Týždeň Zeme je časom na oslavu a povzbudenie životného prostredia a zázrakov. Žiaľ, rok čo rok vidíme negatívne environmentálne dopady mnohých bežných postupov spoločnosti. Správa Organizácie Spojených národov (OSN) o klíme z roku 2022 to opäť potvrdzuje štatistikou, ktorá otvára oči.
V skutočnosti Správa OSN o klíme 2022 zvoní na poplach, že „pokiaľ všetky vlády neprehodnotia svoju energetickú politiku, svet bude neobývateľný,“ uviedol generálny tajomník OSN Antonio Guterres. Okrem toho sa v správe uvádza:
Klimatické zmeny sú najväčšou zdravotnou hrozbou, ktorej ľudstvo čelí. Jej vplyvy už poškodzujú zdravie prostredníctvom znečistenia ovzdušia, chorôb, extrémnych poveternostných udalostí, núteného vysídľovania, potravinovej neistoty a tlaku na duševné zdravie. Každý rok si environmentálne faktory vyžiadajú životy približne 13 miliónov ľudí.
Splnenie cieľov Parížskej dohody by mohlo do roku 2050 zachrániť približne milión životov ročne na celom svete len vďaka zníženiu znečistenia ovzdušia. Vyhnúť sa najhorším klimatickým vplyvom by mohlo pomôcť zabrániť 250 000 ďalším úmrtiam súvisiacim s klímou ročne od roku 2030 do roku 2050, najmä v dôsledku podvýživy, malárie, hnačky a tepelného stresu.
Hodnota zdravotných prínosov zo zníženia emisií uhlíka by bola približne dvojnásobkom celosvetových nákladov na implementáciu opatrení na zníženie emisií uhlíka.
Už vieme, že dopady klimatických zmien na zdravie nie sú dobré a správa OSN o klíme 2022 to určite potvrdzuje. Na osobnej úrovni môže byť vplyv zmien stravovania na zdravie a životné prostredie významný, najmä ak stále viac ľudí a spoločností robí zdravšie rozhodnutia.
Správa OSN o klíme 2022: Zhoršujúca sa zmena klímy
Prečo je OSN tak znepokojená? Tu sú niektoré z kľúčových zistení zo Správy OSN o klíme 2022:
Teplota
Zem je o viac ako o 1°C teplejšia ako v roku 1800 a svet nie je pripravený splniť Parížsku dohodu, aby teplota neprekročila 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami. "To sa považuje za hornú hranicu, aby sa predišlo najhorším následkom klimatických zmien," uvádza OSN.
Roky 2015-2019 boli piatimi najteplejšími zaznamenanými rokmi, zatiaľ čo roky 2010-2019 boli najteplejším desaťročím v histórii.
Globálna povrchová teplota rástla od roku 1970 rýchlejšie ako v ktoromkoľvek inom 50-ročnom období najmenej za posledných 2000 rokov.
Povrchové teploty rástli od roku 1970 rýchlejšie ako ktorékoľvek iné 50-ročné obdobie za posledných 2000 rokov.
Úroveň oxidu uhličitého dosiahla v roku 2019 rekordné hodnoty.
Ak neznížime emisie oxidu uhličitého, teploty by sa v nasledujúcich 80 rokoch mohli zvýšiť až o 4,4 °C.
Koncentrácie skleníkových plynov sú na najvyššej úrovni za 2 milióny rokov a stále rastú.
Emisie musia v rokoch 2020 – 2030 klesnúť o 7,6%, aby sa teploty nezvýšili o 1,5 °C.
Od 80. rokov 20. storočia sa arktické povrchové teploty vzduchu oteplili najmenej dvakrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer, zatiaľ čo morský ľad, grónska ľadová pokrývka a ľadovce v tom istom období poklesli a teplota permafrostu sa zvýšila.
Musíme znížiť produkciu fosílnych palív o približne 6% ročne do roku 2030, aby sme zostali na tejto 1,5-stupňovej ceste. Žiaľ, krajiny predpokladajú priemerný ročný nárast o 2%.
Potraviny a poľnohospodárstvo
Neudržateľné využívanie pôdy, zeme, vody a energie na výrobu potravín prispieva k emisiám skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zvyšovanie teplôt. Vyššie teploty zase ovplyvňujú zdroje na výrobu potravín. V roku 2020 čelilo hladu až 811 miliónov ľudí na svete, čo je až o 161 miliónov viac ako v roku 2019.
Výroba, balenie a distribúcia potravín vytvárajú tretinu emisií skleníkových plynov a spôsobujú až 80% straty biodiverzity. Bez zásahu sa emisie potravinového systému pravdepodobne do roku 2050 zvýšia až o 40%.
Svetový potravinový systém predstavuje približne 30% celkovej spotreby energie.
Viac ako 17% potravín sa plytvá a až 10% emisií skleníkových plynov súvisí s ich plytvaním.
Vyššie teploty spôsobia pokles výnosov plodín spolu s nižšou kvalitou potravín a väčším množstvom odpadu.
Oceán absorboval viac ako 90% prebytočného tepla v podnebí, čím sa stal kyslejším a menej produktívnym. To spolu s praktikami, ako je nadmerný rybolov, ohrozuje morské zdroje, ktoré živia 3,2 miliardy ľudí.
Zmeny snehovej pokrývky, ľadu na jazerách a riekach a večne zamrznutej pôdy v mnohých arktických oblastiach narušili dodávky potravín z pastierstva, lovu, rybolovu a zberu, čo poškodilo živobytie a kultúrnu identitu obyvateľov Arktídy.
Zdravie
Každý rok si environmentálne faktory vyžiadajú životy približne 13 miliónov ľudí.
Viac ako 90% ľudí dýcha znečistené ovzdušie, ktoré je do značnej miery spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré spôsobujú zmenu klímy. V roku 2018 spôsobilo znečistenie ovzdušia fosílnymi palivami zdravotné a ekonomické náklady vo výške 2,9 bilióna dolárov, čo je približne 8 miliárd dolárov denne.
Doprava produkuje asi 20% celosvetových emisií uhlíka.
Systémy na výrobu, balenie a distribúciu potravín vytvárajú tretinu emisií skleníkových plynov.
Príroda
Asi 25% celosvetových emisií skleníkových plynov pochádza z čistenia pôdy, pestovania plodín a hnojenia, pričom 75% z toho tvoria potraviny živočíšneho pôvodu.
Predpokladá sa, že rozsahy väčšiny suchozemských druhov sa budú dramaticky zmenšovať. Zmeny v areáloch môžu nepriaznivo ovplyvniť ochranu druhov, výrazne zvýšiť obrat miestnych druhov a podstatne zvýšiť riziko globálneho vyhynutia.
Klimatické zmeny sú spojené s väčšími rizikami zoonotických chorôb. Pri niektorých nákazách môže zvýšenie teplôt alebo zrážok dramaticky ovplyvniť životný cyklus patogénu alebo jeho vektora – prechodného druhu, ktorý šíri chorobu z pôvodného hostiteľa na človeka.
Predpokladá sa, že koralové útesy klesnú o 10% až 30%, ak teplota stúpne o 1,5 °C.
345 miliárd USD poskytnutých ako globálne dotácie na fosílne palivá má za následok celkové náklady vo výške 5 biliónov USD, a to aj pokiaľ ide o zhoršovanie stavu prírody.
Toto nie sú zďaleka jediné informácie, ktoré sa týkajú
zistení vo vydaní správy OSN o klíme 2022, a ukazuje sa, aká strašná je
situácia. Stále však existuje dôvod na nádej.
Čo sa dá urobiť pre záchranu planéty?
V správe OSN o klíme 2022 sa uvádza niekoľko faktorov, ktoré môžu pomôcť zvrátiť kurz a zachrániť životné prostredie:
Prispôsobenie sa zmene klímy chráni ľudí pred vyššími teplotami, stúpajúcimi hladinami morí, prudkými búrkami, nepredvídateľnými zrážkami a kyslejšími oceánmi. Niektorí ľudia sú voči týmto vplyvom zraniteľnejší, napríklad ľudia žijúci v chudobe.
Celosvetovo by investícia 1,8 bilióna dolárov do systémov včasného varovania, infraštruktúry odolnej voči klíme, zlepšeného poľnohospodárstva v suchých oblastiach, globálnej ochrany mangrovov a odolných vodných zdrojov mohla priniesť 7,1 bilióna dolárov ušetrených nákladov a sociálnych a environmentálnych výhod.
Lepšie údaje o počasí spolu so systémami včasného varovania a núdzového manažmentu znižujú fyzické škody a ekonomické straty. Univerzálny prístup k systémom včasného varovania môže priniesť výhody až 10-násobku počiatočných nákladov.
Solárne zavlažovanie, systémy varovania pred počasím, nové odrody plodín a ďalšie adaptívne opatrenia môžu pomôcť vyhnúť sa poklesu globálnych poľnohospodárskych výnosov až o 30% do roku 2050.
Zlepšenie zdravotných systémov by mohlo pomôcť zabrániť 250 000 ďalším úmrtiam súvisiacim s klímou ročne od roku 2030 do roku 2050, najmä z príčin, ktorým sa dá vyhnúť, ako je podvýživa, malária, hnačka a tepelný stres.
Pre trvalo udržateľný rozvoj a väčšiu rodovú rovnosť je nevyhnutné posilniť postavenie žien a dievčat, aby mohli mať hlas a úlohu pri rozhodovaní o otázkach súvisiacich so zmenou klímy.
Ženy ako prvé osvojiteľky mnohých nových poľnohospodárskych techník, prvé zasahujúce v krízach, podnikateľky v oblasti zelenej energie a osoby s rozhodovacou právomocou doma ponúkajú neoceniteľné poznatky a riešenia na lepšie riadenie klímy a jej rizík.
Mnohé postupy môžu urýchliť adaptáciu na klímu v potravinových systémoch, ako je kontrola erózie, manažment pastvín, genetické vylepšenia tolerancie voči teplu a suchu, rôznorodé stravovanie a zníženie straty potravín a odpadu.
Pilotné iniciatívy inteligentného poľnohospodárstva v oblasti klímy v mnohých krajinách zvýšili produktivitu, znížili emisie, zlepšili kvalitu pôdy a hospodárnosť s vodou a zvýšili príjmy a odolnosť voči zmene klímy.
Konzumácia zdravej a udržateľnej stravy predstavuje veľké príležitosti na zníženie emisií z potravinových systémov a zlepšenie zdravotných výsledkov, a to aj prostredníctvom nižšej spotreby energeticky náročných potravín živočíšneho pôvodu, ktoré sú náročné na pôdu.
Splnenie cieľov Parížskej dohody by mohlo do roku 2050 zachrániť približne milión životov ročne na celom svete len vďaka zníženiu znečistenia ovzdušia. Vyhnúť sa najhorším klimatickým vplyvom by mohlo pomôcť zabrániť 250 000 ďalším úmrtiam súvisiacim s klímou ročne od roku 2030 do roku 2050, najmä v dôsledku podvýživy, malárie, hnačky a tepelného stresu.
Hodnota zdravotných prínosov zo zníženia emisií uhlíka by bola približne dvojnásobkom celosvetových nákladov na implementáciu opatrení na zníženie emisií uhlíka.
Alternatívy dopravy, ako je chôdza a cyklistika, nie sú len ekologické, ale ponúkajú aj veľké zdravotné výhody, ako je zníženie rizika mnohých chronických ochorení a zlepšenie duševného zdravia.
Udržateľnejšia výroba potravín by zmiernila vplyvy na klímu a podporila by výživnejšie stravovanie, ktoré by mohlo zabrániť takmer 11 miliónom predčasných úmrtí ročne.
Na ochranu zdravia a zabránenie prehlbovaniu nerovností v oblasti zdravia musia krajiny vybudovať zdravotné systémy odolné voči zmene klímy.
Zdravé ekosystémy môžu poskytnúť 37% zmiernenia potrebného na obmedzenie nárastu globálnej teploty.
Nakoniec OSN tvrdí, že globálne vlády musia pokračovať v prijímaní politiky na ochranu životného prostredia a držať sa jej. Bez nej bude viac ľudí hladovať a zomierať na choroby, zatiaľ čo celá planéta bude trpieť.
zdroj: draxe.com
zdroj obrázky: earth.stanford.edu, climatechange.ie, niehs.nih.gov, earth.com
