež rizikom, pri ktorom môže vzniknúť náhla cievna mozgová príhoda.

Kardiovaskulárne ochorenia všeobecne sú rizikom (hlavne vzťahy medzi mozgom a srdcom). Jedná sa o infarkt myokardu, spomalená akcia srdca, ale aj nedostatočnosť mozgových ciev.

Príznaky

V závislosti od rozsahu, typu a lokalizácie náhlej cievnej mozgovej príhody môže dôjsť k strate vedomia.

Medzi základné príznaky náhlej cievnej mozgovej príhody patrí ochrnutie končatín. Môže to byť ochrnutie polovice tela od pása nadol (pri príhode miechovej), alebo ľavej či pravej strany tela aj s tvárou. Závisí to od lokalizácie mozgového postihnutia.

Niekedy je ochrnutie tela čiastočné (paréza), inokedy úplné (plégia). Môžu byť postihnuté aj všetky štyri končatiny, pričom pacient ostáva plne pri vedomí.

Častým príznakom je mravčenie končatín (parestézie). Môžu sa tiež vyskytnúť poruchy iné poruchy citlivosti kože. Citlivosť na chlad, teplo, ale aj dotyk môže byť kvantitatívne alebo kvalitatívne zmenená.

Reč býva niekedy zastrená, je zhoršená artikulácia. Ústny kútik môže byť tiež sklesnutý.

Pri vážnych (fatálnych) mŕtviciach pacient stráca vedomie, nereaguje na okolie. Pri „menších“ príhodách môže pociťovať točenie hlavy, pocit na vracanie.

Nauzea a vomitus (pocit na vracanie a vracanie) súvisia často so zmenami vnútrolebečného tlaku, ktorý sa pri cievnej mozgovej príhode môže meniť.

U menej rizikových pacientov, ktorí sú schopní samostatného úsudku, pozorujeme zmeny psychické – strach z ochabnutia, nemožnosti hovoriť, alebo depresia.

Chôdza, ak je možná, býva často s oporou jednej vychádzkovej palice, pričom oslabenú dolnú končatinu pacient za sebou zvykne ťahať v drobných oblúkoch. Inokedy je potrebné siahnuť po invalidnom vozíku.

Niekedy sa pridružujú k základnému ochoreniu aj epileptické záchvaty. Pacient si ich často uvedomuje, nestráca pri nich vedomie. Postihujú väčšinou ochrnutú časť tela.

Kedy vyhľadať lekára

Pri náhlej cievnej mozgovej príhode je postihnutie znateľné aj laickým okom. Náhla strata hybnosti, nemožnosť sa vyjadriť, zastrené alebo inak oslabené vedomie až zmena celkovej farby kože a dýchania sú predzvesťou, aby príbuzní ihneď zavolali lekársku pomoc.

Počas záchranných prác je vhodné, ak pacient nestratil vedomie, dať ho do stabilizovanej polohy. Niekedy ho však stráca a je nutná kardiopulmonálna resuscitácia. Hlavne u starších ľudí by mali byť príbuzní uzrozumení, aby mohli podať adekvátnu pomoc.

Rozhodujú minúty. Je dôležité, aby sa pacient dostal do nemocnice čo najskôr a mohla sa začať diagnostika a terapia adekvátna zdravotnému stavu.

Liečba

Náhla cievna mozgová príhoda je stav, ktorý si vyžaduje neodkladnú lekársku pomoc. Vzhľadom k tomu, že môže vzniknúť skoro v každom veku a liečba závisí aj od pomocných zobrazovacích vyšetrení, prikláňame sa k prevozu pacienta do nemocnice.

Terapeutické okno je 2-3 hodinové okno, v ktorom môže špecialista neurológ podať liečebnú látku na rozpustenie trombu (zrazeniny) s dobrým klinickým efektom (trombolýza). Pacient však musí spĺňať niektoré kritériá. Pri takejto liečbe pacient často opúšťa nemocnicu vo výbornom stave.

Lekár siaha tiež štandardne po antihypertenzívach, antitrombotikách, antikoagulanciách, alebo antihemoragikách. Podľa toho, ako je ochorenie diagnostikované, prikláňa sa k potrebnej liečbe.

Liečba mozgovej príhody je komplexná, s nie vždy uspokojivým efektom. Pri hospitalizácií pacienta sa prihliada tiež na ostatné lieky, ktoré pacient užíva dlhodobo.

Chirurgická liečba pri trombóze krčnice môže navrátiť pacienta do bežného života. Je tiež možná angioplastická liečba so zavedením STENTu (balónkovanie), ktorý cievu dlhodobo rozšíri s stabilizuje aterosklerotický plát v nej.

Domáca liečba

Je dôležité, aby pacient užíval lieky naordinované lekárom.

Z byliniek je ako prevencia mŕtvice vhodná šalvia a švédske kvapky. Po prepuknutí ochorenia a následnej rekonvalescencií je vhodná materina dúška, praslička, rebríček, ľubovník a švédske kvapky. Je žiadúce, aby bola fytoterapia tiež skonzultovaná s lekárom, od prípadu k prípadu.

Diagnostika

Po príchode pacienta do nemocnice alebo zdravotníckeho zariadenia sa pri podozrení na mŕtvicu dostáva do rúk špecialistu- neurológa.

Neurológ zhodnotí komplexným neurologickým vyšetrením zdravotný stav.

K pomocným vyšetreniam patrí v akútnych prípadoch CT mozgu (počítačová tomografia) pre menšiu časovú náročnosť. Vďaka tomuto vyšetreniu môže započať lekár trombolytickú liečbu (terapeutické okno).

Dodatočne sa došetruje očné pozadie, MRI mozgu (magnetická rezonancia), pri eventuálnych doprovodných epileptických záchvatoch EEG.

Pri súčasnom úraze je potrebné aj RTG (röntgenové) vyšetrenie.

Prevencia

Na poli prevencie zohráva významnú úlohu zdravý životný štýl.

Je potrebné vyvarovať sa fajčeniu a alkoholu, ktoré môžu byť pre organizmus fatálne.

Zdravá strava a šport sú základné piliere prevencie. Diéta s vysokým obsahom antioxidantov, s nízkym obsahom cukrov či nasýtených mastných kyselín vedie k zlepšeniu vitality telesných orgánov.

Telesná námaha a cvičenie posilňujú metabolizmus, zlepšujú fyzickú aj psychickú kondíciu. Pravidelný šport zvyšuje kvalitu života a väčšinou ho predlžuje o 5 a viac rokov.

Je dôležité vyvarovať sa pádom, pri ktorých môže dôjsť k ruptúre mozgovej cievnej výdute (háklivý terén).

Vzhľadom ku genetickej predispozícií cerebrovaskulárnych ochorení treba myslieť na rodinný výskyt a prispôsobiť už v mladom veku problému svoju životosprávu.

Zdroje

Michal Drobný a kol. – Neurology Textbook

Daniel Bartko a kol. – Neurológia

Maria Treben – Moje léčivé rostliny