Obsah článku
Charakteristika
Alzheimerova choroba (Morbus Alzheimer) je demencia, podmienená degeneratívnymi zmenami v niektorých mozgových častiach. Tieto zmeny nepostihujú mozoček, ani miechu. Dejú sa prevažne v mozgovej kôre.
Ochorenie vzniká pred 65. rokom, po tomto roku býva jeho výskyt dvojnásobný. Avšak nie je to pravidlom- veľa ľudí sa dožíva vysokého veku bez prepuknutia tohto ochorenia.
Od senilnej demencie sa odlišuje tým, že tá začína až po 65 roku života. Oproti Pickovej chorobe sú pri Alzheimerovej demencii často zmeny osobnostné.
Morbus Alzheimer trvá 4-8 rokov. Niektorí pacienti sa však dožívajú aj 20 rokov. Zvyknú umierať na pridružené ochorenia.
Toto ochorenie sa postupne zhoršuje. Je charakteristické zmenami v mozgu, hromadením určitých proteínov v ňom (amyloid). Mozog sa zmršťuje a nervové bunky zanikajú.
Choroba sa prejavuje poruchami pamäti, dezorientovanosťou, zmätenosťou a demenciou. Môžu sa vyskytovať tzv. kôrové príznaky, ku ktorým patrí nešikovnosť (apraxia), porucha reči (afázia) či pridružené epileptické záchvaty.
Jedná sa všeobecne o demenciu- teda rozpad pamäti, myslenia, správania a spoločenských zručností. Tým klesajú schopnosti dotyčného pacienta, aby normálne fungoval v bežnom živote.
Približne okolo 55 miliónov ľudí celosvetovo trpí demenciou, z toho odhadom 60-70% sú pacienti trpiaci Alzheimerovou chorobou.
Prvými príznakmi ochorenia býva často zabúdanie nedávnych úloh alebo rozhovorov. Ako čas pokročí, títo pacienti začnú mať seriózne problémy s pamäťou a strácajú schopnosť plniť bežné úlohy počas dňa.
Plánovanie a započatie úloh sa stáva postupne slabším. Vyplýva z toho, že sa napríklad neumyjú, alebo neoblečú. Rutinné aktivity sa teda menia na každodenný zápas.
Medzi hlavné pridružené komplikácie ochorenia patria pády, inkontinencia moču a stolice, dehydratácia, pľúcne ťažkosti a problémy s chrupom.
Pri pitvách sa štúdiou zistilo, že až 80% pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou trpelo tiež kardiovaskulárnym ochorením.
Existujú lieky, ktoré zmierňujú toto ochorenie a zlepšujú kontakt so zdravotníckym a opatrovateľským personálom.
Príčiny
Hlavná príčina Alzheimerovej choroby nie je známa. Choroba je spojená s niektorými zmenami v mozgu.
Veľkú rolu môžu zohrávať rizikové faktory v predchorobí. Patrí sem fajčenie, srdcové choroby, zle udržiavaná cukrovka (diabetes mellitus), úraz mozgu v minulosti, zhoršená výživa či vystavenie sa niektorým toxínom, akými je hliník.
Zdá sa tiež, že genetický súvis s vypuknutím tohto ochorenia existuje. Bol pozorovaný priamy súvis u blízkych príbuzných, u ktorých sa objavilo toto ochorenie.
Príznaky
Medzi hlavné počiatočné príznaky patrí zabúdanie nedávnych úloh a konverzácií. Neskôr, ako ochorenie progreduje (postupuje), zhoršujú sa rozumové schopnosti a pamäť, čo vedie k nemožnosti plnenia bežných činností počas dňa.
Niekedy sa stane nápomocným zápisník, vďaka ktorému si pacient zapamätá svoje plánované úlohy lepšie.
Ako už bolo spomínané vyššie, oslabená je pamäť. Z toho tiež vyplýva, že sa napríklad môžu stratiť niekde na verejnosti alebo zabudnúť vypnúť plyn. Konanie pacientov trpiacich týmto ochorením môže byť preto niekedy veľmi nebezpečné nie len pre nich, ale aj pre ich okolie.
Myslenie a uvažovanie je tiež oslabené. Jedná sa hlavne o zhoršenú koncentráciu pri abstraktných javoch. Robenie viac ako jednej úlohy sa zdá byť zložité.
Posudzovanie a robenie rozhodnutí je zhoršené. Prejavuje sa to tým, že títo pacienti sa napríklad neprimerane oblečú do určitého počasia. Tiež by sa to mohlo prejaviť pri rozhodovaní sa v cestnej premávke.
Pri morbus Alzheimer dochádza tiež k zmenám správania a osobnosti. Strata záujmov, depresia, sociálne stiahnutie, kolísavá nálada, strata dôvery k iným, hnev a agresia, ale aj tuláctvo môžu zhoršiť celkové prežívanie a kontakt s pacientom, aj v rámci rodinného kruhu.
Je bežné, že títo ľudia môžu tancovať, čítať knihy, rozprávať vtipy a príbehy, zdieľať spomienky alebo spievať. Je to dané tým, že časti mozgu zodpovedné za tieto komplexné procesy, bývajú postihnuté ochorením až neskôr.
Kedy vyhľadať lekára
Veľa stavov môže byť spojených so stratou pamäti a inými symptómami demencie. Niektoré z nich môžu byť liečené. Ak sa u Vás alebo u Vášho rodinného príslušníka či známeho objavujú poruchy pamäti, je vhodné vyhľadať lekára.
Keď máte podozrenie na Alzheimerovu chorobu u vášho príbuzného, je vhodné ísť za poskytovateľom zdravotnej starostlivosti spolu s príbuzným a podať lekárovi presné informácie o zdravotnom stave.
Liečba
V súčasnosti sú zlatým štandardom v liečbe Alzheimerovej choroby inhibítory cholínesterázy. Vďaka nim dochádza k zlepšeniu niektorých príznakov- agresivity, agitovanosti či depresie. K vedľajším účinkom týchto liekov patrí vracanie, hnačka, strata apetítu, niekedy sa objavia poruchy spánku.
Ďalším liekom voľby je memantín, ktorý má málo nežiadúcich účinkov a často sa podáva pacientom v kombinácií s inhibítorom cholínesterázy. Spomaľuje progresiu Alzheimerovej demencie.
Vo vedeckých kruhoch sa hľadajú nové odpovede na otázku, ako liečiť Alzheimerovu chorobu.
Dôležité je tiež vytvoriť podporné a bezpečné prostredie na mieste, kde pacient býva.
Je dôležité zvážiť, do akej miery je pacient samostatný a schopný žiť v domácom prostredí. Často býva nutnosťou nepretržitá opatera príbuznými, alebo presunutie pacienta do zariadenia sociálnej starostlivosti s náležitou opaterou.
Aditívna liečba vo forme psychoterapie, arteterapie, canisterapie či muzikoterapie je tiež vhodná. Vďaka tejto liečbe sa môžu „osviežovať“ určité naučené stereotypy z predchorobia, čo môže byť ozdravným.
Domáca liečba
Alternatívna liečba v domácom prostredí by mala nasledovať až po liečbe naordinovanej lekárom. Štúdiami sa zistilo, že použitie vitamínu E, omega3-mastných kyselín, kurkumínu, ginkga a melatonínu môže priaznivo pôsobiť pri Alzheimerovej chorobe.
Je dôležité cvičenie, správna výživa a zaradenie pacienta do spoločnosti, t.j. socializovanie.
Diagnostika
Pátranie po ochorení nie je vždy priamočiare a jednoduché. Lekár špecialista, v tomto prípade neurológ, sa zameriava na anamnestické údaje od chorého a jeho príbuzných. Jedná sa teda o rozpomínanie.
Základom je základné neurologické vyšetrenie. Pozostáva z ohodnotenia reflexov, svalového napätia, schopnosti spievať a počúvať, možnosti chodiť a orientovať sa v miestnosti, a podobne.
K diagnostike Alzheimerovej choroby slúžia aj špeciálne testy pamäti a myslenia. Tiež sa neurológ cielene pýta na zmeny v konaní a správaní pacienta.
Krvné a iné pomocné vyšetrenia slúžia na spresnenie diagnózy, ako aj vylúčenie iných ochorení.
Na niektorých klinikách sa robí vyšetrenie biomarkerov, vďaka ktorému je možné zistiť prítomnosť patologickej nahromadenej bielkoviny, t.j. amyloidu.
K dodiferencovaniu ochorenia sa používa aj vyšetrenie MRI (magnetická rezonancia) a CT (počítačová tomografia). Vďaka nim sa hlavne darí vylúčiť iné choroby ako nádory, cievne príhody, či úrazy.
Tiež je možné využiť PET (pozitrónovú emisnú tomografiu).
Prevencia
Pri prevencii tohto ochorenia musíme myslieť komplexne na genetické faktory, ale aj faktory prostredia. Veľkú rolu pritom zohráva vek a výskyt Alzheimerovej choroby u pokrvných príbuzných.
Dôležité sú životné návyky a životospráva. Tiež zohrávajú nemalú úlohu aj iné ochorenia.
Šport a cvičenie zlepšujú funkciu všetkých orgánových systémov. Pravidelný pohyb už od mladosti môže prispieť k zamedzeniu rozvoja tohto ochorenia. Hľadí sa pritom aj na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení, ktoré môžu potencionálne súvisieť s Alzheimerovou chorobou.
Je tiež veľmi dôležitá pravidelná mentálna aktivita. Má sa za to, že vďaka nej vieme predísť tomuto ochoreniu.
Ochorenia ako cukrovka, obezita alebo depresia môžu zhoršiť celkový priebeh prevencie Alzheimerovej choroby.
Niektoré látky ako alkohol, nikotín či iné psychoaktívne látky a toxíny môžu súvisieť so vznikom demencie, aj Alzheimerovej choroby.
Zdroje
Daniel Bartko a kol. – Neurológia
https://www.mayoclinic.org/ - Alzheimer's disease
https://www.verywellhealth.com/ - What Is Alzheimer's Disease?
https://www.healthline.com/ - What Are the Stages od Alzheimer's Disease?
