Poruchy spánku sú v populácií rozšírené. Môže sa jednať o nespavosť, spánkové apnoe, ale aj námesačníctvo. Je nutná cielená diagnostika a komplexná liečba spojená so zmenou životného štýlu.
Charakteristika
Poruchy spánku sú skupinou patologických stavov, meniacich schopnosť spať. Vznikajú z viacerých príčin, pričom hlavne sa jedná o nejaké iné ochorenie, ktoré vedie k vzniku porúch spánku (napríklad depresia). Tiež stres vplýva na spánok. V súčasnosti veľa ľudí trpí týmito ochoreniami.
Viac ako tretina dospelých udáva spánok kratší ako 7 hodín. Študenti tvrdia, že spia kratšie ako 8 hodín počas týždňa. Veľa ľudí má problémy so spánkom kvôli stresu, hektickému životnému štýlu a vonkajším vplyvom.
Ľudia môžu mať aj problém zaspať, pričom sú ďalší deň unavení a nevyspatí. Takýto nedostatočný spánok môže mať vplyv na celkovú energiu, náladu, koncentráciu a zdravie.
Základom liečebných prístupov pri týchto poruchách sú medikamenty, ale aj úprava životného štýlu. Pri neliečení týchto ťažkostí môže byť dopad na zdravie s následkami.
REM a NonREM
Normálne spánkové vzorce nasledujú štádiá spánku. Radíme medzi ne:
- REM spánok (Rapid eye movements sleep) – spánok, pri ktorom rýchlo kmitajú oči. Je tu prítomná svalová hypotónia až atónia (svaly sú bez napätia). Podľa teórie sa vytvorené spoje medzi neurónmi v tejto fáze spánku obnovujú.
- NonREM (Non-rapid eye movements sleep) – spánok, pri ktorom sú oči v pokoji. Má 3 štádiá, pričom v ňom dochádza k regenerácií celého organizmu.
REM a NONREM sa v noci striedajú v tzv. spánkových cykloch. Každý cyklus trvá okolo 90 minút.
Význam spánku
Teória reštitúcie organizmu predpokladá počas spánku najmä regeneráciu CNS (centrálny nervový systém) .
Teória regenerácie tvrdí, že počas NonREM spánku sa regeneruje hlavne telo, počas REM fázy hlavne CNS. Počas REM spánku sa údajne v mozgu spracovávajú informácie, čím sa vytvorené synapsy (spoje medzi neurónmi) obnovujú a stimulujú.
Aj napriek týmto teóriám nie je význam spánku dostatočne objasnený.
Hlavné typy porúch spánku
1. Insomnia
Neschopnosť zaspať a zostať v spánku. Medzi hlavné príčiny insomnie patria desinchronizmus, stres a úzkosť, hormonálne alebo tráviace problémy. Môže veľmi interferovať s celkovou kvalitou života pacienta. Potencionálne vedie k depresií, zhoršenej koncentrácií, dráždivosti, nárastu telesnej hmotnosti, narušenie školských a pracovných výkonov.
Až 50 percent udáva v niektorom štádiu života skúsenosti s nespavosťou. Častejšie sa vyskytuje u starších a u žien.
Delíme ju na tri typy:
- Chronická - trvanie viac ako 1 mesiac
- Prerušovaná – objavuje sa periodicky
- Prechodná – vyskytne sa len občas, na niekoľko dní a potom odoznie
2. Spánkové apnoe
Prestávky dýchania počas spánku. Pacient so spánkovým apnoe je menej prekysličený. Je možné, že sa počas prestávky aj zobudí, spánok preto môže byť prerušovaný.
Poznáme dva typy:
- Obštruktívne spánkové apnoe – keď sa prietok vzduchu dýchacími cestami zastavuje, pretože sú úzke
- Centrálne spánkové apnoe – problém v komunikácií medzi mozgom a svalmi, ktoré zabezpečujú dýchanie
3. Parasomnie
Patria sem abnormálne pohyby a správanie počas spánku (námesačníctvo, hovorenie zo spánku, nariekanie, nočné mory, nočné pomočovanie, zvieranie čeľuste a trenie zubov)
4. Syndróm nepokojných nôh
Jedná sa o neprimerane obrovskú potrebu hýbať nohami, býva častá v noci. Niekedy býva tento nepokoj doprevádzaný tŕpnutím. Popisuje sa úzky súvis s ochoreniami ako ADHD, prípadne Parkinsonský syndróm.
5. Narkolepsia
Jedná sa o tzv. „spánkové ataky (útoky)“, ktoré sa objavujú počas obdobia bez spánku (v bdelosti). Toto ochorenie môže tiež spôsobovať spánkovú paralýzu. Často býva spojená s ochoreniami centrálneho pôvodu (roztrúsená skleróza a pod.). Človek má sklon zaspať kdekoľvek a kedykoľvek počas dňa.
Príčiny poruchy spánku
Medzi hlavné príčiny vzniku tejto skupiny porúch radíme:
- Alergie a dýchacie ťažkosti – ťažkosti s dýchaním pri častých ochoreniach respiračného traktu môžu viesť k problémom so spánkom (zaspávanie, výdrž, ...)
- Časté močenie – noktúria môže narušiť spánok tým, že sa človek musí kvôli močeniu zobudiť. K noktúrií vedú hormonálne zmeny, ochorenia močového systému, ale aj stres.
- Dlhodobá (chronická) bolesť – bolesť môže viesť k poruchám spánku, hlavne zaspávania. Býva pri ochoreniach kĺbov, chrbtice. Bolesť hlavy tiež môže viesť k nespavosti, ako aj fibromyalgia.
- Stres a úzkosť – majú negatívny vplyv na kvalitu spánku. Môže byť problematickým zaspávanie, ale aj zotrvanie v spánku. Nočné mory, námesačníctvo (somnambulizmus) či rozprávanie zo sna môžu tiež narušiť spánok.
Príznaky poruchy spánku
Symptómy sa odlišujú od typu poruchy, avšak dajú sa zhrnúť do nasledovného zoznamu:
- Ťažkosti so zaspávaním a udržaním spánku
- Únava počas dňa
- Silné nutkanie si počas dňa zdriemnuť
- Nezvyklé vzorce dýchania
- Nezvyklé nutkania robiť určité pohyby počas zaspávania
- Nezvyčajné pohyby počas spánku
- Zmeny spánku/budenia sa v rámci celkového plánu
- Dráždivosť a úzkosť
- Znížená schopnosť sa koncentrovať, depresia
- Prírastok na hmotnosti
- Narušená výkonnosť v zamestnaní alebo v škole
Kedy vyhľadať lekára
Lekára vyhľadáme vtedy, keď máme podozrenie na niektorú z porúch spánku pri dlhodobom pozorovaní príbuzného alebo seba. Občasné odchýlky neznamenajú ešte poruchu.
Dotyčný sa nám môže javiť počas dňa nevšímavý, horšie sa koncentruje, prípadne zaspáva v situáciách, pri ktorých sa nezvykne spať (napríklad jedenie, pracovné stretnutie, ...). Tiež si všímame schopnosť zaspať vo večerných hodinách, dĺžku zaspávania, či je spánok prerušovaný, spojený s nočným močením. Pri námesačníctve je tiež potrebné vyhľadať lekára.
Diagnostika
Najprv odoberie lekár anamnézu a urobí fyzikálne vyšetrenie.
K ďalším testom, ktoré je možné vykonať, patria:
- Polysomnografia (PSG) – vyšetrenie sa robí počas spánku. Okrem skúmania hladiny kyslíka, telesných pohybov sa hodnotí aj činnosti mozgu, spánkové vzorce.
- Elektroencefalogram (EEG) – skúma sa elektrická aktivita mozgu
- Test mnohopočetnej latencie zaspatia (MSLT, z angl. Multiple Sleep Latency Test) – pomáha pri diagnostike narkolepsie. Meria tendenciu k zaspávaniu a teda udržanie dennej bdelosti.
Liečba
Medikamenty, doplnky a terapie
Terapia pozostáva z medikamentov, ako aj zmeny životného štýlu.
Medzi hlavné lieky používané pri poruchách spánku patria lieky na spanie, výživové doplnky na báze melatonínu, lieky na alergiu. V niektorých prípadoch sa siaha po antidepresívnej terapii.
Pri spánkovom apnoe sa používa špeciálny prístroj, eventuálne i chirurgická liečba. Operuje sa napríklad deviovaná či deformovaná nosová priehradka (septoplastika).
Zubná ochrana sa používa pri škrípaní zubov (počas spánku).
Správne prevedený autogénny tréning môže mať veľmi dobré účinky pri ochoreniach z tohto spektra.
Muzikoterapia, arteterapia či liečba prácou priaznivo pôsobia pri vysporiadaní sa so stresom.
Kognitívne-behaviorálna terapia pomáha zmeniť stereotypy v myslení a správaní, ktoré súvisia s určitou poruchou spánku (napríklad syndróm nepokojných nôh, somnambulizmus).
Životný štýl
Zmeny životného štýlu môžu veľmi pomôcť pri prekonávaní ťažkostí so spánkom. Spolu s farmakoterapiou vedú často k zlepšeniu týchto porúch.
Zaradenie rýb a zeleniny do jedálnička a redukcia prívodu cukru je žiadúca.
Je vhodné zaradiť do denného režimu pohybové aktivity, vďaka ktorým sa vyplavuje úzkosť i stres.
Tiež je žiadúce vytvoriť si spánkový plán, ktorého sa treba držať.
Pri ťažkostiach s nočným močením je vhodné piť večer pred zaspávaním menej tekutín.
Práca na nočné smeny môže so sebou prinášať poruchy spánku, je preto žiadúce dohodnúť s majiteľom jednozmennú dennú pracovnú dobu (v dlhodobom meradle).
Príjem kávy je dobré znížiť, určite nepiť tento nápoj po 15.00 hodine. Tiež sa neodporúča fajčenie a alkohol. Hlavne nikotín vedie k neprirodzenej excitácií organizmu.
Pravidelný spánok, avšak aj jeho započatie a zobudenie v rovnakom čase vie byť ozdravujúce.
Kvalitný posteľný matrac vie zlepšiť kvalitu spánku. Tiež sa má za preukázané, že používanie modernej elektrotechniky zhoršuje kvalitu spánku a napomáha stresu. Je preto vhodné nahradiť používanie mobilu či tabletu za iné alternatívy, napríklad klasickú knihu.
Domáca liečba
Pri liečbe je dôležité užívanie liekov naordinovaných lekárom. Okrem nich môžeme siahnuť po fytoterapii (terapia bylinkami).
Na celkové skľudnenie organizmu sa používa levanduľa, medovka. Pri nespavosti sú vhodné bylinky ako ľubovník, medvedí cesnak, harmanček, hluchavka a nechtík.
Pri poruchách spánku všeobecne vedia byť veľmi účinné šištice chmeľu obyčajného, z ktorého je možné pripraviť čaj. Tiež stojí za zmienku hloh, alchemilka, lipa, rozmarín a švédske kvapky.
Zaujímavosti
Pri námesačníctve (somnambulizmus) sa človek nachádza v hlbokom spánku. Hrozí nebezpečenstvo pádu a zranenia, ale aj upustenia obytných priestorov. Vzniká často na podklade stresu, ale je tu aj genetická predispozícia. Tiež sa choroba dáva do súvisu s posttraumatickou stresovou poruchou.
Pri spánkovom deficite vzniká u človeka podráždenosť, zhoršená koncentrácia, niekedy i vznetlivosť a agresivita.
Nočný des (Pavor nocturnus) sa vyskytuje v prvých hodinách po zaspatí. Okrem strachu býva spojený s dýchavičnosťou a panikou, tiež so zrýchlenou srdcovou akciou. Vyskytuje sa najčastejšie u detí.
Poruchy cirkadiálneho rytmu sú problémom „vnútorných hodín“. Normálny rytmus je nastavený na striedanie svetla a tmy a trvá 24 hodín. Hrá svoju rolu pri spánku, ako aj bdení. Rytmus sa stáva patologický pri zmenených pracovných smenách, zmenách časového pásma a podobne.
Zdroje
Michal Drobný a kol. – Neurology Textbook
Maria Treben – Moje léčivé rostliny
https://www.healthline.com/ - Sleep Disorders
https://www.webmd.com/ - Sleep Disorders
https://www.fmed.uniba.sk/ - Základy fyziológie a porúch spánku
