Osamelý mozog túži po ľuďoch ako hladný žalúdok po jedle

Neurovedci informovali, že po dni strávenom v úplnej izolácii od všetkých ostatných sa mozgy ľudí prebudili pri pohľade na spoločenské stretnutia, podobne ako mozog hladného človeka, ktorý vidí jedlo.

Kognitívna neurovedkyňa Livia Tomova a jej kolegovia nechali 40 účastníkov hladovať 10 hodín. Na konci dňa sa určité nervové bunky v strednom mozgu aktivovali v reakcii na obrázky pizze a čokoládovej torty. Tieto neuróny produkujú dopamín, chemický posol spojený s odmenou.

V iný deň tí istí ľudia podstúpili 10 hodín izolácie (žiadni priatelia, žiadny Facebook a žiadny Instagram). V ten večer sa neuróny na rovnakom mieste aktivovali v reakcii na obrázky ľudí, ktorí sa rozprávajú alebo hrajú tímové športy. Čím viac hladu alebo izolácie subjekt hlásil, tým silnejší bol účinok.

U ľudí, ktorí uviedli, že sa vo všeobecnosti cítia osamelejší, boli sociálne reakcie otupené. „V skutočnosti nevieme, čo to spôsobuje,“ hovorí Tomova. „Možno ich izolácia až tak neovplyvňuje, pretože je to niečo, čo sa možno až tak nelíši od ich každodenného života.“

Stredný mozog, ktorý hrá dôležitú úlohu v motivácii ľudí hľadať jedlo, priateľov, hazardné hry alebo drogy, reaguje na jedlo a sociálne signály, aj keď ľudia nie sú hladní alebo osamelí. Koniec koncov, človek by vždy mohol jesť alebo tráviť čas s niekým iným. Hlad a osamelosť však túto reakciu zosilnili a spôsobili, že reakcie ľudí boli špecifické pre vec, ktorá im chýbala.

zdroj: sciencenews.org