Ako sa uvádza v názve štúdie z augusta 2021 uverejnenej v časopise Prírodné jedlo: „Malé cielené zmeny stravovania môžu priniesť značné výhody pre ľudské zdravie a životné prostredie.“
Inými slovami, ak by každý človek nahradil niekoľko svojich obľúbených jedál – najmä konvenčne chované hovädzie a spracované mäso, ako sú párky v rožku – inými potravinami, ako je šošovica a zelenina, dokázali by sme urobiť významné pozitívne zmeny nielen pre ekosystém, životné prostredie a klimatické zmeny, ale aj pre naše blaho.
Aké sú výsledky štúdie?
Vyššie uvedená prelomová štúdia, ktorú počas sedemročného obdobia uskutočnil výskumný tím prevažne z Univerzity v Michigane, mala za cieľ identifikovať ekologicky udržateľné potraviny, ktoré tiež pomáhajú podporovať ľudské zdravie.
Vedci sa zamerali na nutričné zdravotné ukazovatele mnohých populárnych potravín, ako aj 18 environmentálnych ukazovateľov, aby zhodnotili, ako sa rôzne potraviny skladajú z hľadiska ich celkovej hodnoty.
„Index zdravej výživy“ sa používal na meranie zdravotných účinkov rôznych potravín, konkrétne koľko minút zdravého života by sme denne získali alebo stratili zaradením jednej porcie týchto potravín do stravy. V štúdii bolo hodnotených približne 5 853 potravín, ktoré sú zvyčajne súčasťou našej stravy, od banánov a mrkvy až po údeniny a kávu. Zistilo sa, že zdravotné účinky konzumácie rôznych potravín sa pohybujú od 74 minút strateného života za deň až po 80 minút zdravého života navyše.
Analýza naznačila, že nahradenie len 10% denných kalórií z hovädzieho mäsa a spracovaného mäsa (ako sú párky, niektoré údeniny a salámy) ovocím, zeleninou, orechmi, strukovinami a niektorými morskými plodmi by mohlo priemernému človeku priniesť podstatné zlepšenie zdravia. Zistilo sa, že tieto typy substitúcie (nahradenia) zvyšujú zdravé minúty života odhadom o 48 minút na osobu a deň. Zistilo sa tiež, že zníženie množstva hovädzieho a spracovaného mäsa v strave má o 33% menšiu uhlíkovú stopu.
Výhody zmien v stravovaní pre zdravie a životné prostredie
Jeden z vedúcich vedcov zapojených do vyššie uvedenej štúdie vysvetlil Mind Body Green (myseľ - telo - zelenina), že táto štúdia bola jedinečná, pretože merala vplyv potravín na zdravie a ich vplyv na životné prostredie v dôsledku účinkov životného cyklu potravín. To zahŕňa rôzne fázy výroby, prepravy a likvidácie potravín vrátane výroby, spracovania, prípravy/varenia, spotreby a odpadu.
Celkovo sa zistilo, že mnohé potraviny, ktoré sa považujú za najzdravšie pre človeka, ako väčšina zeleniny, ovocia, orechov, semien a celozrnných výrobkov, sú tiež lepšie pre životné prostredie.
Nahradenie aj niekoľkých najhorších delikventov potravinami, ktoré sú lepšie pre zdravie a planétu, môže mať veľké prínosy, ako je prispievanie k menšej uhlíkovej stope, šetrenie zdrojov, ako je pôda a voda, a zlepšenie zdravotných ukazovateľov súvisiacich s „kvalitnou a dlhšou priemernou dĺžkou života bez chorôb“.
Mnohé štúdie napríklad zistili, že ľudia, ktorí jedia stravu s vysokým obsahom spracovaného mäsa, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku určitých zdravotných problémov, vrátane niektorých typov rakoviny a srdcových chorôb. Na druhej strane ľudia, ktorí jedia prevažne rastlinnú stravu, majú tendenciu profitovať zo zlepšeného kardiovaskulárneho zdravia a imunitnej funkcie.
Zistilo sa, že niektoré potraviny prispievajú k environmentálnym rizikám a dokonca klimatickým zmenám viac ako iné. Environmentálne faktory, ktoré boli v štúdii hodnotené, zahŕňali:
- poškodzovanie ozónovej vrstvy
- častice emitované (vypúšťané) počas prepravy
- využívanie pôdy a odlesňovanie
- použitie vody
Potraviny, ktoré dopadli najhoršie z hľadiska životného prostredia, boli spracované mäso, červené mäso vrátane hovädzieho, krevety, bravčové, jahňacie a ryby chované na farmách.
Prečo je to tak? Pretože hovädzie a jahňacie mäso má asi desaťkrát vyššie emisie skleníkových plynov na porciu ako bravčové mäso, hydina a mliečne výrobky, a tie majú asi desaťkrát vyššie emisie ako potraviny rastlinného pôvodu vrátane obilnín, ovocia a zeleniny a strukovín. Podobne v prípade vody je priemerná stopa v sladkej vode na tonu produktov živočíšneho pôvodu väčšia ako v prípade produktov na rastlinnej báze, s výnimkou mlieka, ktoré má relatívne nízku vodnú stopu, a orechov, ktoré majú relatívne vysokú stopu vody.
Niečo, čo vedcov prekvapilo, bol veľký vplyv na globálne otepľovanie, ktorý mali niektoré rastlinné potraviny, konkrétne zelenina pestovaná v skleníku. Skleníkové plodiny môžu byť zdravými doplnkami našej stravy, ale ich produkcia môže byť náročná, čo ich robí menej udržateľnými ako plodiny pestované vonku.
Ako urobiť malé, zdravé zmeny v stravovaní
Aby sme zhrnuli zistenia štúdie: odborníci odporúčajú konzumovať veľa rastlín a málo ultraspracovaných potravín, najmä spracované mäso. Menšia konzumácia živočíšnych produktov a väčšia konzumácia sezónnej zeleniny, ovocia a rastlinných bielkovín sa zdá byť nápomocná nespočetnými spôsobmi.
Ako už bolo spomenuté vyššie, táto štúdia skúmala účinky tisícok potravín, ale iba 167 bolo považovaných za „najpopulárnejšie“. Každá potravina bola farebne odlíšená v závislosti od jej vplyvu na zdravie a životné prostredie, pričom dostala zelené, oranžové alebo červené skóre.
Zelené potraviny, ktoré by v ideálnom prípade mali tvoriť väčšinu vašich denných kalórií, zahŕňajú:
- zelenina pestovaná na poli (pestovaná vonku a nie v skleníkoch)
- plody pestované na poli
- strukoviny a fazuľa
- orechy a semená
- väčšina celých zŕn
Oranžové potraviny, ktoré by sa mali konzumovať s mierou, zahŕňajú:
- mliečne výrobky vrátane mlieka, jogurtov a syrov
- morské plody s nízkym dopadom na životné prostredie (niektoré voľne žijúce ryby a mäkkýše)
- hydina (najlepšie chovaná na pastve)
Červené potraviny, ktoré by sa mali obmedziť, zahŕňajú:
- spracované mäso
- červené mäso chované na priemyselných farmách
- bravčové mäso
- jahňacie mäso
- sladené nápoje
- iné spracované a „nezdravé potraviny“ ako pizza, zmrzlina atď.
Riziká a vedľajšie účinky zmien v stravovaní
Zatiaľ čo táto štúdia povzbudzuje ľudí, aby jedli viac rastlinnej, sezónnej a lokálne pestovanej stravy, niektorí vedci poukázali na to, že odporúčania na zníženie príjmu mäsa nezohľadňujú alternatívne pestovateľské postupy, ktoré môžu skutočne prospieť planéte.
Patria sem postupy ako regeneratívne poľnohospodárstvo a udržateľná akvakultúra, ktoré produkujú mäso a morské plody veľmi odlišným spôsobom ako priemyselné farmy alebo skleníky. Regeneratívne poľnohospodárstvo opisuje poľnohospodárske a pastevné postupy, ktoré okrem iných výhod zvrátia klimatické zmeny obnovou ornice. Mnohí odborníci sa domnievajú, že tento typ poľnohospodárskeho modelu môže byť jedným z riešení, ako zvrátiť globálne otepľovanie a klimatickú krízu.
Ak sa chystáte do svojho jedálnička zaradiť veľké množstvo červeného mäsa a iných živočíšnych produktov, snažte sa vyhľadávať potraviny, ktoré pochádzajú zo zvierat chovaných na tráve, na pastvinách a vo voľnej prírode, ideálne spôsobom, ktorý podporuje regeneratívne poľnohospodárstvo. Výber potravín bez GMO a organicky pestovaných potravín (vrátane zeleniny a ovocia pestovaných vonku) môže byť prínosom aj pre planétu a môže to znamenať, že budete konzumovať aj potraviny bohatšie na živiny.
zdroj: draxe.com, globalnutritionreport.org
