Ako pestovať čerešne

Náročnosť pestovania

Nenáročné na pestovanie

Slnko

Slnečné miesto, Polotieň

Čerešňa je nádherný strom vhodný do akejkoľvek veľkej záhrady. Mnohé odrody sú atraktívne jarným kvetom, farebným ovocím, zaujímavou kôrou a listami, ktoré sa na jeseň sfarbujú do oranžova, červena a žlta.

Na pestovanie sú k dispozícii sladké aj kyslé (morello) čerešne, pričom každý druh stromu vyžaduje trochu iné požiadavky. Všetky môžete pestovať v nádobách, ako voľne stojace stromy alebo pri stene. Vyžadujú si starostlivú údržbu, ale pri vychutnávaní si čerstvo nazbieraných čerešní sa ich pestovanie oplatí.

Čerešne sú úzko späté so slivkami, broskyňami, nektárinkami a marhuľami a majú podobné podmienky na pestovanie: konkrétne úrodnú pôdu, ktorá sa nepodmáča ani nevysychá. Aby ste dosiahli sladké ovocie, vysádzajte čerešne na slnečné miesto, hoci kyslé čerešne (na varenie) dobre rodia aj v polotieni. Mnohé moderné odrody sú samoopelivé, čo znamená, že na dobrú úrodu potrebujete iba jeden strom. Majte na pamäti, že okrem vás milujú čerešne aj vtáky, takže ak chcete celú úrodu pre seba, je najlepšie strom zasieťovať. Čerešne tiež každý rok strihajte, aby ste udržali dobrú rodivosť.

Viac o tom, aký majú čerešne vplyv na zdravie.

čítaj tiež

Čerešne - 10 účinkov na zdravie

Čerešne majú špecifickú, mimoriadne príťažlivú arómu, sú veľmi zdravé a plné hodnotných výživových látok. Malý čerešňový liek je dostatočný na dávkovanie multivitamínov, ktoré telo potrebuje na udržanie pokožky žiarivej a zdravej.

Aký typ čerešní si vybrať

Existuje mnoho odrôd čerešní, ktoré produkujú buď červené, čierne alebo žlté plody, od polovice do konca leta. Mnohé moderné odrody sú samoopelivé, zatiaľ čo iné potrebujú „partnera na opelenie“ (ďalšia čerešňa v blízkosti, ktorá kvitne v podobnom čase), aby sa zabezpečila dobrá úroda. Dokonca aj samoopelivé stromy zvyčajne produkujú väčšiu úrodu, keď je v blízkosti kompatibilný opeľovací partner. Samoopelivá odroda je najlepšou voľbou, ak máte miesto len pre jeden strom.

Ak chcete spoľahlivú úrodu lahodných čerešní, oplatí sa investovať do kvalitného štepeného stromu vami vybranej odrody. Čerešne predávané komerčne sú zvyčajne naštepené na korene (podnože) inej odrody, ktorá riadi veľkosť a silu stromu. Neštepené čerešne rastú do veľkých stromov, ktoré nie sú vhodné do menších záhrad. Najpopulárnejšie čerešňové podpníky sú:

• Gisela 5 – podpník, ktorý obmedzuje stromy na výšku 3-4 m, takže je vhodný do menších záhrad a nádob; stromy tvarované do vejára budú dosahovať výšku 1,8 m a šírku 3,6 m
• Colt – polosilný podpník, ktorý produkuje stromy vysoké 6-8 m, alebo vejárové stromy 2,5 m vysoké a 5,5 m široké, je príliš veľký pre väčšinu moderných záhrad. Kyslé čerešne, ktoré sú menej silné, dosahujú na tomto podpníku 3-3,5 m.

Čerešne sa delia na:

• chrupky - majú pevnú dužinu
• polochrupky - majú polomäkkú dužinu
• srdcovky - majú mäkkú dužinu

Akú odrodu čerešní si vybrať

Čerešňa Gaštanka - stará anglická cudzoopelivá srdcovka

Čerešňa Karešova - skorá česká vysokoúrodná srdcovka, ktorá patrí medzi najviac pestované

Čerešňa Rivan - veľmi skorá cudzoopelivá srdcovka, ktorá patrí medzi najskoršie odrody

Čerešňa Granát - skorá česká chudzoopelivá chrupka, ktorá má bujný rast

Čerešňa Hedelfingenská - neskorá cudzoopelivá chrupka, považovaná za jednu z najchutnejších

Čerešňa Kordia - neskorá česká cudzoopelivá chrupka, ktorá je veľmi kvalitná

Čerešňa Těchlovan - stredne skorá česká cudzoopelivá chrupka, vhodná aj do vyšších oblastí

Čerešňa Van - stredne skorá kanadská cudzoopelivá chrupka, cenená pre svoju vysokú kvalitu a dlhú trvanlivosť

Čerešňa Burlat - skorá francúzska polochrupka, vhodná skôr do južných a stredných polôh

Čerešňa Lapins - neskorá kanadská chrupka, ktorá patrí medzi najpestovanejšie a najobľúbenejšie

Čerešňa Halka - neskorá česká chrupka, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí

Čerešňa Tamara - neskorá česká cudzoopelivá chrupka, ktorá má excelentnú kvalitu plodov

Čerešňa Regina - neskorá cudzoopelivá chrupka, vhodná do chladnejších a klimaticky drsnejších podmienok

Čerešňa Kasandra - skorá česká cudzoopelivá srdcovka, odolná voči neskorým jarným mrazom

Čerešňa Celeste - stredne skorá kanadská srdcovka, zvlášť vhodná do malých záhrad

Čerešňa Summit - stredne skorá kanadská cudzoopelivá chrupka, vhodná aj do vyšších polôh

Čerešňa Sweet Early - veľmi skorá chrupka, ktorá rodí pravidelne

Čerešňa Queen Mary - stredne skorá stĺpovitá odroda, vhodná aj do menších záhrad a nádob

Čerešňa Staccato - neskorá kanadská srdcovka, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí

Čerešňa Sunburst - neskorá kanadská vysokoúrodná chrupka, vhodná aj do vyšších oblastí

Čerešňa Stella - stredne skorá kanadská vysokoúrodná chrupka, odolná voči neskorým jarným mrazom

Čerešňa Katalin - neskorá cudzoopelivá vysokoúrodná chrupka, ktorá je veľmi kvalitná

Čerešňa Silvia - neskorá ruská stĺpovitá polochrupka, vhodná do malých záhrad a nádob

Ako pestovať čerešne

Kedy sadiť čerešne

Čerešne s holými koreňmi vysádzajte od jesene do jari, keď sú stromy v kľude, medzi novembrom a marcom. Dostupné sú len v tomto období.

Stromy v črepníkoch sú dostupné po celý rok a možno ich vysadiť kedykoľvek, najlepšie sa však usadia od neskorej jesene do jari. Pripravte svoj strom na výsadbu tak, že ho dobre zavlažíte, ak je v nádobe, alebo ho postavte na pol hodiny do vedra s vodou, ak ide o strom s holými koreňmi.

Miesto na pestovanie čerešní

Čerešne môžete vysadiť buď na otvorenom mieste v záhrade, alebo pri stene či plote. Vyberte si teplé, chránené miesto, ktoré nie je náchylné na neskoré mrazy, ktoré môžu poškodiť kvet. Chránené miesto tiež pomôže opeleniu, pretože hmyz bude mať ľahší prístup ku kvetom. Čerešne majú rady slnečné miesto, napríklad oproti stene orientovanej na juh alebo juhozápad, zatiaľ čo kyslé čerešne znesú aj nejaký tieň, takže sú ideálne pre steny orientované na sever. Všetky čerešne uprednostňujú hlbokú, úrodnú, dobre priepustnú pôdu, ktorá je ideálne mierne kyslá s pH 6,5–7. Horšie rastú v plytkej alebo piesočnatej pôde. Zle odvodnené podmienky môžu spôsobiť hnilobu koreňov.

Pestovanie čerešní v nádobách

Čerešniam sa najlepšie darí v zemi, ale ak nemáte vhodnú pôdu alebo voľné miesto, môžete ich zasadiť do veľkej nádoby. Vyberte si strom na podpníku Gisela 5, nádoba by mala byť široká aspoň 45–50 cm - terakotové kvetináče alebo polsudy sú primerane ťažké a stabilné. Použite pôdny kompost bez rašeliny alebo viacúčelový kompost bez rašeliny zmiešaný s jednou tretinou objemu drviny alebo perlitu. Môžete tiež primiešať pelety hnojiva s postupným uvoľňovaním.

Ako sadiť čerešne

Pred zasadením si strom pripravte tak, že odstránite odumreté a poškodené korene a namočíte ho na 2-4 hodiny do vody. Medzitým si pripravte jamu s rozmermi 1 x 1 x 0,7 m a na spodok dajte 30 cm vrstvu hnoja. Potom pridajte vrstvu zeme, či už záhradný substrát alebo pôdny kompost bez rašeliny, na zeminu umiestnite strom zvisle a doplňte zvyšok zeme. Ku stromu zatlčte oporný kolík, ktorý ale nesmie zasahovať do koruny. Zeminu dôkladne zalejte zhruba 15 litrami vody. Okolo stromu môžete použiť mulč z kôry alebo lístia.

Ak si chcete v záhrade vysadiť viac čerešňových stromov, myslite aj na to, aby mal strom dostatok miesta. Odporúča sa vzdialenosť aspoň 10 až 12 m; trpasličie čerešne 1,5 až 3 m od seba.

Ako často čerešne polievať

Usadené čerešne na otvorenom priestranstve nepotrebujú zalievanie, s výnimkou dlhých období sucha v počiatočných štádiách vývoja plodov – pri nedostatku vody často zhadzujú mladé plody. Dávajte si však pozor, aby ste ich v lete nepreliali – príliš veľa polievania alebo veľmi vlhké počasie môže spôsobiť štiepenie zrelých plodov.

Mladé čerešne, niektoré tvarované stromy a stromy v kvetináčoch potrebujú zalievanie počas vegetačného obdobia:

• novovysadené čerešne treba pravidelne polievať aspoň prvý rok
• čerešne tvarované do vejáru vo všeobecnosti vyžadujú dodatočné zavlažovanie počas jari a leta, pretože múr alebo plot často znižuje množstvo zrážok, ktoré dostanú
• čerešne rastúce v nádobách vysychajú oveľa rýchlejšie ako stromy v zemi a dokonca aj v daždivom počasí môžu prijímať prekvapivo málo vody kvôli malej ploche zeminy. Počas vegetačného obdobia budú potrebovať zalievanie takmer denne, najmä v teplom počasí a ak sú držané v skleníku alebo na inom chránenom mieste.

Dávajte pozor, aby ste čerešne počas dozrievania nepreliali – nadmerné alebo nestále zalievanie alebo vlhké počasie môže spôsobiť štiepenie plodov. Je tiež dôležité nikdy nenechávať črepníkové čerešne stáť vo vode, najmä v zime, pretože im môžu korene začať hniť. Zdvihnite nádobu na podložku alebo tehly, aby boli drenážne otvory voľné a voda mohla odtekať.

Mulčovanie čerešní

V polovici jari aplikujte mulč z dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu okolo základne čerešní rastúcich v zemi. Pomôže to zastaviť vysychanie pôdy a zároveň odradí burinu a poskytne živiny.

Kedy čerešne hnojiť

Na zvýšenie plodnosti hnojte čerešne koncom zimy všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka - rozsypte dve hrste na meter štvorcový okolo päty stromu.

Čerešne v nádobách by mali dostať tekuté hnojivo s vysokým obsahom draslíka každých pár týždňov na jar a v lete. Tiež ich presádzajte každých pár rokov na jar do o niečo väčšej nádoby, keď ich korene naplnia súčasnú nádobu. Použite kompost na báze hliny bez rašeliny.

Nehnojte čerešne po polovici leta, pretože nový prírastok potrebuje čas na vytvrdnutie pred jeseňou a zimou.

Ochrana čerešní pred mrazom

Čerešňový kvet je náchylný na poškodenie mrazom, čo môže znížiť úrodu. Na ochranu kvetov pred mrazom prikryte čerešne na noc dvoma až tromi vrstvami záhradníckeho rúna, pomocou starej posteľnej bielizne alebo alternatív bez plastov, ako je ovčie vlnené rúno alebo jutová tkanina. Cez deň ale ochranu odstráňte, aby mali opeľovače prístup ku kvetom.

Stromy v kvetináčoch môžete počas kvitnutia držať v skleníku, na verande alebo na inom chránenom mieste.

Ochrana čerešní pred vtákmi

Ako sa plody vyvíjajú, budú potrebovať ochranu pred vtákmi. V ideálnom prípade prikryte stromy znovu použitým starým rúnom alebo sieťovinou alebo premiestnite rastliny v črepníkoch do skleníka.

Rozmnožovanie čerešní

Čerešne sa vo všeobecnosti rozmnožujú štepením/vrúbľovaním alebo odrezkami. Obe techniky sú pomerne zručné, ale stojí za to ich vyskúšať. Stromy vypestované štepením alebo z odrezkov vyrastú na oveľa väčšie stromy ako tie, ktoré sú naštepené na podpník (čo obmedzuje ich veľkosť) a pomalšie začnú rodiť.

Strom je možné vypestovať aj z kôstky čerešne, ale výsledná rastlina môže produkovať menej kvalitné plody a pravdepodobne bude nakoniec nevhodne veľká.

Prerezávanie (strihanie) čerešní

Čerešne sa zvyčajne pestujú ako malé stromy s otvoreným stredom (známe ako kríky), väčšie pyramídové stromy alebo ako vejáre pristavané naplocho k stene alebo plotu. Všetky potrebujú pravidelné strihanie, aby boli v dobrom stave a dobre rodili. Čerešne sú príliš silné na to, aby sa dali pestovať ako kolíkové.

Strihanie by ste mali robiť každoročne, hneď ako sa skončí zber – zvyčajne koncom júla alebo augusta. Zlatým pravidlom pre všetky druhy čerešní je nestrihanie v zime, pretože to vystavuje strom riziku vzniku choroby strieborných listov alebo rakoviny. Ľahký formačný rez novovysadených čerešní je však možné vykonať na jar, zatiaľ čo usadené stromy by ste mali podľa potreby strihať v lete.

Každoročné strihanie udržuje čerešne kompaktnejšie, takže zaberajú menej miesta a ovocie sa ľahšie zbiera a chráni pred vtákmi. Strihanie tiež zaisťuje dobrú rovnováhu staršieho rodiaceho dreva a mladších náhradných konárov. Napríklad kyslé čerešne rodia takmer všetky plody na výhonkoch z predchádzajúceho roka, takže ak by sa nestrihali, úroda by sa produkovala na koncoch príliš dlhých konárov.

Choroby a škodcovia čerešní

Vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi) - je malá muška a významný škodca, ktorého larvy spôsobujú červivosť čerešní a tak obrovské škody.

Klasterosporióza - alebo dierkovitosť listov čerešne, je hubové ochorenie (huba Stigmina carpophila), ktoré sa prejavuje nekrotizujúcimi škvrnami na listoch a hnedými škvrnami na vetvičkách.

Škvrnitosť listov čerešní - je hubové ochorenie (huba Blumeriella jaapii), ktoré spôsobuje žltnutie listov a tie skoro na jar opadnú. Infikované listy sú pokryté početnými čiernymi léziami na veľkej časti listu. Tieto lézie sa najprv objavia ako malé fialové škvrny, ktoré sa sfarbia do červena až hneda a potom sčernejú. Tieto škvrny majú tendenciu sa zväčšovať a oddeľovať od zdravého tkaniva. Nakoniec z listu odpadnú a vytvárajú „dierový“ vzhľad.

Moníliová hniloba čerešní (Monilinia Laxa. M. fructigena) - alebo hnedá hniloba, je hubové ochorenie ovocia, ktoré je problémom najmä na plodoch náchylných rastlín, s potenciálom spôsobiť straty 50% alebo viac pred zberom. Postihnuté sú mnohé ovocné stromy vrátane jabloní, hrušiek, sliviek, čerešní, nektáriniek, broskýň a marhúľ.

Nosánik ovocný (Rhynchites Bacchus) - je malý chrobák, ktorý vyhryzáva nepravidelné dierky do listov a jeho larvy napádajú korene čerešní. Napadnutie nosánikom môže spôsobiť vädnutie celých rastlín, opadávanie listov, spomalenie rastu či úplné zahynutie rastliny.

Zber čerešní

Čerešne dozrievajú od začiatku leta v závislosti od odrody. Ak je to možné, zberajte ich počas suchého počasia a až vtedy, keď sú úplne zrelé; obsah cukru stúpa niekoľko dní pred úplným dozretím. Pri oberaní držte stonku a nie ovocie, pretože sa ľahko pomliaždi.

Pamätajte, že čerešne zvyčajne prinášajú ovocie až vo štvrtom roku života. Potom by mali produkovať asi 30 až 50 litrov čerešní každý rok.

Skladovanie čerešní

Čerešne sa najlepšie konzumujú čerstvé, ale po zbere ich skladujte v chladničke, kde vám vydržia asi týždeň. Kyslé odrody môžete zavárať, použiť do koláčov a tort.

zdroj: gardenersworld.com, rhs.org.uk, almanac.com

Odrody