< Spať na články

Obsah článku

    Chemoterapia
    Chemoterapia 1

    Prvé chemoterapeutiká

    Termín „chemoterapia“ zaviedol nemecký chemik Paul Ehrlich, ktorý skúmal používanie liekov pri liečbe infekčných ochorení a tiež potencionálnu aktivitu niektorých chemikálií proti chorobám. Keďže mikrometastázy a návrat rakoviny boli hlavnou komplikáciou vtedy zaužívanej chirurgie a rádioterapie, význam chemoterapie sa postupne zväčšoval.

    Začiatky tejto liečby sa datujú do obdobia okolo roku 1950, kedy sa začala postupne zdokonaľovať. Začali sa využívať niektoré jedy, respektíve látky potláčajúce rast nádorových buniek. Popri tomto použití sa vynoril a dodnes jestvuje veľký problém, lebo tieto látky súčasne poškodzujú aj zdravé bunky tela. V päťdesiatych rokoch vyvinuli vedci prvé cytostatiká, ktoré brzdia rast buniek a antimetabolity zabraňujúce látkovej premene. Tie sa podávali pri liečení leukémie.

    V roku 1953 americký lekár Joseph Holland Burchenal použil v rámci chemoterapeutickej liečby ako prvý synteticky vyrobenú substanciu; proti náhlej aj dlhotrvajúcej myeloidnej leukémií nasadil látku 6-merkaptopurín.

    Načo slúži chemoterapia?

    Chemoterapia sa používa pri liečbe nádorových ochorení, najčastejšie rakoviny. Jej základom je podávanie látok určitej chemickej štruktúry, ktoré sú buď prirodzeného pôvodu, alebo sú vytvárané synteticky. Hlavným účinkom týchto látok je ich tzv. cytotoxické pôsobenie; spomaľujú bunkové delenie, sú pre bunky jedovaté. Je dôležité, že ich účinok je však neselektívny a preto sa prejavuje aj u zdravých, normálnych tkanivových buniek. Z tohto dôvodu dochádza k vzniku nežiadúcich účinkov takejto terapie.

    O chemoterapeutikách teda môžeme hovoriť aj ako o cytostatikách; látkach, ktoré zastavujú bunkové delenie a tým vlastne aj rast samotného nádoru. Rozlišujeme pritom základné mechanizmy účinku takýchto liekov. Väčšinou majú priamy dopad na DNA, teda deoxyribonukleovú kyselinu. V nej je zapísaná genetická informácia. Ovplyvnením DNA rakovinovej bunky dochádza k zastaveniu samotného rastu, neschopnosti buniek sa deliť či tvoriť bielkoviny; niektoré cytostatiká majú aj kombinované účinky, u iných nie je presne účinok objasnený.


    Chemoterapia 2

    Cieľ a rozdelenie chemoterapie

    Cieľom chemoterapie je spomaliť alebo úplne zabrániť deleniu buniek a množeniu nádorovej hmoty; zabráni sa tým aj invázií samotného tumoru a metastázovaniu.

    Chemoterapeutiká delíme do viacerých skupín:

    • Alkylačné činidlá – inhibujú zdvojenie a prepis DNA. Radíme sem horčičný dusík, nitrosomočoviny, analógy platiny, triazény, alkylsulfonát, etylénimín; k vedľajším účinkom patrí útlm kostnej drene, pocit na vracanie, vracanie, vypadávanie vlasov, neplodnosť, sekundárne malignity, iné
    • Antimetabolity – inhibícia replikácie DNA. Radíme sem cytidínové analógy, antagonistov kyseliny listovej, purínové analógy, pirimidínové analógy; k vedľajším účinkom patrí útlm kostnej drene, neurotoxicita, poškodenie pečene, obličiek, kožné reakcie, potlačenie imunity
    • Antimikrotubulárne liečivá – spomalenie a blokáda tvorby DNA. Patria sem inhibítory enzýmov topoizomeráza II, topoizomeráza I, taxány, vinca alkaloidy; nežiadúce účinky sú útlm kostnej drene, druhotné malignity, alergia, neurotoxicita
    • Antibiotiká – aktinomycín, bleomycín, daunomycín zabraňujú tvorbe DNA a RNA, ribonukleovej kyseliny. K vedľajším účinkom patrí pľúcne poškodenie, zvýšená pigmentácia kože.
    • Rôzne – hydroxyurea, tretinoín, oxid arzenitý, proteazómové inhibítory; nežiadúce účinky sú útlm kostnej drene, kožné reakcie, horúčka a poškodenie nervov

    Obavy spojené s chemoterapiou

    Chemoterapeutiká sa môžu podávať vo forme tabliet a vo forme injekcií do žily, podkožných, do svalu, alebo k mozgovým obalom. Výhodou podávania do žily je 100% rýchlosť vstrebávania. Väčšinou sa tieto látky metabolizujú pečeňou alebo obličkami, môžu byť na tieto orgány toxické. Aj pre tieto dôvody sa zvykne upravovať dávka. Očakávajú sa niektoré liekové interakcie; grapefruitová šťava, ketokonazol, fenobarbital či fenytoín môžu meniť hladiny chemoterapeutík, znížiť ich účinnosť či zvyšovať toxicitu.

    Vedľajšie účinky chemoterapeutík súvisia s ovplyvňovaním tkanív tela, kde sa množia prirodzene bunky; hlavne kostná dreň, tráviaci trakt, vlasové folikuly. Útlm kostnej drene, zápal sliznice dutiny ústnej, pocit na vracanie, zvracanie, hnačka, vypadávanie vlasov, únava, sterilita, neplodnosť, horúčka a zvýšené riziko infekcií sú bežné nežiadúce účinky chemoterapie. Môžu byť krátkodobé, ale môžu tiež trvať dlhšie obdobie. Je tu na mieste viacodborové sledovanie stavu. Pacienti podstupujúci chemoterapiu zvyčajne potrebujú vyváženú emocionálnu podporu, prechádzajúc úzkosťou, depresiou či smútkom.

    Chemoterapia 3

    Liečebný plán a nutnosť prerušenia liečby

    Podľa účinkov jednotlivých chemoterapeutík je zrejmé, že ich kombinovaním sa dosiahne väčšieho účinku. Pri výbere cytostatík sa teda zohľadňujú špecifické účinky jednotlivých liekov; výskumom a praxou sa stali niektoré kombinácie overené. Podaním cyklu voľne kombinovanej chemoterapie je možné dosiahnuť zníženie bunkovej populácie nádoru; čísla sú viac-menej optimistické. Ak sú chemoterapeutiká neselektívne, musíme predpokladať aj redukciu zdravých buniek; z tohto dôvodu je potrebné terapiu prerušiť. V liečebnej prestávke dôjde k zotaveniu bunkovej populácie, pričom nádorové bunky sa zotavujú pomalšie. Môžeme tu potom hovoriť o tzv. remisii, pretože v tomto štádiu je možné pozorovať zmenšenie nádorovej hmoty a tiež ochorenie nespôsobuje ďalšie ťažkosti. Niektorí autori majú za to, že ak sa zmenší nádor na určitý objem, začnú sa tu tiež uplatňovať imunologické mechanizmy, ktoré tiež vedú k zničeniu rakovinovej kolónie.

    Všeobecné zásady chemoterapie

    K hlavným zásadám chemoterapie patrí:

    • Liečbu zahájiť čo najskôr – menšia nádorová populácia je k chemoterapii viac citlivejšia
    • Kombinovaná liečba cytostatikami – je potrebných viac chemoterapeutík
    • Dostatočne vysoká dávka
    • Cyklická terapia – liečba s prestávkami v cykloch umožňuje regeneráciu tkanív a tiež obnovuje porušené imunitné mechanizmy
    • Správne načasovanie cyklov
    • Liečba aj po dosiahnutí klinickej remisie – existencia zostatkovej choroby

    Adjuvantná a neoadjuvantná chemoterapia

    Pod takouto liečbou si predstavíme doplnok k inej, základnej liečebnej metóde. Cieľom adjuvantnej chemoterapie nadväzujúcej na chirurgickú liečbu alebo liečbu žiarením, je zlikvidovať tzv. zbytkovú nádorovú populáciu. Pri niektorých typoch rakoviny sa nepovažuje tento druh prístupu za účelný, pri iných typoch je mimoriadne užitočný a pri ďalších je jeho efekt nejasný.

    Pod pojmom neoadjuvantná chemoterapia chápeme podanie cytostatickej liečby pred chirurgickým zákrokom, respektíve pred rádioterapiou. Zmenšenie, zmrštenie nádoru potom uľahčí chirurgovi operabilitu a tiež celkový stav chorého býva lepší; liečba je lepšie tolerovaná.

    Posilnenie účinnosti chemoterapie

    Postupne sa zaviedli ďalšie možnosti v samotných terapeutických plánoch. Pri silnom účinku niektorých chemoterapeutík na kostnú dreň sa začal klásť dôraz na použitie tzv. hematopoetických rastových faktorov, ktoré umožnili aj vysokodávkovanú chemoterapiu. Tiež ochrana ďalších tkanív pomocou protektívnych látok sa stala kľúčovou pri využití cytostatík.

    Jestvujú tiež také látky, ktoré zabraňujú vzniku rezistencie na chemoterapeutiká; tumor ostane vďaka nim citlivý k chemoterapeutiku a postupne dochádza k jeho zmenšeniu.

    Chemoterapia sa podáva v cykloch
    Chemoterapia sa podáva v cykloch

    Iné zaujímavosti

    Niektoré chemoterapeutické lieky sa ukázali prospešné pri liečbe aj iných ochorení. Patria sem choroby kostnej drene, kedy sa cytostatiká podávajú pred prípravou na transplantáciu. Pri poruchách imunitného systému je možné pomocou chemoterapeutík kontrolovať príliš aktívny imunitný systém; týka sa to napríklad chorôb ako lupus erytematodes, reumatoidná artritída.

    Liečba nádorových ochorení je multidisciplionárna; súvisí hlavne s onkologickým sledovaním a tiež nastavením liečebného plánu. Zohľadňuje sa tu okrem typu nádoru a štádia ochorenia aj celkový zdravotný stav pacienta, predchádzajúca terapia a individuálne potreby.


    Zdroje

    SCHOTT H. a kol.: Kronika medicíny. Nové spôsoby liečenia nádorových ochorení. 1994. Fortuna Print. s.486 [cit. 11.26.2024]. Dostupné z: ISBN 80-7153-081-6

    KLENER P. a kol.: Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání. Chemoterapie. 2006. s.96-99 [cit. 11.26.2024]. Dostupné z: ISBN 80-7262-430-X (Galén), ISBN 80-246-1252-6 (Karolinum)

    AMJAD T. M. a kol.: Cancer Chemotherapy. 2023. National Library of Medicine [online] [cit. 11.26.2024]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK564367/

    MAYO CLINIC STAFF: Chemotherapy. 2024. MayoClinic [online] [cit. 11.26.2024]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/tests-procedures/chemotherapy/about/pac-20385033