Vyšetrenie krvi je v tejto dobe bežné. Používa sa k diagnostike celého spektra ochorení, väčšinou ako pomocná metóda. V článku ponúkame prehľad najdôležitejších krvných markerov.
Úvodom
Vyšetrenie krvi je bežná diagnostická procedúra. Je založená na laboratórnom meraní rôznych parametrov, ktoré nás informujú o zdravotnom stave pacienta. Pre lekára je takáto diagnostika veľkým prínosom. Vďaka vyšetreniu krvi vie rozpoznať celú radu chorôb, ako aj odchýlok, ktoré môžu byť varovným prstom. Aj fyziologický výsledok (bez chorobnosti) je riadnym výsledkom, odrážajúcim celkový zdravotný stav pacienta.
Zjednodušene sa dá povedať, že krv ako taká je za normálnych okolností v rovnováhe s celým organizmom. Pri distribúcií krvi srdcom do všetkých tkanív sa udržuje okrem telesnej teploty a ďalších fyzikálnych proporcií aj homeostáza. Dá sa teda tvrdiť, že hodnoty namerané v krvi odrážajú, v akom stave sú jednotlivé tkanivá, orgány a organové systémy.
Za normálnych okolností sa hodnoty látok nachádzajúcich sa v krvi pohybujú v určitých prirodzených (fyziologických) rozmedziach (referenčných medziach). Ak sa však hodnota vychýli od normy, takáto odchýlka môže znamenať vážny problém.
Samotný krvný test sa dá rozdeliť na subtypy:
- Krvný obraz
- Biochemické vyšetrenie krvi
Krvný obraz (spolu so skratkami)
WBC (White
Blood Cells)
– množstvo leukocytov (bielych krviniek) v krvi. Norma u dospelého je 3,8-10 mld/l (miliárd v jednom litri). Samotný test je nešpecifický, pri výchylke z normy je potrebné vyhodnotiť aj ďalšie ukazovatele.
Leukocyty sú
v organizme zodpovedné za boj s infekciou, ich zvýšené
hodnoty pozorujeme práve pri prebiehajúcich infekciách. Znížené
leukocyty bývajú u pacientov s poruchami imunity.
RBC (Red Blood Cells)
– množstvo erytrocytov (červených krviniek) v krvi. Norma je 3,8-5,8 bil/l (biliónov na jeden liter krvi). Test sa hodnotí spoločne s ďalšími ukazovateľmi.
Muž pre svoju telesnú konštitúciu máva v krvi vyššie hodnoty erytrocytov v krvi. U žien je typické zvýšenie červených krviniek počas tehotnosti.
Erytrocyty sú
v organizme zodpovedné za prenos krvných plynov. Ich zvýšené
hodnoty bývajú pri dehydratácií (hnačky, vracanie,...), ale aj
pri pobyte vo vyšších nadmorských výškach (nad 3500 m.n.m.)
Naopak, ich znížené hodnoty poukazujú na anémiu (chudokrvnosť),
krvácanie (napr. pri vážnom úraze), pľúcne a pečeňové
ochorenia, niektoré nádory kostnej drene a pod.
HGB
(Hemoglobin)
– množstvo krvného farbiva, hemoglobínu. Za normálnych okolností toto farbivo viaže krvné plyny, teda kyslík a oxid uhličitý, a vďaka tejto väzbe ich prenáša po organizme.
Norma sa pohybuje v rozmedzí 130-176 g/l (gramov v jednom litri).
Zvýšené hodnoty hemoglobínu bývajú niekedy u športovcov, bývajú však aj pri vysokých hodnotách červených krviniek. Môže to byť pri dehydratácií, pobyte vo vysokých nadmorských výškach, vrodených ochoreniach srdca.
Znížené
hodnoty hemoglobínu bývajú pri krvácaní a chudokrvnosti.
Pri poškodení pečene infekciou či nádorom môžu tiež hodnoty
hemoglobínu stúpnuť. Pri ochorení štítnej žľazy alebo
obličiek býva niekedy tiež zmenená hodnota hemoglobínu do
nižších hodnôt.
HCT
(hematocrit)
– relatívny objem červených krviniek v krvi vyjadrený ako zlomok (percento) celkového objemu krvi sa nazýva hematokrit.
Hodnota sa zistí tak, že sa krv centrifuguje. Krvinky klesnú na dno a nad nimi zostane plazma.
Normálne krvinky tvoria približne 45% objemu krvi u mužov, 42% u žien. Norma je od 40-52%.
Hematokrit býva znížený napríklad pri anémií (chudokrvnosť), zvýšený pri zvýšenom počte erytrocytov. Býva to napríklad pri dehydratácií.
MCV (Mean Red
Cell Volume)
– stredný objem červenej krvinky. Norma u dospelého je od 82-98 fl (femtolitrov). Vďaka tejto hodnote sa dá odlíšiť typ anémie.
Nízke hodnoty značia často anémiu z nedostatku železa, vysoké hodnoty objemu anémie z iných príčin (nedostatok vitamínu B12, folátu, ...).
MCH (Mean
Corpuscular Hemoglobin)
– stredné množstvo hemoglobínu obsiahnuté v jednej červenej krvinke. Ukazuje nám priemerné množstvo červeného farbiva v erytrocytoch. Norma u dospelého je v rozmedzí od 28-34 pg (pikogramov).
Spolu s ďalšími hodnotami krvného obrazu nás usmerní v diagnostike anémie.
MCHC (Mean Corupuscular Hemoglobin Concentration)
– koncentrácia hemoglobínu v jednej červenej krvinke. Norma u dospelého je v rozmedzí 300-350 gramov/liter erytrocytov. Pomáha pri zistení príčiny chudokrvnosti.
PLT
(Platelets)
– množstvo krvných doštičiek (trombocytov) v krvi. Krvné doštičky majú úlohu pri zastavovaní krvácania. Norma u dospelého je 150-400 mld/l (miliárd v jednom litri krvi).
Zvýšené hodnoty trombocytov bývajú pri úrazoch, nádoroch, pri nedostatku niektorých minerálov (železo).
Znížené hodnoty trombocytov bývajú pri alkoholizme, no aj pri niektorých cievnych príhodách, krvných zrazeninách a podobne.
NEUabs (Neurophil Absolute Number) a NEU (Neutrophils)
– absolútny počet neutrofilov, respektíve percentuálne zastúpenie neutrofilov. Norma NEUabs u dospelých je 1,8-7,7 mld/l (miliardy na liter krvi). Relatívny počet NEU sa udáva v percentách a norma je 46-73%.
Neutrofily sú jedným typom bielych krviniek. Pri ich zvýšení sa môže jednať o stresovú reakciu, užívanie niektorých liekov, alebo metastatické nádorové ochorenie. Tiež sa niekedy zvýšenia pri zlyhaní obličiek. V zásade ich vysoké hodnoty zvyšujú pravdepodobnosť infekcie. Marker má význam testovať aj pri ochoreniach kostnej drene, ožarovaní a pod.
LYMabs (Lymphocyte Absolute Number) a LYM (Lymphocytes)
– absolútny počet lymfocytov a percentuálne zastúpenie lymfocytov. Norma LYMabs je u dospelých 0,8-4 mld/l krvi, norma LYM je 18-44%.
Zmenené hodnoty lymfocytov sa dajú zistiť pri infekčnom ochorení, rakovine krvi (leukémia), pri lymfómoch, ale aj iných ochoreniach spojených so zápalom. Niektoré toxíny môžu viesť k zníženiu lymfocytov, napríklad alkohol.
MONOabs
(Monocyte Absolute Number) a MONO (Monocytes)
– absolútny počet monocytov a percentuálne zastúpenie monocytov. Norma MONOabs je u dospelých 0,08-1,2 mld/l krvi, norma MONO je 2-12%.
Zmenené hodnoty v zmysle navýšenia nachádzame pri niektorých infekciách (syfilis, zápal výstelku srdca, tuberkulóza), malária. Tiež bývajú pri Crohnovej chorobe, systémovom lupuse, niektorých karcinómoch. Znížené hodnoty monocytov bývajú pri niektorých leukémiách, ale aj pri liečbe kortikoidmi.
EOZabs a EOZ
(Eosinocytes Absolute Number) a EOZ (Eosinocytes)
– absolútny počet eozinofilov a percentuálne zastúpenie eozinofilov. Norma EOZabs je u dospelých 0-0,5 mld/l krvi, norma EOZ je 0-5%.
Zvýšený počet eozinofilov v krvi býva hlavne pri alergiách a parazitárnych ochoreniach. Ďalej ho nachádzame pri niektorých nádoroch (Hodginova choroba), šarlachu, eozinofilnej leukémií a iných. Znížené hodnoty eozinofilov nachádzame pri strese, liečbe kortikoidmi.
BASOabs
(Basophile Absolute Number) a BASO (Basophiles)
– absolútny počet bazofilov a percentuálne zastúpenie bazofilov. Norma BASOabs je u dospelých 0-0,1 mld/l krvi, norma BASO je 0-1%.
Zvýšené hodnoty bazofilov nájdeme pri hypertyreóze, ako aj pri Cushingovom syndróme. Znížené hodnoty bývajú zistené pri myxedéme, chronickej myeloidnej leukémií či bazofilnej leukémií.
RDW (Red Cell
Distribution Width)
– distribučná šírka červených krviniek (erytrocytov) – hodnota podáva prehľad o variabilite (rôznorodosti) vo veľkosti erytrocytov. Vyjadruje vlastne prítomnosť nezrelých, ale aj dozretých erytrocytov. Pomáha pri stanovení príčiny chudokrvnosti. Norma je 11,5-14,5%.
Vysoké hodnoty RDW bývajú pri chronických pečeňových ochoreniach, ochoreniach srdca, cukrovke či pri rakovine. Tiež sa ukazujú pri excesívnom pití alkoholu. Pri reumatoidnej artritíde môžu byť hodnoty naopak nižšie.
PDW (Platelet
Distribution Width)
– distribučná šírka krvných doštičiek (trombocytov) – hodnota podáva prehľad o rozdielnosti vo veľkosti trombocytov (vo vzorke krvi). Norma u dospelého je u mužov 15,5-17,6%, u žien 15,3-17,6%.
Vysoké hodnoty sa vyskytujú pri niektorých zápaloch (baktérie, vírusy, Crohnova choroba, lupus), rakovine, aj zlyhávaní kostnej drene, či pri nedostatku železa. Nižšie hodnoty sa môžu vyskytnúť pri stavoch spojených so zrazeninou (náhla cievna mozgová príhoda a pod.), pri veľkých poraneniach.
MPV (Mean
Platelet Volume)
– priemerná veľkosť krvných doštičiek. Norma u dospelého je 7,8-11 femtolitrov. Pri niektorých chorobách (trombocytóza, chronická myeloidná leukémia) môže byť tento parameter zmenený.
Vysoké hodnoty môžu byť pri preeklampsii, Crohnovej chorobe, ochorení štítnej žľazy, cukrovke, deficiencii vitamínu B12, D, alebo folátu. Nízke hodnoty sa niekedy objavia pri aplastickej anémií, systémovom lupuse, primárnej a sekundárnej trombocytóze, hypoplázií kostnej drene.
Biochemické vyšetrenie krvi
S-GLU
(Glukosis, serum)
– hladina glukózy v sére. Glukóza je základný monosacharid, nosič energie. U dospelých je norma 3,9-6,1 mmol/l (milimólov na liter krvi).
Vyššie hodnoty ako je norma bývajú namerané pri cukrovke (diabetes mellitus), pri poruchách glukózovej tolerancie, ochoreniach pankreasu. Môžu však byť namerané aj pri ochorení nadobličiek. Nízke hodnoty bývajú okrem hladovania tiež pri porušení diabetickej diéty, pri veľkom fyzickom výkone, ale aj pri poškodení pečene.
S-UREA (Urea,
serum)
– hladina močoviny v sére. Močovina je najhlavnejší odpadový produkt metabolizmu. U dospelých je norma 2,8-8 mmol/l (milimólov na liter krvi).
Zvýšené hodnoty bývajú namerané pri poruche funkcie obličiek, vysokoproteínovej diéte, zvýšenom katabolizme bielkovín, pri dehydratácií. Nízke hodnoty bývajú zistené pri nízkoproteínovej diéte, poškodení pečene, ale aj v neskorom tehotenstve.
S-KREA (Creatinine, serum)
– hladina kreatinínu v sére. Kreatinín je odrazom veľkosti svalovej hmoty, v kľude (mimo fyzickej aktivity) býva stabilný. Tiež však hodnota závisí aj od funkčnosti obličiek. Je to ďalší odpadový produkt metabolizmu. Hodnota v sére u dospelej ženy je v rozmedzí 49-90 μmol/l (mikromolov na liter), u muža 64-104 μmol/l.
Vyššie hodnoty bývajú namerané pri poruchách obličiek, ale aj pri zvýšenej svalovej neadaptovanej záťaži. Nižšie hodnoty nachádzame pri nedostatku fyzickej aktivity, pri anorexii, hladovaní a pod.
eGF-CKD-EPI (Glomerulal filtration, Chronic Kidney Disease Epidemiology Collaboration)
– hodnota vyjadruje glomerulárnu filtráciu, odhad miery poškodenia obličiek chorobou, napríklad infekciou. Tvorba glomerulárneho filtrátu je prvým krokom pri tvorbe moču. Normálna hodnota je nad 1,5. Nižšie hodnoty svedčia pre možné zlyhávanie obličiek, kedy je obmedzená funkcia obličiek. Niekedy je nutné prikloniť sa k dialýze.
S-CHOL
(Cholesterol, serum)
– vyjadruje celkovú hladinu cholesterolu v sére v milimóloch na liter. Cholesterol je látka, ktorá zohráva svoju úlohu v metabolizme. Je súčasťou bunkových membrán, je dôležitý pri tvorbe niektorých hormónov, vitamínu D, žlče. Norma je 3,1-5 mmol/l.
Zvýšená hodnota cholesterolu v krvi poukazuje na vyššie kardiovaskulárne riziko, teda riziko vzniku aterosklerózy. Naopak, nižšie hodnoty bývajú namerané pri poruchách pečeňového metabolizmu.
S-TAG
(Triacylglyceroles, serum)
– celková hladina triacylglycerolov nameraná v sére. Triacylglyceroly (tuky) sú nosičmi energie, nachádzajú sa v membránach, fungujú ako rozpúšťadlo pre niektoré vitamíny, sú aj zásobárňou energie v tukových bunkách. Norma u dospelých je 0,45-1,7 mmol/l.
Vyššie namerané hodnoty súvisia s prebiehajúcim metabolickým syndrómom. Nižšie hodnoty bývajú namerané pri hladovaní, pri kachexii, aj pri ochoreniach pečene.
S-LDL (Low
Density Lipoprotein, serum)
– lipoproteíny o nízkej hustote v sére, prenášače cholesterolu k bunkám, prezývané aj „zlý cholesterol“. Norma u dospelých je hodnota do 3 mmol/l. Vyššie hodnoty predstavujú zvýšené riziko procesu aterosklerózy.
Pri zvýšených hodnotách LDL je väčšia pravdepodobnosť vzniku aterosklerózy (kôrnatenie ciev). Táto frakcia je totiž zodpovedná za usádzanie cholesterolu v cievach.
S-HDL (High Density Lipoproteins, serum)
– lipoproteíny o vysokej hustote v sére, prenášače nadbytočného cholesterolu, tzv. „dobrý cholesterol“. Viažu voľný cholesterol z membrán buniek a transportujú ho do pečene. Norma u dospelého je hodnota viac ako 1 mmol/l.
Zvýšená koncentrácia HDL- cholesterolu znižuje riziko aterosklerózy (kôrnatenia ciev), nižšie koncentrácie naopak vedú k ateroskleróze.
S-ALT (Alanine Transaminase, serum)
– enzým alanín transferáza v sére. Táto látka sa nachádza hlavne v pečeni, no aj vo svaloch. Pri poškodení pečeňových buniek sa jej hodnota v krvi zvyšuje. Informuje nás teda o zdraví tohto orgánu. Norma u mužov je do 0,80 μkat/l, u žien do 0,60 μkat/l (mikrokatalu na liter).
Vyššie hodnoty od normy svedčia pre ochorenie pečene (infekcia, nádor, ...), ale tiež pre poškodenie svalu (možná myopatia). Z dlhodobého hľadiska môžeme ALT monitorovať, čím získavame obraz o priebehu ochorenia.
S-AST
(Aspartate Aminotransferase, serum)
– enzým aspartát aminotransferáza v sére. Existuje v dvoch frakciách, obe sa nachádzajú v pečeni. Nachádza sa hlavne v pečeni, no je možné ho detekovať aj v bunkách srdca, svaloch, obličkách, mozgu, pankrease a erytrocytoch (červených krvinkách).
Norma je u mužov do 0,85 μkat/l, u žien do 0,60 μkat/l (mikrokaralov na liter).
Je to nešpecifický ukazovateľ. Vysoké hodnoty nachádzame pri pečeňovom poškodení (hepatítída, ischémia, toxíny, ...). vtedy býva zvýšená aj hodnota ALT. Tiež býva zvýšený pri dlhotrvajúcej fyzickej námahe.
S-ALP
(Alkaline phosphatase, serum)
– enzým alkalická fosfatáza v sére. Nachádza sa v membránach – vo výstelke ciest žlčových, v pečeni, kostiach, črevách, placente, obličkách a v pľúcach. Norma je u mužov 0,9-2,2 μkat/l, u žien 0,7-2,1 μkat/l (mikrokatalov na liter).
Zvýšené hodnoty bývajú pri poruchách žlčového systému, zlomeninách, kostných metastázach, osteomalácií, nádoroch pečene, obličiek, pľúc, bakteriálnych infekciách, hypertparatyreóze...
Znížené hodnoty sú raritné. Vyskytujú sa napríklad pri intoxikácií vitamínom D a liečbe niektorými liekmi proti epilepsii.
S-GMT (Gamma-
Glutamyl Transferase, serum)
– enzým gama- glutamyl transferáza v sére. Tento enzým je najviac prítomný v pečeni. Ďalej sa vyskytuje v obličkách, bunkách čreva a pankrease.
Norma je u mužov 0,14-0,84 μkat/l, u žien 0,14-0,68 μkat/l (mikrokatalov na liter).
Zvýšené hodnoty bývajú namerané pri alkoholizme, predovšetkým však pri poškodení odtoku žlče (tiež býva zvýšená aj ALP). Tiež býva navýšený pri poškodení pečene a pankreasu nádorom, alebo pri inom akútnom a chronickom ochorení týchto orgánov.
S-BILC (Bilirubin, serum) alebo t-BIL (Bilirubin, total)
– sérový a celkový bilirubín. Jedná sa o degradačný produkt metabolizmu hému (krvné farbivo). Norma u dospelých je 3,4-17,1 μmol/l (mikromólov na liter).
Zvýšené namerané hodnoty bilirubínu môžu znamenať zvýšený rozpad červených krviniek, poškodenie pečene či cholestázu (nepriechodnosť žlčových ciest). Tiež sa vyskytujú pri nadmernom cvičení a užívaní niektorých liekov.
S-TSH (Thyroid Stimulating Hormone, serum)
– koncentrácie tyroidstimulujúceho hormónu v sére. Vďaka tomuto vyšetreniu sa zisťuje funkčnosť štítnej žľazy. Norma u dospelého je 0,3-5 mUI (medzinárodných jednotiek). TSH stimuluje štítnu žľazu k tvorbe hormónov T3 a T4.
Vyššie hodnoty S-TSH znamenajú väčšinou ochorenie štítnej žľazy (nedostatočná funkcia), no môže sa jednať aj o ochorenie hypofýzy (podmozgovej žľazy). Nižšie hodnoty tohto hormónu v sére môžu svedčiť pre zvýšenú prácu štítnej žľazy.
S-fT4 (Thyroid
Function, tyroxin T4, serum)
– koncentrácia voľného hormónu tyroxínu v sére. Vďaka tomuto meraniu je možné zistiť funkčnosť štítnej žľazy. Molekula tyroxínu obsahuje jód. Tento hormón je zodpovedný za reguláciu génovej expresie, tkanivovú diferenciáciu a celkový vývoj.
Norma u dospelých je 10-22 pm/l (pikomolov na liter).
Zvýšené hodnoty tyroxínu (T4) v sére poukazujú na zvýšenú činnosť štítnej žľazy. Znížené hodnoty bývajú namerané pri nízkej činnosti tejto žľazy. V oboch prípadoch sa však môže jednať aj o nádorové ochorenie tohto orgánu.
Iné: Existuje veľa merateľných látok v krvi. Väčšinou sa objednávajú v laboratóriu dodatočne, v závislosti od lekárskeho úsudku. Patrí sem ešte napríklad vyšetrenie albumínu v sére (proteínová rezerva organizmu, viazanie vody). Norma je 35-52 g/l. Je tiež možné vyšetriť tráviace enzýmy, C-reaktívny proteín pri podozrení na zápal (norma je menej ako 8 mg/l). Hodnoty sérového draslíka (norma 3,8-5,0 mmol/l), sodíka (norma 137-146 mmol/l) nás oboznamujú o vnútornom prostredí organizmu a jeho hospodárení s vodou. Medzi ďalšie ukazovatele radíme steroidné hormóny (napr. estradiol, testosterón) pri podozrení na pohlavné choroby. Horčík, imunoglobulíny (pri zmenách imunity), myoglobín (pri podozrení na svalové poškodenie), inzulín (diagnostika cukrovky), adrenalín, dopamín, kortizol (podozrenie na ochorenie nadobličky), kyselina močová (pri podozrení na dnu, hyperurikémiu). Je tiež možné stanoviť niektoré ďalšie minerály (meď, olovo, ...), vyhľadať v sére aj nádorové markery, parathormón (porucha prištítnych teliesok). Z krvnej plazmy sa dá tiež zistiť hodnota aPTT (activated partial thromboplastin time, teda aktivovaný čiastočný tromboplastínový čas – zrážanie krvi)- norma 25,9-40,0 sekúnd. Zhodnotenie prítomných vitamínov v sére nám dopomôže pri hľadaní malnutrície, prípadne nám odhalí hypervitaminózu. Tiež je možné vyhotoviť profil mastných kyselín, napríklad pri niektorých diétach.
Zaujímavosti
Medikamenty či výživové doplnky môžu čiastočne skresľovať krvné vyšetrenie.
V zásade každá hodnota, ktorá nespadá do referenčnej medze, informuje o nejakom patologickom procese. Znamená to, že každé vychýlenie od normy značí zmenu v organizme. Lekár túto zmenu pri diagnostike i liečbe zohľadňuje. Treba však podotknúť, že niektoré výkyvy môžu byť dočasné (napríklad po fyzickej námahe), prípadne sú vyvolané dlhodobou liečbou. Pri takejto liečbe sa zohľadňuje jej celkový benefit pred rizikami, ktoré choroba so sebou môže priniesť, u toho konkrétneho pacienta.
Výsledky krvi sa môžu v referenčných hodnotách medzi jednotlivými pracoviskami minimálne odlišovať.
Pri preventívnej prehliadke by mala byť krv odoberaná nalačno. Tiež sa zohľadňuje telesná konštitúcia pacienta a to, či je športovcom. Najčastejšie sa odoberá žilová krv, z lakťovej jamky.
Muž má viac svalovej hmoty ako žena, od toho sa odvíjajú niekedy trochu rozdielne referenčné hodnoty.
Zjednodušene sa dá povedať, že v krvi je možné nájsť zmeny pri poškodení ktoréhokoľvek orgánu, čo pomáha lekárom a ostatným zdravotníkom pri poskytovaní pomoci pacientovi.
Zdroje
VOKURKA M. a kol. - Velký lékařský slovník
https://primar.sme.sk/ - Vyšetrenie krvi. Čo znamenajú skratky a hodnoty vo výsledkoch?
https://www.healthline.com/ - Complete Blood Count (CBC)
