Je mlieko zdravé či nezdravé?

Mlieko je dôležitá potravina pre náš organizmus. Už od detstva nám staré mamy prízvukovali, že ak chceme zdravo rásť, máme piť veľa mlieka. V poslednom období sa však čoraz častejšie objavvujú v médiách informácie, že mlieko je popri bielom cukre a múke považované za jeden z bielych jedov.

Mlieko - piť či nepiť?

Ako to teda je? Je mlieko zdravé?

Podľa odborníkov sa zdravý človek nemusí obávať, že by mu mlieko škodilo. Problémom môže byť skôr pre chorých. Ide najmä o alergiu na mliečnu bielkovinu, či intoleranciu na mliečny cukor – laktózu. Alergia sa v súčasnosti odhaduje len u približne 3% ľudí. V tomto prípade treba skutočne kravské mlieko z jedálnička vylúčiť a nájsť iný zdroj bielkovín. Častejší je výskyt laktózovej intolerancie, ktorá je u nás až 14%. Prejavuje sa kŕčovitými bolesťami brucha, nadúvaním a vodnatými hnačkami.

Pre zdravých ľudí je však mlieko veľmi dôležitou potravinou. Zabezpečuje organizmu všetky základné živiny a esenciálne látky :

bielkoviny - Mliečne bielkoviny sú neoddeliteľnou súčasťou hormónov a enzýmov. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu, resp. nedostatočne vyvinutú svalovú hmotu. Už 1 liter mlieka pokryje požadovanú dennú dávku bielkovín u detí. Pre dospelých je to približne polovičná odporúčaná denná dávka.

mliečny tuk – je veľmi dobre stráviteľný, z 12 hlavných mastných kyselín sa iba 3 podieľajú na tvorbe rizikového LDL cholesterolu, ostatné sa podieľajú na znižovaní telesného tuku, zneškodňujú niektoré vírusy a choroboplodné baktérie

sacharidy – laktóza – ľahko stríviteľný sacharid, dobrý zdroj energie, potrebný pre vývoj mozgu a nervových tkanív u detí

vitamíny – A, D, E a K

minerálne látky – obsahuje všetkých 14 potrebných vo výžive človeka, no najmä vysoký obsah vápnika a fosforu – dôležité pre tvorbu kostí a zubov

enzýmy a biologicky aktívne látky (je ich viac ako 60) – majú protirakovinové, antimikróbne, antisklerotické a imunostimulačné vlastnosti

Nie je mlieko ako mlieko

Dnes už je možné nájsť všetky možné druhy mlieka: čerstvé v PE balení, škatuliach z povoskovaného papiera (s trvanlivosťou od 3 do 5 dní), s predĺženou trvanlivosťou v PET fľašiach alebo škatuliach s PE uzáverom (vydrží až 10 dní), trvanlivé v tetrapakových obaloch (dá sa skladovať od 3 až do 6 mesiacov), pasterizované (ohrievané 15 sekúnd pri teplote 71,7°C), vysokopasterizované (pár sekúnd zohrievané na teplotu 85°C), termosterilizované (ohrievané 1 sekundu pri teplote 100°C), UHT zohriate (1 sekundu pri teplote 135°C), homogenizované (s rovnomerne rozptýlenými guľôčkami tuku pri vysokom tlaku a teplote okolo 55-65°C), zbavené tuku (ale, bohužiaľ, aj prírodných vitamínov, ako sú napríklad vitamíny A, D, E rozpustné iba v tukoch) - nízkotučné, polotučné, plnotučné, obohatené rôznymi vitamínmi a minerálmi (zväčša už syntetickými) a množstvo ďalších. V poslednom období sa dá kúpiť aj mlieko surové. Ponúka ho čoraz viac „kravomatov" - automatov na predaj surového kravského mlieka. Väčšina z nich je prevádzkovaná slovenskými farmami zameranými na chov hovädzieho dobytka.

Zdá sa, že zorientovať sa v spleti obrovského množstva mliečnych výrobkov a mlieka samotného nie je vôbec jednoduché.

Čo z toho všetkého je najvhodnejšie pre mňa a pre moju rodinu? Aké mlieko mám vlastne kupovať? Alebo mám dať prednosť mliečnym výrobkom? A ak, tak ktorým?

Najlepšou voľbou sa aví mlieko z "kravomatu". Aj keď to vraj prináša isté riziká. Ako najhlavnejšie sa uvádza, že sa do nášho tela môžu dostať spolu s neprevareným mliekom aj zárodky škodlivých baktérií. Toho sa ja však nebojím. Pasterizáciu (zahriatie na cca 70°C) zvládnem predsa aj sama. No zahrievať mlieko na vyššiu teplotu sa nechystám. Dochádza pri tom k zníženiu, ba dokonca k úplnému zániku funkcií biologicky aktívnych zložiek mlieka, ako sú predovšetkým dôležité enzýmy, obsiahnuté v ňom (napr. laktoferín - proteín s antibakteriálnym účinkom, bovínny imunoglobulín, vplývajúci na imunitu čriev, laktoperoxidáza, ktorá má výrazne bakteriostatické účinky a mnoho ďalších), ale aj iných dôležitých komponentov. Enzýmy (bielkovinovej povahy) a bielkoviny obsiahnuté v mlieku sa zahrievaním denaturujú a tým prichádzajú o svoje najdôležitejšie biologické vlastnosti. Pri zahriatí mlieka na vyššiu teplotu ako je pasterizačná sa tento fakt stáva skutočnosťou.

Taktiež sa už nechystám kupovať mlieko nízkotučné (obsah tuku od 0,1-0,3%) či polotučné (obsah tuku 1,5%). Aj keď sa odtučnením spravidla nemení obsah vitamínov rozpustných vo vode a tiež ani minerálov a stopových prvkov obsiahnutých v mlieku (sodík, draslík, vápnik, horčík, fosfor, síra, chlór, železo, zinok, meď, mangán, flór, jód), takmer úplne sa ním odstránia niektoré dôležité a pre život človeka nevyhnutné antioxidanty. Pre porovnanie uvádzam obsah vitamínu A v surovom mlieku plnotučnom - 35µ/100g mlieka a v trvanlivom mlieku nízkotučnom - 1µ/100g mlieka. Obsah vitamínu E v surovom plnotučnom mlieku je 0,13mg/100g mlieka a v nízkotučnom trvanlivom mlieku sú už iba stopy (prakticky nič). Vitamínu D je v surovom plnotučnom mlieku 0,06 µ/100g mlieka a v nízkotučnom trvanlivom už iba stopy. Podobne je to aj s inými cennými zložkami mlieka, ako sú napríklad vitamím K, kyselina listová, pantoténová či biotín. Po odtučnení sa v mlieku buď už nenachádzajú, alebo tam ostávajú iba stopy.

Že mnoho ľudí v dnešnej dobe uprednostňuje odtučnené mlieko a mliečne výrobky, to je asi výsledkom strašiaka menom cholesterol. Lenže pri racionálnom a vyváženom stravovaní (to znamená, nič netreba preháňať a teda neuprednostňovať ani nízkotučné, no ani smotanové výrobky) sa nemusíme báť. Na náš „dobrý" a „zlý" cholesterol dáva pozor príroda sama. Napríklad aj v surovom plnotučnom mlieku sa nachádza to, čo prirodzene reguluje náš cholesterol: kyselina linolová. Je to prospešná mastná kyselina, znižujúca cholesterol a majúca i ďalšie funkcie (ochraňuje napríklad náš konečník, kožu či prsia pred ich rakovinou).

Autor: Soňa Štubňová

Zdroj: http://jaroslavakuchtova.blog....