
Veľa mamičiek si myslí, že ortopedické topánky pre detičky sú lepšie ako tie "obyčajné". Ako to teda je?
Odborníci uvádzajú, že až 95% detí nastupujúcich do prvých ročníkov základných škôl trpia deformitami nôh. Pritom pri narodení má cez 90% bábätiek nožičky zdravé. Z toho vyplýva, že k poškodeniu dochádza až následne, nevhodnými typmi či veľkosťami topánočiek, behaním naboso po rovných tvrdých plochách, rovnako tak ako napríklad zlou voľbou pančúch či ponožiek.
Čo je pre deti z hľadiska topánok najhoršie?
"Jedným z hlavných omylov je požiadavka na ortopedické tvarovanie u topánok pre najmenšie deti. Nielen, že to nôžke nepomôže, ono jej to dokonca škodí," hovorí Dominik Sprunk, odborník zo spoločnosti SANTÉ - zdravotná obuv s.r.o., ktorá je zameraná na zdravé obúvanie.
"Do veľkosti topánočiek cca 27-28 by stielka mala byť rovná. Dieťa má totiž na nôžke tukový vankúš a klenok nohu deformuje. My pritom máme signály, že to mamičky vyžadujú a výrobcovia sú tak všeobecne v patovej situácii - keď to robia správne, rodičia to nekupujú. Keď zákazníkov vyslyší, pre detské nohy to dobre nie je", vysvetľuje Sprunk.

Ďalším mýtom je informácia o tom, že deti majú čo najviac behať naboso. Áno, čiastočne to platí, ale rozhodne nie všade. Najvhodnejšia a najzdravšie chôdza je naozaj na boso, ale iba na mäkkom podloží, napr. behanie po piesku, tráve či po malých jemných kamienkoch. Je to prirodzené a dochádza tak k správnemu prekrveniu nôh. Chôdza naboso na tvrdom povrchu je naopak nevhodná, lebo časom prináša komplikácie v podobe skrútenie klenby a podobných problémov.
Rodičia pritom doma často zabúdajú deti prezúvať do papučiek, čo v prípade, že nemáte vysoké koberce, ale rovné drevené alebo kamenné podlahy, nohu deformuje. A neprospieva to ani nohe dospelých.
Deformity detských nôh
S jednou z najčastejších a najskôr diagnostikovateľných ortopedických vád sa môžeme stretnúť už krátko po narodení dieťaťa - jedná sa o vývojovú bedrovú dyspláziu (laicky povedané ide najčastejšie o nedorastené "jadierka" v jamke bedrového kĺbu). Príčina vzniku tejto vady nie je celkom jasná. Istý je však podiel dedičnosti, svoju úlohu môže zohrať uloženie plodu v maternici, predčasný pôrod alebo endokrinné poruchy. Častejšie sú postihnuté dievčatá a prvorodené deti.
Zo získaných vád, ktorých je dlhý rad, treba spomenúť statické chyby dolných končatín - plochá noha, kolená do X a takzvaný guľatý chrbát. Našťastie nebývajú príliš závažné, a ak nedôjde k spontánnej úprave, redresné (nápravové) rehabilitačné cvičenia väčšinou postačujú. Na vzniku a rozvoji týchto vád sa nepochybne podieľajú stravovacie návyky a znížená pohybová aktivita detí.

Pozdĺžne plochá noha vzniká oploštením vnútornej pozdĺžnej klenby, pri ktorom päta dlhodobo stojí vo zvýšenom vytočenom postavení. Pokles klenby sa prejavuje zvýšenou únavou nôh, pálením a niekedy až tupou bolesťou na prednej strane predkolenia a pozdĺž predného holenného svalu. U detí, ktoré majú pozdĺžne plochú nohu, je potom možné vysledovať ďalší vadu - vbočenú pätu. Nie je ťažké ju zaznamenať - dieťa s vbočenou pätou dokáže totálne odrovnať nové topánky za niekoľko týždňov. Pri pohľade zozadu vidíte, že dieťatko akoby chcelo chodiť po vnútornom členku.
Vysoká noha patrí medzi vrodené defekty nôh. Táto vada sa dá diagnostikovať až v ranom školskom veku. Ako možno spoznať z názvu, ide o extrémne vyklenutie pozdĺžnej klenby, pričom predná priečna klenba je zvyčajne znížená. Jej ľahšia podoba - vysoký priehlavok - je v populácii pomerne častá. U dievčat od 7 rokov dokonca počet zvýšených priehlavkov prevyšuje počet plochých nôh!
Vbočený palec je síce podmienený dedičnou dispozíciou, na jeho rozvoji sa ale môže podieľať aj rad vonkajších príčin - a nie sú to len nevhodné topánočky. Napríklad pri nosení tesných pančúch a ponožiek sa palec na nôžke stále viac prikláňa k ostatným prstom.
U ťažších vadách sa palec dokonca pod ostatné prsty podsúva. Deformity prstov sú stále častejším dôvodom k návšteve ortopéda. Problémy, napríklad vbočený malíček, sa zhoršujú používaním nevhodnej obuvi, najčastejšie krátkej či nadmerne špicatej.
Dvojitá päta, "ostroha" alebo výrastky na chrbte nohy vznikajú trvalým tlakom v miestach, kde je kosť iba pokrytá kožou so slabou vrstvou podkožia. Okostice sa dlhodobému dráždeniu bránia nadprodukciou kostného tkaniva a na chrbte nohy sa potom často tvoria výrastky. Tieto "ozdoby" dnes nie sú zďaleka záležitosťou dospelých - výrazne ich pribudlo kvôli hitu posledných rokov - kolieskovým korčuliam. Mnohé deformity sa môžu prejaviť až o mnoho rokov neskôr a nezostáva len pri bolestiach nôh - kvôli nesprávnemu pohybu a postaveniu dolných končatín trpí aj zvyšok tela!

Ako predísť ortopedickým ťažkostiam?
Správne zvoleným cvičením, striedaním povrchov, prechádzkami po nerovnom teréne o rôznej mäkkosti. Miniatúrnu pláž môžete ratolestiam zariadiť aj v obývačke, stačí nasypať do veľkej škatule alebo lavóra riečny piesok alebo malé kamienky a čas od času nechať dieťa po tomto teréne prechádzať. Hrajte hry s nožičkami - zahrajte si napríklad na premiestňovanie handričiek či ponožiek pomocou nôh, váľanie balónika chodidlom, masírovanie nožičiek, plávanie, šteklenie...
Ako správne vyberať topánočky?
Pokiaľ chcete dieťaťu zabezpečiť čo najlepšie vstupné (obrazne i doslova) podmienky do života, mali by ste mu poskytnúť čo najviac podnetov k svalovej činnosti. Chôdza po rovnom teréne k tomu veľmi neprispieva. Väzy pri trvalom jednotvárnom prepínaní povoľujú, vyťahujú sa a znižuje sa nožná klenba. A cesta k plochej nohe začína.
"Po tvrdých rovných podlahách je rozhodne žiaduce chodiť v ortopedicky vhodnej obuvi, ktorá tiež zaistí vhodnú mikroklímu. V našej civilizácii je to obuv, čo formuje budúci tvar nohy, nie protišmyková ponožka", upozorňuje ortopéd.

Dôležitá je kvalita materiálu topánky. S rastúcim vekom je tiež dôležité dbať na to, aby topánka mala okrem pohodlného vnútrajšku aj pevný opätok. Dieťa by malo mať v topánke 10-15 mm priestoru pred prstami, aby sa noha mohla správne vyvíjať. Číslovanie topánok sa líši podľa výrobcu. Najlepšou stratégiou je preto dôkladne nôžku premerať a topánku vyskúšať. Topánočky, ktoré má dieťa tesne pri špičke rovno nechajte v obchode, neposkytnú dieťaťu dostatok miesta pre prsty.
Obuv by mala byť ľahká a ohybná, aby s detskou nohou spolupracovala. A žiadne dedenie! Každé dieťa, aj keď je z rovnakej rodiny, má nožičky individuálne tvarované.
Kontrolujte, či topánka nie je malá
Ďalším problémom môže byť malá topánka. Preto je potrebné pravidelne kontrolovať, či dieťa z topánky nevyrástlo. U batoliat sa tak odporúča 1x mesačne, u predškolákov a mladších školákov za 2 až 3 mesiace, u starších školákov za 4 až 5 mesiacov, u 15-ročných až 20-ročných raz za pol roka.
Tenisky len na telocvik
Pre celodenné nosenie nie sú vhodné rôzne typy gumotextilnej obuvi (tenisky, cvičky, plátenky a pod.), ktoré sú určené najmä pre šport a vonkajšie hry.
Pre úplne malé deti sa neodporúča nosiť tenisky a textilná obuv s gumenou podrážkou, pretože vďaka dobrej priľnavosti podrážky k podložke skĺzava noha dieťaťa v obuvi dopredu a tvorí diery v špici, čo vedie spolu s teplom, ktoré sa v obuvi tvorí, k poškodeniu kože a prstov.
Všeobecne je zásadné dbať na výber topánočiek z certifikovaných, a teda nezávadných materiálov, pretože detská nožička, ktorá sa všeobecne viac potí ako dospelá, by mohla byť poškodená výluhmi z nevhodne spracovávanej kože, čo môže byť opäť problém "lacnejších" čínskych výrobkov, nepodliehajúcich európskym normám.

Pevný opätok je najdôležitejší
Detské nohy sú bohužiaľ náchylnejšie k poškodeniu než nohy dospelých, takže je naozaj potrebné zabezpečiť, aby sme deti obúvali do kvalitnej obuvi. Jedným z ďalších dôležitých parametrov je správna fixácia nôh. Tú v obuvi zabezpečuje pevný opätok, ktorý pomáha držať nôžky dieťaťa v správnej polohe. Jedná sa o pevný kus materiálu, ktorý vystuží a zosilní zadnú časť topánky v oblasti päty. Nie je vidieť, je skrytý medzi podšívkou a vonkajším materiálom.
Vývojová fyziológia detskej nohy je individuálnou záležitosťou. Zosilňovanie svalstva a väziva prebieha najintenzívnejšie do 5. až 6. roka dieťaťa a po celý čas od prvých krôčikov je nosenie obuvi s pevným opätkom veľmi dôležité.
Skúsený ortopéd MUDr. František Picek hovorí: "Je vhodné byť naozaj pozorný pri výbere detskej obuvi. Teda, dbať na to, aby v prípade malých detí mala topánočka okrem pohodlného vnútrajška už spomínaný opätok. Topánka by mala byť ďalej priedušná, aby sa nôžka v nej nepotila. Ak rodičia kupujú topánky väčším deťom, nemali by sa obávať topánku už v obchode vyskúšať, nechať deti prebehnúť sa, zabrzdiť, topánka by sa mala v prednej časti čiastočne ohnúť, ale nie zlomiť, zato zadná časť okolo päty musí byť pevná. "
Opätok spoločne s vhodným strihom zvršku, regulovateľným suchým zipsom či šnurovaním dokonale fixuje nohu dieťaťa a je dobrou prevenciou pred vznikom najrôznejších deformít nôh."
Toto je daň tvrdých povrchov. Ak by sa dieťa, ale aj dospelý pohybovali po prírodných povrchoch, ako sú tráva, piesok, nespevnené cesty a podobne, bude najlepšia obuv žiadna obuv. Na tieto povrchy sa naše nohy po celú evolúciu vyvíjali", uzatvára Dominik Sprunk.
zdroj: mojezdravi.cz
zdroj obrázok: sportsmedpodiatry.com.au, depositphotos.com, bramptonfootclinic.com, hr.designluxpro.com, fittingchildrenshoes.com