Rakovina

Charakteristika

Rakovina (lat. cancer) je jedným z najzávažnejších ochorení. Choroba sa inak prezýva aj „rak“, „novotvar“, či „zhubný nádor“. Rakovina je druhým najčastejším dôvodom úmrtia na svete, avšak prežitie sa zvyšuje vďaka zlepšeniu skríningu (záchyt), liečby a jej prevencie.

Nádor (gr. neoplasma) je bezúčelové rozdeľovanie buniek spojené s ich nadmerným rastom, ktorý je zároveň nekoordinovaný. Dá sa tiež povedať, že bunky rastú autonómne, teda nezávisle.

Nádor delíme v zásade na dva podtypy:

• Nezhubné, benígne tumory – takéto tumory rastú pomaly, majú svoj obal (kapsula), sú neinvazívne a netvoria metastázy. Stav môžu komplikovať tým, že pri pomalom zväčšovaní utláčajú iné tkanivá, napríklad cievy. Všeobecne sa pomenovávajú s koncovkom -óm, napríklad angióm, lipóm
• Zhubné, malígne tumory – rastú rýchlo, nemajú obal, sú invazívne, metastázujú, pomenovávajú sa s koncovkou -sarkóm, -karcinóm.

Metastáza je pritom dcérske ložisko, ktoré vzniká šírením rakovinových buniek krvou, miazgou alebo priamym rozsevom. Pre niektoré nádory býva typické umiestnenie metastáz- napríklad nádory z dutiny brušnej sa často šíria do pečene. Nádory sa šíria aj do pľúc, kostí, mozgu atď.

Všeobecne sa zvykne prisudzovať rakovine rovnaký význam, ako nádoru. Nie je to však celkom pravda. Rakovina je totiž zhubné (malígne) nádorové ochorenie, kdežto nádor ako taký môže byť aj nezhubný (benígny).

Jednoducho by sa dalo povedať, že benígne nádory nie sú také nebezpečné, ako malígne a aj ich prognóza je priaznivejšia.

Existuje aj pojem prekanceróza. Ten zahŕňa stavy, ktoré môžu viesť k vzniku malígneho tumoru. Pri takomto ochorení dochádza k zrýchleniu bunkovej proliferácie (delenia buniek), čo môže viesť k väčšej pravdepodobnosti genetickej chyby. Jedná sa o metaplázie, zápaly či zväčšenia orgánov a ich častí, napríklad výstelky maternice, prostaty, mliečnej žľazy.

Príčiny vzniku rakoviny

Rakovina je spôsobená zmenami v DNA buniek (mutácie). Tie vznikajú často pôsobením voľných radikálov. Rovnako vedú aj k poruchám diferenciácie buniek a poruchám apoptózy (programovaná prirodzená smrť bunky).

V DNA (DNK, deoxyribonoukleová kyselina) je zakódovaná informácia daného druhu. Sú tu gény, vďaka ktorým máme zadefinovanú nielen štruktúru, ale aj funkciu, vlastnosti, správanie jednotlivých buniek, tkanív, orgánov i celého organizmu. Normálne sú v DNA zadefinované aj rast tkanív či delenie. Pri mutácií tohto kódu dochádza k vzniku rakoviny, teda zjednodušene povedané, bunka sa začne deliť po svojom a tkanivo začne rásť nezávisle.

Bunka zmení svoju základnú funkciu a stáva sa kancerogénnou. Vedú k tomu génové mutácie:

• Pripúšťajú rýchlejší rast – mutácia môže povedať bunke, aby rástla a delila sa rýchlejšie. To vytvára mnoho nových buniek, ktoré majú rovnakú mutáciu a tak nádor exponencionálne rastie
• Chybné zastavenie nekontrolovateľného bunkového rastu – normálne bunky vedia, kedy majú zastaviť svoj rast, preto ich je v tkanive určitý počet a sú určitej typickej veľkosti. Rakovinové bunky však strácajú túto kontrolu (danú tumor supresorových genómom, potlačujúcim), ktorá im hovorí, aby prestali rásť. Mutácia konkrétne týchto génov dovoľuje rakovinovým bunkám pokračovať v raste a patologickom hromadení sa.
• Robenie omylov pri oprave DNA chýb – bunka si robí sama opravy DNA, avšak mutácia reparačného génu môže viesť k zmenám v tejto korekcii, bunky sa stávajú kancerogénnymi

Tieto mutácie sú všeobecne dávané do súvisu s rakovinou. Ale aj veľa iných mutácií môže prispievať k vzniku tohto ochorenia.

Príčinami génových mutácií môže byť (delenie):

• Génové mutácie, s ktorými sa človek narodí – je možné sa narodiť s génovou mutáciou, zdedenou od rodičov, takýto vznik rakoviny je však raritnejší
• Génové mutácie, ktoré sa objavia po narodení – väčšina mutácií sa objavuje po narodení a nesúvisia s dedením. Existuje niekoľko príčin, ktoré k tomu môžu viesť. Patrí sem fajčenie, radiácia, vírusy, kancerogény (chemikálie), obezita, alkohol, hormóny, chronický zápal a nedostatok cvičenia.

Génové mutácie sa počas normálneho rastu buniek objavujú často. Avšak bunka ako taká je schopná rozpoznať chybnú zmenu a opraviť ju. Príležitostne môže dôjsť k neodhaleniu tejto chyby a to vedie k tomu, že bunka sa stáva rakovinovou.

Ako interagujú génové mutácie navzájom a čo k ním vedie?

V zásade platí pravidlo, že aj keď je zdedená určitá predispozícia k vzniku rakoviny, ešte to neznamená, že človek musí rakovinu dostať. Je potrebná jedna alebo viac mutácií, aby došlo k vzniku tohto ochorenia. Je tu však väčšia možnosť ochorenia pri styku s látkami, ktoré môžu viesť k vzniku rakoviny.

Populárne mýty o príčinách rakoviny

Niektorí ľudia sú presvedčení, že rakovinu prsníka môžu provokovať antiperspiranty a deodoranty. Aj napriek tomu, že neboli vykonané vedecké štúdie, medicína dôkazov túto laickú teóriu nepodporuje.

Škodlivosť jedla predpripraveného pre mikrovlnky v plastikových nádobách je tiež mýtus. Aj to, že po ohriatí obsahuje rakovinové substancie. Aj napriek zahrievaniu týchto nádob nedochádza k uvoľneniu kancerogénov z obalu do samotného jedla.

Niektorí ľudia si myslia, že pri rakovinovom ochorení je zakázané jedenie cukru. Každá bunka vrátane rakovinových potrebuje k svojmu rastu cukor. Nie je však dokázané, že by tu bol priamy súvis medzi príjmom cukrov a zrýchlením rastu nádoru, prípadne naopak.

Mýtom je aj tvrdenie, že rakovina je nákazlivá. Až na prípady, kedy vzniká na podklade vírusového ochorenia (napr. vírus hepatitídy, HPV), je možné s človekom s rakovinou tráviť čas a dotýkať sa ho.

Delenie príčin vzniku nádorov je nasledovné:

• Fyzikálne príčiny – ultrafialové žiarenie (hlavne UVB) a ionizujúce žiarenie (röntgen, α, β, γ žiarenie)
• Chemické príčiny – priamo pôsobiace kancerogény alebo prokancerogény (vyžadujú metabolickú aktiváciu)
• Biologické príčiny – vírusy (hepatitídy B,C, EBV, HHV-8, papilomavírus a iné), časť DNA zodpovedná za rast tkaniva vymknutá spod kontroly a metaplázia (zmena jedného typu tkaniva na iné)

Prejavy rakoviny

Prejavy alebo symptómy ochorenia úzko súvisia s lokalitou a typom nádoru. Medzi hlavné z nich patrí:

• Vyčerpanie, únava
• Prítomná hrčka, alebo nahustené miesto väčšinou pod kožou
• Zmeny hmotnosti, nevysvetliteľné chudnutie
• Zmeny kože v zmysle ožltnutia, sčervenania, zmeny materských znamienok, bolestivosť
• Zmeny vo vylučovaní moču, respektíve stolice
• Pretrvávajúci kašeľ a zhoršené dýchanie, zachrípnutie
• Ťažkosti s prehĺtaním
• Ťažkosti s príjmom potravy, problémy po jedení v zmysle trávenia potravy
• Pretrvávajúca nevysvetliteľná bolesť svalov, kĺbov alebo kostí
• Teplota a nočné potenie
• Nevysvetliteľné krvácanie a vznik modrín

Tzv. paraneoplastický syndróm znamená, že prítomnosť nádoru v organizme podmieňuje klinické príznaky aj v tkanivách, kde sa nádor nenachádza a evokuje i vznik ďalších pridružených ťažkostí:

• Hormóny – jedná sa o produkciu hormónov, ktoré tvoria niektoré nádory. To môže viesť k vzniku napríklad Cushingovho syndrómu, či zvýšenému vápniku v krvi, zvýšenému množstvu červených krviniek a podobne
• Kachexia – vyskytuje sa až u 50% chorých s malígnym nádorovým ochorením. Prejavuje sa nechuťou k jedlu, stratou hmotnosti a celkovým chátraním, sprevádzaným aj zoslabením imunitných mechanizmov
• Zlomeniny – u pacientov s rakovinou dochádza častejšie k vzniku fraktúr
• Trombóza a embólia – môže dôjsť k vzniku krvnej zrazeniny, ktorá niekedy vycestuje a upchá niektorú cievu
• Krvácavé stavy- porucha regulácie koagulácie, teda zrážania krvi
• Bolestivosť – dotyková, niekedy však i difúzna rozširujúca sa bolesť vo vnútri organizmu, v závislosti na type a lokalizácií rakoviny

Klasifikácia nádorov

Existuje okolo 200 typov rakoviny.

Rozlišujeme 6 hlavných skupín založených na tkanive, z ktorého vychádzajú. Radíme sem:

1. Karcinómy – 80-90% všetkej rakoviny, vznikajú z epitelu, teda výstelky orgánov alebo z kože. Môžu vzniknúť napríklad zo žľaznatého epitelu, ktorý tvorí tekutiny (napr. mlieko u žien). Tiež môžu byť tvorené šupinatým epitelom (koža, ...), tzv. základnými (bazálnymi) bunkami, či z prechodných buniek. Ich názov súvisí aj s lokalizáciou. Patrí sem napríklad adenokarcinóm.
2. Sarkómy – sú to nádory spojivového tkaniva, teda napr. kostí, svalov, šliach, väziva, chrupaviek, či z tukových buniek. Patrí sem napríklad rabdomyosarkóm.
3. Myelómy – jedná sa o rakovinu plazmatických buniek imunitného systému, prezývanú aj mnohopočetný myelóm
4. Leukémie – rakoviny krvných buniek, vznikajúce v kostnej dreni
5. Lymfómy – z buniek imunitného systému, poznáme Hodgkinov a Non-Hodgkinov lymfóm
6. Zmiešané typy (vrátane blastómov) – niektoré nádory sú z viacerých typov buniek. Patria sem aj tzv. blastómy, ktoré vznikajú z embryonálnych buniek (ktoré nie sú ešte diferencované, teda uspôsobené, akými sa stanú v budúcnosti)

Všeobecne možno povedať, že rakovina môže vzniknúť z každého tkaniva organizmu.

Rizikové faktory

Faktory, ktoré sú rizikami a môžu viesť k vzniku rakoviny, sú:

• Vek – aj napriek tomu, že rakovina býva diagnostikovaná v každom veku, najčastejšie sa vyskytuje po 65.roku života
• Návyky – škodlivé návyky ako fajčenie, alkohol, ale aj prílišné vystavovanie sa slnečnému žiareniu, obezita či nechránený pohlavný styk vedú častejšie k rakovine
• Rodinný výskyt – ak sa rakovina objaví v rodine, je možné, že mutácie sa zdedili z generácie na generáciu. To však ešte neznamená, že u potomkov musí zákonite vzniknúť rakovina.
• Celkový zdravotný stav – niektoré iné ochorenia môžu tiež viesť k vzniku rakoviny (napr. ulcerózna kolitída)
• Prostredie – zvýšené riziko rakoviny majú napríklad pracovníci pohostinstiev ako pasívni fajčiari. Tiež vystavovanie sa iným kancerogénom v prostredí je rizikom. Existujú rôzne spoločenské stimuly, ktoré vedú k obmedzeniu výskytu týchto látok v prostredí.

Komplikácie

Medzi hlavné komplikácie rakoviny patrí bolesť, únava, sťažené dýchanie, pocit na vracanie a vracanie, ťažkosti s hnačkou alebo zápchou, strata telesnej hmotnosti, chemické zmeny v organizme, neurologické problémy, nezvyčajné reakcie imunity, rakovinové šírenie či návrat rakoviny aj po preliečení.

Diagnostika rakoviny

Štúdie ukazujú, že skríningové testy môžu viesť k skorej diagnóze rakoviny, čo zlepšuje celkovú liečbu. Pri niektorých typoch rakoviny sú tieto testy odporúčané len u ľudí s prídavným rizikom vzniku ochorenia. Čím skoršie odhalenie rakoviny, tým väčšia šanca na záchranu života.

Základným kameňom správnej diagnostiky sú:

• Fyzikálne vyšetrenie lekárom – lekár si vyšetrí celého pacienta spolu s miestom hrudky a prikloní sa k výberu ďalšieho diagnostického postupu
• Laboratórne vyšetrenia – dôležité je vyšetrenie krvi, moču, nádorových markerov a podobne
• Zobrazovacie metódy – počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MR) vedia odhaliť rakovinu, jej miesto, šírenie a tak sa podieľajú na spresnenej diagnostike
• Biopsia – jedná sa o odber nádorového materiálu punkčnou ihlou, resp. jeho vyňatím počas operácie s následným zaslaním do laboratória. Tam sa robí cielené tkanivové vyšetrenie. Vďaka biopsii je moderná medicína schopná presne určiť typ nádoru a prikloniť sa k najvýhodnejšiemu terapeutickému plánu.

V závere diagnostiky lekár špecialista-onkológ určuje v súčinnosti s celým zdravotníckym tímom štádium ochorenia, aby mohol byť pacient následne liečený.

Liečba a domáca liečba

Každý pacient je jedinečný a preto sa k nemu a k jeho ťažkostiam pristupuje vždy individuálne.

Ciele pri liečení rakoviny sú uzdraviť, vybrať nádor z organizmu, liečiť adjuvantnými metódami a podieľať sa na prípadnej nutnosti paliatívnej starostlivosti. Veľkú rolu pri tomto ochorení zohráva aj prístup celého zdravotníckeho tímu.

Samotná liečba rakoviny spočíva v:

• Chirurgia – odstránenie nádorového tkaniva z tela, v čo najväčšej miere, v akej to ide
• Chemoterapia – táto liečba používa lieky k ničeniu rakovinových buniek a k zastaveniu ich rastu
• Rádioterapia – využíva vysoké dávky röntgenového žiarenia a protónov na ožiarenie a zničenie rakovinových buniek (môže byť vonkajšia, alebo vnútorná)
• Transplantácia kostnej drene – transplantácia kmeňových buniek
• Imunoterapia – biologická liečba, pri ktorej chceme dosiahnuť, aby imunitný systém organizmu rozpoznal rakovinu a bojoval proti nej
• Hormonálna terapia – niektoré typy rakoviny sú stimulované hormónmi. Odstránením týchto látok z tela alebo ich blokovaním zabraňujeme rastu nádorov (jedná sa napríklad o niektoré nádory prsnej žľazy či prostaty)
• Cielená liečba niektorými látkami – zabraňuje rakovinovým bunkám prežiť

K alternatívnym prístupom v liečbe patrí akupunktúra, hypnóza, masáž, relaxačné techniky alebo jóga.

Pri celkovom manažmente ochorenia je dôležitý aj prístup k chorobe ako takej. Často robí pacientom problém prijať toto ochorenie. Z počiatku môže byť ťažkosť zmieriť sa s ním. Je preto dobré mať emocionálnu oporu v podobe blízkych, priateľov i členov zdravotníckeho tímu.

Niektoré rastliny majú preukázané liečivé účinky. Môžu pomôcť pri bolestiach, únave, nechutenstve či nervozite. Je preto vhodné po nich siahnuť ako po doplnkovej liečbe.

Veľký význam sa dáva aj animaloterapii, napríklad psovi. Pobyt na čerstvom vzduchu, záujmy, počúvanie hudby či čítanie kníh môžu pomôcť pri vyrovnávaní sa s touto nepríjemnou chorobou.

Prevencia rakoviny

Medzi najdôležitejšie preventívne opatrenia patrí vyvarovanie sa fajčeniu, aj pasívnemu. S alkoholom je nutná striedmosť, hlavne preto, že vedie aj k vzniku ďalších komplikácií. Môže sa jednať o ochorenia kardiovaskulárneho systému či pečene. Pri obezite je alkohol aj v malých množstvách lepšie obmedziť a nedopriať si ho ani príležitostne. Jeho častá konzumácia môže viesť okrem iných chorôb aj k vzniku rakoviny.

Dôležité je tiež nevystavovať sa priamemu slnečnému žiareniu v období obeda, kedy je najsilnejšie a je vhodné používať opaľovací krém.

Správne stravovanie je kľúčom k obmedzeniu výskytu rakoviny v populácií. Vhodné je zaradiť dostatok ovocia a zeleniny do potravy. Hlavne vďaka antioxidantom má takáto strava nezastupiteľné miesto v prevencii rakoviny. Tiež má svoje miesto aj ďalšia fytoterapia, napríklad liečba bylinami.

Pravidelný pohyb ako cvičenie či šport zlepšujú celkovú kondíciu a pomáhajú predchádzať vzniku chorôb, rakoviny nevynímajúc. Je tiež dôležité myslieť na zdravú telesnú konštitúciu a bojovať s nadváhou.

čítaj tiež

Rakovina pankreasu

Rakovina pankreasu je vážnym ochorením, ktoré je spojené s vysokou mortalitou a stúpajúcim výskytom. Objavuje sa hlavne po 65.roku života. Veľkú rolu pri jeho liečbe zohráva aj paliatíva.

Zaujímavosti

Jednou zo známych prekanceróz je Barretov pažerák. Môže vzniknúť pri dlhodobom zaťažení pažeráka refluxom žalúdočnej kyseliny, ktorý býva často pozorovaný u alkoholikov a fajčiarov. Na jeho podklade môže vzniknúť adenokarcinóm.

Pri malígnom tumore sa zisťuje jeho grading a staging. Grading je makroskopický a histologický stupeň diferenciácie nádoru, staging pojednáva o rozsahu šírenia nádoru. Vyjadruje sa TNM klasifikáciou, kde T je veľkosť nádoru (T0-T4), N je postihnutie uzlín (N0-N3) a M je metastázovanie (M0-M2).

Skríning (cielené vyhľadávanie) rakoviny v populácií je cestou, ako predchádzať tomuto ochoreniu.

Ako výborná prevencia vzniku rakoviny je aj imunizácia (očkovanie) proti niektorým vírusom, napríklad HPV či vírusu hepatitídy.

Potravou prijímame okrem antioxidantov aj voľné radikály.

Vplyv antioxidantov z potravy je plošne žiadúci, avšak hlavne z preventívneho hľadiska. Tieto látky bojujú s voľnými radikálmi, čím zabraňujú samotným mutáciám. Znižujú tzv. oxidačný stres a napomáhajú samotným bunkám vysporiadať sa s nepríjemnými útočníkmi. Avšak keď je už nádor vyvinutý, môžu antioxidanty chrániť aj rakovinové bunky.

Selén má medzi antioxidantami výnimočné postavenie, pretože vytvára v nádorových bunkách toxickú zlúčeninu, čím vedie k ich záhube.

Zdroje

https://www.wikiskripta.eu/ - Prekancerózy, Paraneoplastický syndróm

https://zona.fmed.uniba.sk/ - Benígne a malígne epitelové nádory

https://nts.prolekare.cz/ - Volné radikály, antioxidanty a jak dále?

https://www.mayoclinic.org/ - Cancer

https://www.verywellhealth.com/ - Types of Cancer and How They Differ