Od 40. rokov minulého storočia, kedy sa po prvýkrát dostal do rúk lekárov penicilín ako prvý reprezentant látok s antimikrobiálnym účinkom, stali sa antibiotiká základným liekom bakteriálnych nákaz u ľudí a zvierat. Antimikrobiálne látky nielen dopĺňajú liečbu infekčných chorôb ako sú pneumónia, tuberkulóza, malária, HIV/AIDS a nákazy súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ale sú životne dôležité pri redukcii rizika komplikácií pri invázivnych výkonoch, napr. pri výmene kĺbov, pri transplantáciách orgánov, chemoterapii pri rakovine ako aj pri starostlivosti o predčasne narodené deti. Zmienené spektrum využívania a aplikovanie antibiotík je v súčasnosti 70 rokov od ich objavenia, vážne ohrozené. A to pre narastajúci počet mikroorganizmov rezistentných na používané antibiotiká, čo má za následok neúčinnú liečbu infekcií. Rezistencia je prírodný biologický fenomén ovplyvňovaný mnohými faktormi. Nevhodné terapeutické používanie antibiotík v humánnej i veterinárnej medicíne, ich používanie pre neterapeutické ciele ako aj znečistenie životného prostredia antibiotikami, sú procesy urýchľujúce hrozbu nárastu a šírenia rezistentných mikroorganizmov. Následky sú vážne.
Podskupina baktérií rezistentných na antibiotiká je v krajinách EÚ zodpovedná za 25 000 úmrtí ročne. K tomu treba pripomenúť zvyšujúce sa náklady na zdravotnú starostlivosť a stratu produktivity v sume cca 1,5 bilióna €. V zdravotníckych zariadeniach predstavuje antibiotická rezistencia ďalší nezanedbateľný problém. Odhaduje sa, že každý rok v priemere 4 milióny pacientov v EU získa infekciu súvisiacu so zdravotnou starostlivosťou. Ak hovoríme o racionalizácii spotreby antibiotík, je potrebné zdôrazniť, že nejde iba o problém ekonomický, ale predovšetkým zdravotný. Ľudia, ktorí často užívajú antibiotiká, prípadne ich striedajú, mávajú problémy so znížením imunity, častejšie trpia ochoreniami spôsobenými kvasinkami vyselektovanými pôsobením antibiotík.
Vývoj rezistencie, tlak na redukciu používania antibiotík, slabé stimuly trhu a zvyšujúce sa ťažkosti aj náklady na vývoj nových efektívnych antibiotík odrádza od investovania do tejto oblasti. To má za následok fakt, že sa v súčasnosti vyvíja len veľmi málo nových antibiotík. *Antimikrobiálna rezistencia je preto vnímaná ako globálny verejno zdravotný problém týkajúci sa všetkých a každého. *Táto situácia podnecuje k aktivitám všetky organizácie a štruktúry, ktoré by mohli napomôcť nepriaznivú situáciu zmeniť od Svetovej zdravotníckej organizácie, cez ECDC, Európsku komisiu, či transatlantickú pracovnú skupinu, ktorá vypracovala a stále upravuje odporúčania pre spoluprácu medzi Európou a USA, až po všetky stupne verejného zdravotníctva v SR.
Je dôležité povedať, že antibiotiká neúčinkujú ako lieky proti bolesti a nemôžu zmierniť bolesť hlavy, iné bolesti alebo horúčku. Účinkujú len proti bakteriálnym infekciám a neúčinkujú k uzdraveniu z infekcií zapríčinených vírusmi, ako je bežná nádcha alebo chrípka. Až 80% zimných ochorení, ktoré postihujú nos, uši, hrdlo a pľúca, je vírusového pôvodu, takže po užívaní antibiotík sa človek nebude cítiť lepšie. V prípade väčšiny zimných ochorení sa stav pacienta bez ich užívania a pri dodržaní pokynov lekára, zlepší do dvoch týždňoch. Pacienti by mali svoje ochorenie brať ako varovný signál, nie prekážku, ktorú treba rýchlo, aj za pomoci antibiotík, preskočiť a bežať ďalej. Treba dbať na zvýšenú hygienu, najmä vo verejných priestoroch, ako sú MHD, nemocnice, či nákupné strediská a dôsledne si umývať ruky.
Autor: Soňa Štubňová
