Röntgen - ako funguje, kedy sa robí, ako prebieha vyšetrenie a prípadné riziká

Röntgenografia je zobrazovacia metóda, ktorá sa používa na hodnotenie vnútra organizmu. Je to nebolestivé vyšetrenie. Vynašiel ho fyzik C. W. Röntgen a za objav získal v roku 1901 Nobelovu cenu.

Čo je röntgen?

Röntgenové vyšetrenie (röntgenografia, röntgen, X-lúče) je rýchla a nebolestivá procedúra, vďaka ktorej získavame obrázky z vnútra organizmu.

Najväčšou výhodou tohto vyšetrenia je, že nemusíme „rezať pacienta“. Používa sa k diagnostike viacerých, často nie jednoznačných medicínskych stavov.

Röntgenové lúče prechádzajú telom, sú absorbované v rôznych množstvách tkanivami v závislosti od ich hustoty (denzity). Najlepšie bývajú zobrazené kostné štruktúry.

Hustejšie materiály, ako kosti či kovy, sú zobrazené na röntgenových snímkach biele. Na druhej strane, vzduch, napríklad v pľúcach, zobrazuje sa čiernou farbou. Tuk a svaly sa zobrazujú ako odtiene šedej.

Pri niektorých typoch tohto vyšetrenia sa používa bárium alebo jód ako kontrastné médium. Kontrastná látka je vpravená do organizmu buď prehltnutím, injektážou, alebo ako klyzma. Vďaka nej pozorujeme na snímkach lepšie detaily.

Röntgenový snímok sa nazýva röntgenogram.

Röntgenový lúč je elektromagnetické ionizujúce žiarenie o extrémne krátkej vlnovej dĺžke 10 nm až 1 pm. Má korešpondujúcu vysokú frekvenciu 10¹⁶ až 10²⁰ hertzov (Hz).

Prirodzeným zdrojom röntgenového žiarenia sú hviezdy (napríklad slnko). Umelým zdrojom je napríklad röntgenová lampa, röntgenka.

História röntgenu

Už od dávnych čias sa ľudia snažili nazrieť do vnútra organizmu bez použitia rezu.

Conrad Wilhelm Röntgen (1845-1923) bol nemecký fyzik, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku z roku 1901. Zaoberal sa katódovými lúčmi. Pri pokusoch so žiarením produkovaným Hittorfovou trubicou objavil fluorescenciu kryštálov báryovej soli uložených neďaleko tejto trubice.

Zistil, že žiarenie prechádza tkanivom, pričom na provizórnom tienení objavil obraz kostí. Toto žiarenie nazval „lúče X“. Patentovanie svojho objavu Röntgen odmietol, pretože nechcel obmedziť jeho využívanie predovšetkým v medicíne.

Röntgen sám sa vyjadril: „Na tomto jave je pozoruhodné, že cez čierne kartónové púzdro, ktoré neprepúšťa slnečné lúče ani svetlo oblúkovej lampy, prechádza niečo, čo je schopné vytvoriť ostrú fluorescenciu...“

Slávna sa stala röntgenová snímka ruky jeho manželky, z roku 1895.

Fyzik svojím objavom dovolil od tých čias lekárom nazrieť do utajeného vnútra organizmu.

Kedy sa robí röntgen

Röntgen sa používa k vyšetreniu viacerých častí tela:

• Kosti a zuby – k odhaleniu zlomenín (fraktúr) a infekcií, zápalov kĺbov, zubného kazu (dutín v zuboch), osteoporózy a rakoviny kosti
• Hrudník – pľúcne infekcie alebo iné stavy – dôkaz zápalu pľúc (pneumonia), pľúcnej tuberkulózy alebo rakoviny pľúc. Vďaka mammografii je možné odhaliť rakovinu prsníka. Pri srdcovom zlyhávaní je možné na snímke zistiť zväčšenie srdca.

Blokády ciev je možné tiež diagnostikovať pomocou kontrastnej látky a röntgenu.

• Brucho – ťažkosti tráviaceho traktu – po vypití kontrastnej látky bária je možné odhaliť niektoré ochorenia gastrointestinálneho traktu. Tiež je možné dokázať črevnú nepriechodnosť (ileus). Prehltnuté cudzie teleso sa vďaka röntgenovým lúčom zobrazí v presnej lokalite.

Riziká röntgenu

Niektorí ľudia majú obavy z röntgenového vyšetrenia. Vie sa totiž, že nie je celkom bezpečné. Vystavenie sa radiácií môže viesť k zmenám na úrovní buniek, čo potencionálne môže viesť k rakovine.

Množstvo žiarenia, ktorému je organizmus vystavený, závisí od lokality, ktorú treba preskúmať vyšetrením. Citlivosť na žiarenie závisí od veku, pričom deti sú náchylnejšie ako dospelí.

Avšak vystavenie radiácii je pri röntgenovom vyšetrení nízke. Preto sa prihliada na jeho benefity, ktoré určite prevažujú nad rizikami. Tiež sa röntgenové vyšetrenie vykonáva niekedy z vitálnej indikácie (aby pacient prežil).

Ak je u pacientky prítomná gravidita, je na zvážení lekárom, či nepristúpiť radšej k ultrazvukovému vyšetreniu.

U niektorých ľudí aplikácia kontrastu môže viesť k ťažkostiam, ako pocit tepla, kovová pachuť, pocit na vracanie, svrbenie či žihľavka. Zriedkavo sa tiež objaví zníženie tlaku krvi, zhoršené dýchanie alebo opuchnutie hrdla.

Ako sa pripraviť na vyšetrenie

V zásade je potrebné vyzliecť si tú časť tela, ktorá bude röntgenovaná. Počas hospitalizácie je možné nosiť erárne pyžamo alebo župan, ktorý si dáte počas vyšetrenia dole. Tiež budete vyzvaní, aby ste si odložili okuliare, šperky a ostatné kovové veci, aby sa nezobrazovali na snímkach.

Použitie kontrastnej látky na báze bária alebo jódu zlepšuje viditeľnosť orgánov a tkanív. Môžete dostať takú látku k prehltnutiu, alebo je aplikovaná konečníkovo vo forme klyzmy.

Ak má byť vyšetrované hrubé črevo s konečníkom, je dôležité, aby ste boli vyprázdnení.

Čo očakávať od röntgenového vyšetrenia

Vyšetrenie röntgenom sa vykonáva na lekárskych a zubných klinikách, na pohotovosti, alebo v nemocniciach. Zariadenie, teda samotný röntgen produkuje bezpečné množstvá radiácie, ktorá prechádza telom a nahráva obraz na špecializovanú dosku, respektíve do počítača.

Pri vyšetrení röntgenové lúče na pokožke alebo v organizme necítiť.

Niekedy je pri polohovaní pacienta potrebné použiť vankúše alebo vrecká s pieskom.

Je dôležité, aby sa pacient počas vyšetrenia nehýbal, pretože by to mohlo skresliť obrázok. Niekedy ste vyzvaní, aby ste zadržali dych na krátky čas, pokým sa vytvorí snímok.

Jednoduchý natívny snímok sa vyhotoví v priebehu niekoľkých minút. Keď sa aplikuje kontrastná látka, vyšetrenie trvá trošku dlhšie.

Niekedy sa môžu vyskytnúť ťažkosti udržať malé dieťa počas tohto vyšetrenia v kľude. Keď ostanete v miestnosti s dieťaťom, budete vyzvaní, aby ste si nasadili olovenú zásteru. Tá sa používa aj pri röntgenovaní počas chirurgického zákroku.

Po vyšetrení sa môžete hneď vrátiť do bežného života (pokiaľ to váš zdravotný stav dovoľuje). Ak vám bola aplikovaná kontrastná látka, odporúča sa po vyšetrení piť väčšie množstvo tekutín (1-2 litre postupne). Zvyčajne sa neobjavujú vedľajšie účinky röntgenu.

Ak by ste si všimli niečo neobvyklé (napríklad začervenanie v mieste vpichu, vyrážku), obráťte sa na zdravotníka.

Výsledky vyšetrenia

Röntgenové snímky sú digitálne prenášané do počítača, alebo vyhotovené na fólií. Sú pripravené k lekárskemu nahliadnutiu behom niekoľkých minút. Hlavne počas pohotovostnej indikácie sú snímky vyhotovené takmer hneď.

Rádiológ následne cestou počítačovej internej siete alebo pomocou CD informuje členov lekárskeho tímu o výsledkoch tohto vyšetrenia.

Zaujímavosti

Rôzne typy prístroja potrebujú rôznu prípravu. Je preto dôležité počúvať zdravotníka, ktorý vás pri vyšetrení informuje, čo máte robiť.

Pri snímkach (röntgenograme) je možné vidieť kovové materiály, ako napríklad implantáty kĺbov (tzv. endoprotézy). Aj preto sa stal röntgen výborným pomocníkom lekára.

Jednotka röntgen, teda jednotka ožiarenia alebo expozície, sa používala v minulosti. V SI sústave sa používa len jednotka C.kg^-1(coulomb na kilogram).

Počas vyšetrenie ste vyzvaní, aby ste sa postavili, sedeli, prípadne musíte ležať.

Počítačová tomografia (CT) je vyšetrenie, pri ktorom počítač dáva dohromady sériu röntgenových obrázkov, z rôznych uhlov, k vytvoreniu 3D priestorového obrazu. Je to detailnejšie vyšetrenie ako klasický röntgen.

Fluoroskopia je metóda, pri ktorej lekár vidí orgán pri pohybe. Využíva sériu po sebe nasledujúcich snímok, aby vytvorila komplexný pohyblivý obraz. Používa sa pri vyšetrení kostí, svalov, šliach, ale aj srdca, obličiek a pľúc.

Röntgenové žiarenie sa využíva aj terapeuticky, pri liečbe malígnych nádorov.

Diagnostické a terapeutické využívanie ionizujúceho žiarenia v začiatkoch si vyžiadalo obete, najmä z radov lekárov a fyzikov, ktorí sa mu vystavovali nechránení. Utrpeli poškodenia kože a často ochoreli na leukémiu. Vtedy ešte neboli overené empirické hodnoty nebezpečnosti tohto žiarenia.

Röntgenka je vakuová trubica obsahujúca katódu a anódu. Bývajú zhotovené z volfrámu, ale používa sa aj molybdén (pri mammografii). Tienenie sa dosahuje najčastejšie olovom. Na katódu aj anódu prichádza veľmi vysoké napätie, čo vedie k urýchleniu elektrónov.

Zdroje

Heinz Schott – Kronika medicíny, s.334 – Experimentálny fyzik Röntgen: „Veď uvidíme, čo uvidíme...“

Martin Vokurka, Jan Hugo a kolektiv - Veľký lékařský slovník

https://www.wikiskripta.eu/ – Rentgenové záření

https://www.mayoclinic.org/ - X-ray

https://www.healthline.com/ – X-ray

https://www.webmd.com/ - X-rays

https://www.britannica.com/ - X-ray