Ako pestovať višne

Náročnosť pestovania

Nenáročné na pestovanie

O niečo menej populárne, ale zas odolnejšie ako ich sladké sesternice, višne sú vynikajúcim doplnkom do každého dvora alebo ovocného sadu, či už produkujú krásne biele kvety na jar alebo hojnosť jasne červeného ovocia v lete.

Višňa (Prunus cerasus) je jedným z prvých ovocných stromov, ktoré ľudia využívali. Patrí do čeľade ružovité a pochádza z juhozápadnej Ázie a Európy. Latinský rodový názov Prunus pochádza z gréckeho proumnon, čo znamená „divá slivka“.

Višňový strom je menší ako čerešňový a dorastá do výšky 4-10 m a má širokú zaoblenú korunu. Višne zvyčajne kvitnú v polovici až koncom mája. Na jar môžu byť celkom ohromujúce, pretože kvety sa otvárajú skôr, ako sa objavia listy a strom vyzerá ako guľa bielych kvetov. Červené až takmer čierne višne rastú na krátkych stopkách, sú menšie ako čerešne, majú kyslú dužinu a často sa používajú na výrobu koláčov. Višňový strom vysádzajte na plnom slnku do úrodnej, dobre odvodnenej pôdy. Je oveľa mrazuvzdornejší ako čerešne a je samoopelivý, až na pár výnimiek.

Trpasličie višne tvarované ako kríky začínajú plodiť, keď majú 4 alebo 5 rokov. Ak sú tvarované ako strom, začnú produkovať ovocie vo veku 5 alebo 6 rokov.

Višňa má dve hlavné skupiny kultivarov:

• tmavočervenú višňu Morello a
• svetlejšiu červenú višňu Amarelle.

Viac o tom, aký majú višne vplyv na zdravie.

čítaj tiež

Višňa - 10 účinkov na zdravie

Višne ani zďaleka nie sú také obľúbené ako čerešne, čo je chyba. Neposkytujú nám síce množstvo vitamínov, ale minerálnych látok a stopových prvkov majú na rozdávanie.

Aký typ višne si vybrať

Ak chcete spoľahlivú úrodu lahodných višní, oplatí sa investovať do kvalitného štepeného stromu vami vybranej odrody. Višne predávané komerčne sú zvyčajne naštepené na korene (podnože) inej odrody, ktorá riadi veľkosť a silu stromu. Neštepené višne rastú do väčších stromov, ktoré nie sú vhodné do menších záhrad. Najpopulárnejšie čerešňové podpníky sú:

• Gisela 5 – podpník, ktorý obmedzuje stromy na výšku 3-4 m, takže je vhodný do menších záhrad a nádob; stromy tvarované do vejára budú dosahovať výšku 1,8 m a šírku 3,6 m
• Čerešňa vtáčia - silno rastúci podpník, nevyžaduje oporu, veľmi dobre odoláva mrazom, vhodný do pôdy horšej kvality. Drevo veľmi skoro na jeseň vyzrieva. Stromy nastupujú neskoršie do rodivosti.
• Mahalebka - slabšie rastúci podpník ako čerešňa vtáčia, je odolnejší voči suchým podmienkam, ale nie je vhodný pre ťažké pôdy. Stromy nastupujú skôr do rodivosti.

Akú odrodu višne si vybrať

Višňa Campanello - stredne skorá stĺpovitá odroda, vhodná do menších záhrad i črepníkov

Višňa Fanal - neskorá nemecká odroda, vhodná aj do vyšších pestovateľských oblastí

Višňa Morellenfeuer - neskorá dánska odroda, ktorá kvitne veľmi neskoro, takže je veľmi dobre odolná voči neskorým jarným mrazom

Višňa Schattenmorelle Bonn - stredne skorá vysokoúrodná odroda, ktorá je mrazuvzdorná

Višňa Újfehértói fürtös - stredne skorá maďarská odroda, vhodná do teplejších oblastí

Višňa Carmine Jewel - stredne skorá kríková kanadská odroda, ktorá je vysoko mrazuvzdorná

Višňa Pandy - stredne skorá odroda, ktorá je vysoko mrazuvzdorná

Višňa Lutówka - stredne skorá odroda, ktorá patrí medzi najrozšírenejšie

Višňa Debreceni Bötermo - stredne skorá odroda, ktorá je vysoko úrodná

Višňa Sabina - veľmi skorá poľská odroda, ktorá je vysoko mrazuvzdorná

Višňa Favorit - stredne skorá maďarská odroda, vhodná pre malých pestovateľov

Višňa Kelleris - stredne skorá dánska odroda, vhodná predovšetkým na konzervovanie

Višňa Lucyna - stredne skorá poľská odroda, využívaná hlavne ako dezertná odroda

Višňa Kráľovná Hortenzia - stredne skorá francúzska odroda, ktorá je cudzoopelivá

Višňa Vowi - stredne skorá kríková vysokoúrodná odroda

Višňa Érdi Bötermo - skorá maďarská odroda, vhodná do teplejších oblastí

Višňa Piramis - skorá maďarská odroda, ktorá je cudzoopelivá a vhodná aj do vyšších oblastí

Višňa Piemont - stredne skorá trpasličia odroda, vhodná na pestovanie v malých záhradách alebo nádobách

Višňa Nefris - stredne skorá polotrpasličia poľská odroda, ktorá patrí medzi najchutnejšie

Višňa Jachim - stredne skorá stĺpovitá nemecká odroda, vhodná na pestovanie v malých záhradách alebo nádobách

Višňa Wanda - stredne skorá vysokoúrodná odroda, ktorá je vhodná predovšetkým na výrobu štiav a sirupov

Višňa Northstar - stredne skorá americká odroda, ktorá je vysokoúrodná a vhodná aj do vyšších oblastí

Višňa Achat - skorá stĺpovitá odroda, ktorá má výnimočne veľké plody

Višňa Gerema - stredne skorá nemecká odroda, ktorá je vhodná aj do malých záhrad

Višňa Safir - stredne skorá odroda, ktorá je vhodná aj do malých záhrad

Ako pestovať višne

Kedy sadiť višne

Višne s holými koreňmi je najlepšie vysádzať v jesennom období po 15. októbri do prvých mrazov a potom skoro na jar (ak už nie je zamrznutá zem tak od februára do apríla).

Stromy v črepníkoch sú dostupné po celý rok a možno ich vysadiť kedykoľvek, najlepšie sa však usadia od neskorej jesene do jari. Pripravte svoj strom na výsadbu tak, že ho dobre zavlažíte, ak je v nádobe, alebo ho postavte na pol hodiny do vedra s vodou, ak ide o strom s holými koreňmi.

Miesto na pestovanie višní

Višne môžete vysadiť buď na otvorenom mieste v záhrade, alebo pri stene či plote. Vyberte si teplé, chránené miesto, ktoré nie je náchylné na neskoré mrazy, ktoré môžu poškodiť kvet. Chránené miesto tiež pomôže opeleniu, pretože hmyz bude mať ľahší prístup ku kvetom. Višne majú rady slnečné miesto, napríklad oproti stene orientovanej na juh alebo juhozápad. Všetky višne uprednostňujú hlbokú, úrodnú, dobre priepustnú pôdu, ktorá je ideálne mierne kyslá s pH 6,5–7. Horšie rastú v plytkej alebo piesočnatej pôde. Zle odvodnené podmienky môžu spôsobiť hnilobu koreňov.

Pestovanie višní v nádobách

Višniam sa najlepšie darí v zemi, ale ak nemáte vhodnú pôdu alebo voľné miesto, môžete ich zasadiť do veľkej nádoby. Vyberte si trpasličí strom, nádoba by mala byť široká aspoň 45–50 cm - terakotové kvetináče alebo polsudy sú primerane ťažké a stabilné. Použite pôdny kompost bez rašeliny alebo viacúčelový kompost bez rašeliny zmiešaný s jednou tretinou objemu drviny alebo perlitu. Môžete tiež primiešať pelety hnojiva s postupným uvoľňovaním.

Ako sadiť višne

Pred zasadením si strom pripravte tak, že odstránite odumreté a poškodené korene a namočíte ho na 2-4 hodiny do vody. Medzitým si pripravte jamu s rozmermi 1 x 1 x 0,7 m a na spodok dajte 30 cm vrstvu hnoja. Potom pridajte vrstvu zeme, či už záhradný substrát alebo pôdny kompost bez rašeliny, na zeminu umiestnite strom zvisle (asi o 2,5-5 cm hlbšie, ako bol v nádobe) a doplňte zvyšok zeme. Ku stromu zatlčte oporný kolík, ktorý ale nesmie zasahovať do koruny. Zeminu dôkladne zalejte zhruba 15 litrami vody. Okolo stromu môžete použiť mulč z kôry alebo lístia.

Ak si chcete v záhrade vysadiť viac višňových stromov, myslite aj na to, aby mal strom dostatok miesta. Odporúča sa vzdialenosť aspoň 10 až 12 m; trpasličie višne 1,5 až 3 m od seba.

Ako často višne polievať

Usadené višne na otvorenom priestranstve nepotrebujú zalievanie, s výnimkou dlhých období sucha v počiatočných štádiách vývoja plodov – pri nedostatku vody často zhadzujú mladé plody. Dávajte si však pozor, aby ste ich v lete nepreliali – príliš veľa polievania alebo veľmi vlhké počasie môže spôsobiť štiepenie zrelých plodov.

Mladé višne, niektoré tvarované stromy a stromy v kvetináčoch potrebujú zalievanie počas vegetačného obdobia:

• novovysadené višne treba pravidelne polievať aspoň prvý rok
• višne tvarované do vejáru vo všeobecnosti vyžadujú dodatočné zavlažovanie počas jari a leta, pretože múr alebo plot často znižuje množstvo zrážok, ktoré dostanú
• višne rastúce v nádobách vysychajú oveľa rýchlejšie ako stromy v zemi a dokonca aj v daždivom počasí môžu prijímať prekvapivo málo vody kvôli malej ploche zeminy. Počas vegetačného obdobia budú potrebovať zalievanie takmer denne, najmä v teplom počasí a ak sú držané v skleníku alebo na inom chránenom mieste.

Dávajte pozor, aby ste višne počas dozrievania nepreliali – nadmerné alebo nestále zalievanie alebo vlhké počasie môže spôsobiť štiepenie plodov. Je tiež dôležité nikdy nenechávať črepníkové višne stáť vo vode, najmä v zime, pretože im môžu korene začať hniť. Zdvihnite nádobu na podložku alebo tehly, aby boli drenážne otvory voľné a voda mohla odtekať.

Mulčovanie višní

Je dôležité, aby sa tráva alebo iné rastliny, ako sú trváce kvety (nehovoriac o burine!), nedostali do vzdialenosti asi 1,5 až 2 m od novovysadených višní. Konkurencia iných rastlín môže spomaliť alebo zastaviť ich rast. Lepší spôsob je správne ich rozmiestniť a naniesť okolo kríka hrubú vrstvu mulča, ale dávajte pozor, aby sa mulč nedotýkal kmeňa.

Kedy višne hnojiť

Novovysadené višne nehnojte. Pred aplikáciou mulča je však bezpečné použiť 2 cm kompostu alebo dobre kompostovaného hnoja v blízkosti základne stromu.

Každoročná jarná aplikácia kompostu alebo kompostovaného maštaľného hnoja je zvyčajne dostatočným hnojivom pre usadené višne. Ak používate granulované chemické hnojivo, aplikujte ho iba raz na začiatku jari. Dusíkaté hnojivo aplikované koncom leta alebo začiatkom jesene môže zhoršiť problémy s hmyzom a chorobami alebo spôsobiť nový rast, ktorý na zimu nestihne spevnieť.

Prerezávanie (strihanie) višní

Višne strihajte skoro na jar predtým, ako ukončia svoje vegetačné obdobie. Choré alebo poškodené drevo je možné odstrániť kedykoľvek.

Višne je možné selektívne regenerovať tak, že každý rok odstránite časť starých vetiev (ktoré sú menej produktívne) a tak umožníte ujatie sa nových konárov.

Choroby a škodcovia višní

Višňa trpí škodcami a chorobami menej ako čerešne. Najčastejším problémom je vrtivka čerešňová. Môže trpieť aj poškodením voškami a húsenicami. Hrozbou sú aj vtáky, ktoré vyjedajú ovocie, jelene, králiky, myši a hraboše môžu zas v zime ožúvať konáre.

Vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi) - je malá muška a významný škodca, ktorého larvy spôsobujú červivosť višní a tak obrovské škody.

Zber višní

Pri zbere višní je dôležité načasovanie. Je lákavé zbierať višne, keď sú červené, ale to neznamená, že sú úplne zrelé. Trvá určitý čas, kým získajú sýtejšie farby, a vtedy dosiahnu svoj vrchol v chuti a sladkosti. Višne majú tendenciu zostať na konároch, keď sú zrelé a padajú len pri veľmi silnom vetre alebo krupobití, takže sa nemusíte obávať, že by zrelé plody opadali.

Skladovanie a spracovanie višní

Višne môžete skladovať v perforovaných plastových vreckách v chladničke až týždeň. Pretože sú višne kyslé, častejšie sa využívajú na varenie, pečenie alebo konzervovanie, môžete si z nich vyrobiť šťavu, želé, džem, kompót, likér, víno a ovocnú kožu.

Višne majú vysoký obsah melatonínu, ktorý je užitočný pri zmierňovaní problémov so spánkom.

zdroj: en.wikipedia.org, woodlandtrust.org.uk, plants.ces.ncsu.edu, gardening.usask.ca

Odrody