Žalúdočná kyselina je taká silná, že dokáže rozpustiť aj kov

Žalúdok obsahuje kyselinu chlorovodíkovú, vysoko korozívnu chemickú zlúčeninu, ktorá dokáže rozpustiť určité kovy. Jej účelom je vytvoriť ideálne prostredie pre tráviace enzýmy, ktoré rozkladajú jedlo a ničia baktérie, a napriek svojej dravosti ako kyseliny nepožiera naše vlastné tkanivá.

Prečo žalúdočná kyselina neničí žalúdočné tkanivo?

Náš vnútorný systém na odstraňovanie odpadu nie je zničený všetkou kyselinou vďaka hlienu. Veľa, veľa hlienu. Tento hlien sa skladá z veľkých glykoproteínov známych ako mucíny, ktoré majú na sebe pripojené molekuly cukru, ako je N-acetylglukozamín a kyselina sialová, ktoré pomáhajú, aby bol hlien klzký a odolný voči tráveniu.

Tieto mucíny sa potom spájajú a vytvárajú v našom žalúdku dva druhy hlienu: hrubú, lepkavú vrstvu, ktorá zostáva pripevnená k sliznici žalúdka, a riedšiu, gélovitú vrstvu, ktorá sa kĺže okolo. Práve v tejto riedkej vrstve žijú „dobré baktérie“, ktoré tvoria náš črevný mikrobióm.

Žalúdočná kyselina, ak by mala príležitosť, by rada strávila naše vlastné tkanivá. Uvoľňujú ju parietálne bunky, ktoré sú schované v záhyboch pozdĺž sliznice žalúdka. Keď sa vystrekne, má výrazné pH až 0,8 (čo je vzhľadom na to, že 7 je neutrálne a 0 je najkyslejšie možné pH, poriadne silné).

Kyselina sa zmieša s inými žalúdočnými sekrétmi, takže sa ustáli na pH okolo 1-3, uvádza Inštitút ľudskej anatómie. Našťastie všetok ten hlien, ktorý sme spomenuli, pôsobí ako fyzická bariéra, ktorá udržiava kyselinu oddelenú od sliznice žalúdka. Okrem vytvorenia fyzickej bariéry hlien obsahuje aj bikarbonát, ktorý dokáže neutralizovať kyselinu. Znie to povedome? Možno je to preto, že veľa liekov na pálenie záhy obsahuje bikarbonát, pretože je taký dobrý na upokojenie pálenia záhy, keď sa žalúdočná kyselina dostane na miesta, kde by nemala byť.

zdroj: iflscience.com