Chloróza

Chloróza alebo žltnutie listov rastlín je fyziologická porucha, v niektorých prípadoch je neškodnou súčasťou prirodzeného rastového cyklu rastliny, ale môže tiež naznačovať nepriaznivé faktory, ako je nedostatok živín, škodcovia alebo choroby.

Prečo chloróza vzniká

V botanike je chloróza stav, pri ktorom listy produkujú nedostatočné množstvo chlorofylu. Keďže chlorofyl je zodpovedný za zelenú farbu listov, chlorotické listy sú bledé, žlté alebo žltobiele. Postihnutá rastlina má malú alebo žiadnu schopnosť produkovať sacharidy prostredníctvom fotosyntézy a môže uhynúť, pokiaľ sa nelieči príčina jej nedostatku chlorofylu.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa s chlorózou stretnete v opisoch nedostatku živín alebo rastlinných vírusov (ďalší termín bežne používaný v takýchto opisoch je nekróza, čo znamená smrť buniek alebo tkanív). Existuje však oveľa viac možných príčin chlorózy ako len vírusy alebo problémy so živinami.

Nutričné problémy

Žltnutie oblastí medzi žilami (interveinálna chloróza) zvyčajne naznačuje nedostatok mangánu, železa alebo horčíka. Nedostatok železa postihuje najprv najmladšie listy, zatiaľ čo príznaky nedostatku mangánu a horčíka sa zvyčajne začínajú objavovať na starších listoch.

Nedostatok dusíka spôsobuje všeobecnejšie žltnutie alebo sčervenanie, spočiatku zvyčajne starších listov, často sprevádzané nedostatkom energie. Pri nedostatku draslíka je žltnutie často výraznejšie na okrajoch listov.

Pri mnohých z týchto problémov s živinami môže žlté tkanivo zhnednúť, ak ich nedostatok bude výraznejší.

Vírusy

Chloróza je veľmi častým príznakom vírusovej infekcie rastlín. Príznaky sú veľmi variabilné a závisia od faktorov, ako je vírus alebo vírusy, hostiteľská rastlina a dokonca aj poveternostné podmienky. Zatiaľ čo niektoré vírusy spôsobujú rovnomerné žltnutie listov, častejšie sa vyskytujú vzory chlorózy, ako sú mozaiky, škvrny, pruhy, krúžky, čiary atď.

Pôdne a poveternostné problémy

Žltnutie listov sa môže vyskytnúť v podmienkach premokrenia alebo keď je pôda príliš zhutnená. Ak premokrenie pretrváva, môžu sa objaviť ďalšie príznaky, ako je strata listov a odumieranie. Zvážte inštaláciu drenáže alebo zmiernite zhutnenie pôdy.

Sucho môže tiež viesť k chloróze, po ktorej nasleduje hnednutie a strata listov. Takéto príznaky sú bežné aj u novovysadeného materiálu postihnutého zlým uchytením.

Chloróza vyvolaná chladom je bežná na jar na mladých, aktívne rastúcich listoch. Postihnuté listy môžu v tomto stave zostať po zvyšok sezóny.

Ďalší škodcovia a choroby

Žltnutie listov môže spôsobiť mnoho chorôb okrem vírusov. Niektoré choroby škvrnitosti listov (napr. čierna škvrnitosť ruže) spôsobujú, že listy produkujú etylén, plyn, ktorý vedie k rýchlemu žltnutiu a opadávaniu listov. Hrdza, múčnatka, peronospóra atď. môžu spôsobiť žltnutie celého listu alebo jeho časti. V mnohých z týchto prípadov by malo byť možné potvrdiť príčinu prítomnosťou plesňového rastu (mycélium, plodnice, spóry atď.) na alebo v blízkosti oblastí žltnutia.

Žltnutie listov môžu spôsobiť aj choroby napádajúce koreňový systém (napr. huba podpňovka, hniloba koreňov Phytophthora) alebo vodovedúce tkanivá (napr. verticiliové vädnutie). Budú prítomné aj ďalšie príznaky, ako je rozklad koreňov alebo zafarbené cievne tkanivá, a rastlina zvyčajne upadne, prejaví sa stratou vitality, vädnutím, odumieraním a v mnohých prípadoch aj smrťou.

Žltnutie listov často spôsobujú aj škodcovia, ktorí napádajú listy alebo korene rastlín. Medzi ne patria napr. škodcovia vysávajúci miazgu, ako sú vošky, roztoče a molice, a škodcovia živiaci sa koreňmi, ako je nosánik a kvetárka kapustová. Opäť je často možné nájsť vinníka na listoch alebo medzi koreňmi.

Poškodenie herbicídom

Príznaky sa líšia v závislosti od použitého herbicídu. Žltnutie môže postihnúť oblasti medzi žilami, samotné žily alebo je všeobecnejšie rozložené po liste. Často sa vyskytujú aj ďalšie súvisiace príznaky, ako je deformácia, hnednutie, odumieranie atď.

Ako identifikovať chlorózu

Chlorotické rastliny môžu vykazovať príznaky iba na jednej alebo dvoch vetvách, alebo môže byť postihnutá celá rastlina, strom či krík. Prvým príznakom chlorózy je vyblednutie zelenej farby listov, po ktorom neskôr v sezóne nasleduje celkové žltnutie.

V miernych prípadoch je listové tkanivo bledozelené, ale žilky listov zostávajú zelené. V stredne závažných prípadoch je tkanivo medzi listovými žilami jasnožlté. V pokročilých prípadoch je veľkosť listov zakrpatená a listové tkanivo je svetlo biele až svetlo žlté. Okraje listov sa môžu spáliť alebo sa na nich môžu vytvoriť hnedé, hranaté škvrny medzi žilami a listy môžu predčasne vädnúť a opadávať. U ihličnanov dochádza k celkovému žltnutiu ihličia. Ak je ochorenie silné, ihličie postupne hnedne a opadáva a vetvičky a konáre môžu odumierať.

Ako liečiť chlorózu

Chloróza je zriedkavo smrteľná a dá sa liečiť. Aby bola liečba účinná, musíte určiť presnú príčinu chlorózy. Pred aplikáciou akejkoľvek liečby si nechajte pôdu okolo postihnutej rastliny otestovať na mikroživiny a pH. Ak test pôdy ukazuje nedostatok špecifických mikroživín, pohnojte rastlinu týmito mikroživinami. Napríklad chelátované zlúčeniny železa sa môžu použiť na zvýšenie množstva železa v pôde. Ak test pôdy ukazuje vysoké pH pôdy, znížte pH aplikáciou síry alebo síranu amónneho.

Ako predchádzať chloróze

• Saďte stromy a kríky, ktoré sú menej náchylné na chlorózu.
• Počas suchých období rastliny, stromy a kríky pravidelne zalievajte (potrebujú približne 2,5 cm za týždeň), pretože to pomôže rastlinám s príjmom mikroživín.
• Počas období sucha použite kvapkovú alebo zavlažovaciu hadicu na pridávanie dodatočnej vody.
• Odstráňte trávnik okolo základov stromov a kríkov a na tieto miesta naneste drvený mulč z tvrdého dreva, borovice alebo cédra, aby ste udržali vlhkosť pôdy. Na ťažkých ílovitých pôdach použite 2,5 až 5 cm mulču. Na ostatných pôdach použite 7,5 až 10 cm mulču. Mulč umiestnite cca 10 cm od kmeňov stromov.
• Ak sa rozhodnete vysadiť náchylné stromy alebo kríky, pozorne ich sledujte, či sa u nich nevyskytuje žltnutie charakteristické pre chlorózu, a hneď ako sa objavia príznaky, vykonajte ošetrenie. Ošetrenie by malo byť vždy založené na výsledkoch testov mikroživín a pH pôdy.
• Vyhnite sa hnojeniu chlorotických rastlín draslíkom a fosforom, pokiaľ test pôdy nepreukáže ich nedostatok, a vyhnite sa hnojivám obsahujúcim dusičnany, vápencu a materiálom obsahujúcim vápno.
• Začiatkom jari aplikujte 1,4 kg granulovanej síry na 9,5 m² do pôdy pod korunou stromu až po čiaru odkvapkávania (vzdialenosť ku koncu konárov). Ak je to možné, aplikujte 7,5 kg na 9,5 m² za čiarou odkvapkávania. Po aplikácii chemikálií dôkladne zalejte trávnik, pretože síra môže spôsobiť chemické popálenie trávnika, najmä v suchej pôde.
• Alebo na jeseň aplikujte 1,5 kg granulovanej síry na 9,5 m² pod korunu stromu až po kvapkovú závlahu. Toto ošetrenie je možné rozdeliť aj na dve časti s hmotnosťou 0,7 kg na 9,5 m², jednu aplikovanú koncom jesene a druhú skoro na jar. Síru je potrebné zaliať vodou v čase aplikácie alebo aplikovať bezprostredne pred očakávaným dažďom.

zdroj: en.wikipedia.org, hort.extension.wisc.edu, rhs.org.uk, mortonarb.org