Infarkt myokardu

Infarkt myokardu je vážne ochorenie. Kedysi sa o ňom hovorilo ako o chorobe manažérov. Jeho vznik sa dáva do súvisu s nezdravou životosprávou, avšak rizík je viac.

Historické súvisy

V roku 1912 podal internista James B.Herrick (1861-1954) z Chicaga vysvetlenie koronárnej trombózy. Vo svojom článku Klinické príznaky náhleho uzáveru koronárnych artérií dokázal, že náhly uzáver koronárnych tepien srdca nemusí nevyhnutne viesť k úmrtiu, ako sa dovtedy predpokladalo.

V rámci tzv. framinghamskej štúdie uverejnilo v roku 1960 Americké združenie srdca správu o súvislosti medzi fajčením cigariet a srdcovým infarktom. Vďaka tejto exaktne dokázanej súvislosti sa problematika koronárnej choroby srdca, najmä jej rizikové faktory, dostala do stredu verejného záujmu v Spojených štátoch. Dokázalo sa, že nikotinizmus, osobitne pri fajčení cigariet, je svojím pôsobením na predčasnú kalcifikáciu tepien (arteriosklerózu) jedným z príčinných faktorov koronárnej choroby srdca, čo vyvolalo vlnu protifajčiarskych kampaní v USA. Ďalší výskum ukázal, že muži s vysokoškolským vzdelaním dostávajú túto chorobu častejšie, viedlo to k zavedeniu pojmu manažérske ochorenie. Pre jeho vznik boli osobitne dôležité tri faktory: fajčenie, zvýšená hladina cholesterolu v krvi a zvýšený krvný tlak.

1.apríla 1975 uverejnilo Ministerstvo zdravotníctva Nemeckej spolkovej republiky znepokojujúcu informáciu, že približne polovica obyvateľov krajiny má zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi, a preto sú vystavení zvýšenému riziku infarktu.

Charakteristika infarktu myokardu

Akútny infarkt myokardu (Infarctus myocardii acutus), ľudovo „srdcový záchvat“, je vážne ochorenie srdca. Na začiatok si zadefinujeme niektoré základné pojmy, súvisiace s touto problematikou.

Keď hovoríme o infarkte myokardu (skr. IM), hovoríme o odumretí časti svaloviny srdca z dôvodu prerušenia krvného zásobenia. Odborný výraz Angina pectoris svedčí tiež pre ochorenie srdca, prejavujúce sa typickou bolesťou na hrudi, nazývanou stenokardia. Keď spomíname akútnu ischemickú chorobu srdca, myslíme tým náhle vzniknuté ochorenie srdca na podklade nedostatočného dokrvenia srdcového svalu spojeného s nedostatkom dodávky výživných látok pre myokard.

V roku 2021 bolo 2453 úmrtí na infarkt srdca (45,075 zo 100000).

Ako vieme, srdce pracuje autonómne, nepretržite, celý život. Histologicky sa vo veľkej miere jedná o špecializovanú svalovinu, ktorá je zásobovaná krvou z vencovitých tepien (Arteriae coronales, teda koronárne tepny). Infarkt myokardu súvisí s uzáverom niektorej z vencovitých tepien, alebo jej menších vetiev. Najčastejšie k tomuto uzáveru dochádza prostredníctvom kôrnatenia tepien, teda aterosklerózy. Cieva postihnutá procesom kôrnatenia je oslabená, častokrát zúžená, náchylná k uzáveru. Samotný aterosklerotický plát zužujúci danú cievu je predispozičným miestom, kde sa ľahšie uhniezdi, alebo vznikne krvná zrazenina a pomenúvame ho nestabilným. Dochádza k čiastočnému, alebo úplnému uzáveru tepny. Miesto, ktoré je vyživované takto uzavretou cievou, nedostáva potrebnú výživu z krvi, hlavne kyslík, ale aj rôzne iné látky vrátane glukózy, potrebné pre život buniek. Takto oslabené tkanivo odumiera, dochádza k nekróze buniek, teda samotnému infarktu.

Nestabilnú anginu pectoris pritom definujeme ako novo vzniknutú anginu pectoris, ktorá niekedy prechádza do infarktu myokardu. Často je sprevádzaná opakujúcimi sa bolesťami za hrudnou kosťou, na rozdiel od infarktu však pri nej nedochádza k nekróze.

Kolaterálny krvný obeh zabezpečuje, že ischémiou postihnuté miesto je vyživené aj z inej príbuznej cievy, čím sa predchádza rozvinutiu infarktu. Jedná sa o cievne spojky, vytvárajúce hustú sieť, ktorou putuje krv až k drobným vlásočniciam, aby mala každá bunka adekvátnu výživu. Pri zmenách tlaku krvi, pri aterosklerotickom procese, ale aj v iných situáciách môžu nabrať kolaterály vencovitého obehu prídavný význam.

Ichemická choroba srdca môže byť akútna (náhla) a chronická (dlhotrvajúca).

Delenie srdcového infarktu je pomerne zložité

Zjednodušene sa názov klinickej jednotky odvíja od použitia EKG (elektrokardiografia), teda prístroja, ktorý sníma elektrickú aktivitu srdca. Podľa tohto delenia delíme akútnu ischémiu srdca na nestabilnú anginu pectoris a infarkt myokardu bez elevácie úseku ST, teda NON-STEMI, a na akútny infarkt myokardu s eleváciou úseku ST, teda STEMI. Takéto delenie sa využíva skôr v lekárskej praxi a je vysoko odborné. Súvisí s interpretáciou samotného elektrokardiogramu.

K jednoduchšiemu pochopeniu ochorenia slúži delenie podľa hĺbky poškodenia, pri ktorom rozlišujeme infarkt myokardu na transmurálny, prechádzajúci celou stenou svaloviny a na netransmurálny, zasahujúci len časť steny myokardu.

Podľa lokalizácie je možné rozoznať, aj vďaka špecializovaným vyšetreniam, infarkt spodnej steny, teda diafragmatický, infarkt prednej steny, teda anteriórny a tiež postrannej steny, teda laterálny.

Najčastejší a klinicky najzávažnejší je infarkt ľavej komory, pričom vyradenie 20-40% svaloviny vedie k prejavom ľavostrannej srdcovej nedostatočnosti a väčšie poškodenie vedie k šoku. Infarkt pravej komory prebieha často nebadane, doprevádza ho zníženie tlaku krvi. Infarkt predsiení býva nemý, prejavuje sa však poruchami tvorby a vedenia vzruchu.

Príčiny vzniku infarktu myokardu

Príčinou vzniku akútneho infarktu myokardu môže byť:

• Náhla kompletná blokáda tepny – uzatvorenie strednej alebo veľkej tepny koronárneho obehu zvyčajne vedie k vzniku infarktu s ST eleváciou, teda STEMI
• Čiastočná blokáda tepny – pri čiastočnej, teda parciálnej blokáde tepny vzniká častejšie NON-STEMI typ infarktu, avšak niekedy NON-STEMI svedčí aj pre kompletnú blokádu
• Spazmus vencovitej artérie – jedná sa o zovretie svalovej steny cievy, ktorá však nie je blokovaná. Zvýšený cholesterol či fajčenie sa môžu podpísať na tomto jave. O koronárnych spazmoch hovoríme pri nozologických jednotkách, akými sú Prinzmetalova angína, vazospastická angína a podobne.
• Infekcia – niektoré, hlavne vírusové infekcie vrátane koronavírusu, môžu viesť k poškodeniu srdcovej svaloviny
• Spontánna diskecia koronárnej artérie – dochádza k vzniku trhliny cievy, môže to súvisieť s jej oslabením aterosklerotickým procesom

Ako sa prejavuje infarkt myokardu?

Ako už bolo spomínané v tomto texte, niektoré formy infarktu myokardu prebiehajú ako nemé, iné formy však prebiehajú dramaticky s nejasným priebehom a i prognózou. Ak sa ochorenie prejavuje, u postihnutého sa často objaví:

• Bolesť hrudníka, často za hrudnou kosťou alebo v oblasti srdcovej krajiny, pálivá, pripomínajúca popálenie žehličkou, roztekajúca sa, silná, ostrá, charakteru zovretia hrude
• Bolesť, ktorá sa šíri do ramena, pod lopatku, chrbta, krku či hornej časti brucha
• Studený pot
• Únava
• Pálenie záhy alebo zlé trávenie
• Náhly závrat
• Pocit na vracanie
• Skrátené dýchanie

Niekedy sa infarkt myokardu prejavuje náhlou zástavou srdca. Samotná angina pectoris, trvajúca niekedy dlhšie obdobie, by mala byť interpretovaná ako varovný prst.

Kedy vyhľadať lekára

Pokiaľ sa vyskytne u niekoho v našom okolí infarkt srdca, v prvom rade je potrebné zavolať pohotovosť, teda linku 112.

Ak bol chorému, u ktorého je podozrenie na akútny infarkt myokardu, predpísaný v minulosti nitroglycerín, je potrebné ho užiť.

Ak bol pacientovi lekárom odporučený prípravok na báze kyseliny acetylsalicylovej, teda napríklad Aspirin, jeho podanie spomalí až zastaví tvorbu trombu, krvnej zrazeniny.

Ak chorý stratil vedomie a predpokladáme, že sa jedná o srdcový infarkt, je nutné po zatelefonovaní na pohotovostné číslo podať prvú pomoc. Jedná sa o 30 stlačení hrudníka s následnými dvoma záchrannými vdýchnutiami vzduchu do pľúc. Prvá pomoc má svoje presné špecifiká.

Pacienti s ochoreniami srdca bývajú v sledovaní lekára z odboru kardiológia. Niekedy je nedokrvenosť myokardu dlhotrvajúca, postupná, a je známa ako chronická ischemická choroba srdca.

Rizikové faktory akútnej ischémie srdca

K hlavným rizikovým faktorom infarktu myokardu radíme:

• Vek – IM je častejší u mužov nad 45 a u žien nad 55 rokov
• Fajčenie – významný faktor vzniku infarktu myokardu
• Metabolický syndróm – obezita, vysoký krvný tlak, zvýšené tuky a cukrovka sú rizikom vzniku IM, podieľajú sa vo veľkej miere na vzniku aterosklerózy
• Rodinný výskyt – ak sa vyskytol IM u blízkych príbuzných, je väčšie riziko, že ochorieme týmto ochorením aj my
• Nedostatočné cvičenie – pravidelné cvičenie zmenšuje riziko IM
• Nezdravá diéta - zvýšený príjem sacharidov, živočíšnych lipidov, slaných jedál je rizikom IM. Odporúča sa jesť dostatok zeleniny, ovocia, vlákniny.
• Stres – hnev môže viesť k vzniku IM
• Ilegálne užívanie drog – kokaín a ďalšie stimulanty môžu spôsobovať koronárne spazmy
• Preeklampsia v minulosti – niekedy sa dáva do súvisu so srdcovým záchvatom
• Autoimunitné ochorenia – reumatoidná artritída a lupus erytematodes podľa niektorých autorov zvyšujú riziko IM
• Hyperkoagulačné stavy – trombofília s náchylnosťou k zvýšenej tvorbe krvných zrazenín môže viesť k IM

Komplikácie

Komplikácie srdcového infarktu súvisia s poškodením svaloviny. To môže viesť k:

• Arytmia – zmena vzniku a vedenia vzruchu v srdci
• Šok – hovoríme o srdcovo- podmienenom šoku, srdce prestáva mať schopnosť pracovať ako pumpa
• Zlyhanie srdca – srdce nie je schopné prečerpávať krv do malého a veľkého obehu, môže sa jednať o dočasný, alebo trvalý stav
• Zápal osrdcovníka – niekedy infarkt myokardu spúšťa falošnú imunitnú odpoveď. Tento stav sa nazýva postmyokardiálny infarktový syndróm či Dresslerov syndróm
• Srdcová zástava – srdce sa bez upozornenia zastaví, čo môže viesť bez okamžitej liečby k smrti

Ktoré preventívne opatrenia poznáme?

Ciest, ktorými predchádzame srdcovému infarktu, je niekoľko. Zdravý životný štýl založený na udržiavaní vyváženej hmotnosti, s dostatkom pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu, ideálne s plnou abstinenciou od škodlivých látok sa zdá byť kľúčovým. Manažment stresu a oddych, vyvarovanie sa stresu a emočne náročným situáciám sú tiež dielčím krokom v prevencií.

Ak pacient trpí aj metabolickými ochoreniami, akými sú cukrovka, ich dlhodobá liečba výrazne zlepšuje vyhliadky a uspokojivo zamedzuje vznik koronárnej choroby.

Zvládnutie prvej pomoci je tiež dôležitým preventívnym opatrením.

Diagnostika infarktu myokardu

Základom je popis ťažkostí pacientom, ako aj fyzikálne vyšetrenie. K spresneniu diagnózy sa používajú niektoré testy:

• EKG (elektrokardiogram) – tento zápis vie informovať lekára o možnom akútnom infarkte myokardu, ale aj o už prebehnutej tichej ischémií.
• Krvné testy – stanovenie kardiošpecifických enzýmov ako troponínu a kreatínkinázy pomáha odhaliť, či došlo k odumretiu buniek
• Röntgenové vyšetrenie hrudníka – spresňuje diagnózu
• Echokardiogram – pomocou ultrazvuku je možné zistiť, ktorá oblasť srdca bola poškodená
• Koronárna katetrizácia – cestou tepny, najčastejšie stehennej, sa zavedie do oblasti srdca dlhá hadička, ktorá sa nazýva katéter, následne sa vpraví touto cestou kontrastná látka a sledujú sa patologické či iné zvláštnosti
• Kardiálna počítačová tomografia a magnetická rezonancia – zobrazovacie metódy spresňujúce záverečnú diagnózu

Je možné infarkt myokardu uspokojivo liečiť?

Infarkt myokardu je liečiteľným ochorením, avšak treba si uvedomiť, že každou pribúdajúcou minútou po ňom sa zvykne prehlbovať odumieranie svaloviny srdca, v rôzne veľkej miere. Celkový priebeh choroby a jej vyliečenia teda závisí nie len od lokalizácie infarktu, ale aj jeho rozsahu. Prvotne sa lekár zameriava na spriechodnenie cievy a obnovenie prívodu živín vrátane kyslíka do postihnutej oblasti.

Medikamentózna liečba

• Podanie kyseliny acetylsalicylovej – tento liek spomaľuje tvorbu krvných zrazenín a pomáha spriechodniť postihnutú cievu
• Rozpúšťače krvných zrazenín – trombolytická liečba tiež účinkuje podobne, zlepšuje prietok postihnutým miestom rozpustením zrazeniny, zvyšuje šance na prežitie
• Lieky na riedenie krvi – podáva sa heparín, krv je po ňom menej priľnavá, s menším sklonom tvoriť krvné zrazeniny
• Nitroglycerín – zlepšuje prietok krvi srdcom, zmierňuje bolestivosť rozšírením vencovitých tepien, zvykne sa vo forme tablety podávať pod jazyk
• Opiáty – podanie analgetika zmierni nepríjemnú, pálčivú bolesť súvisiacu s infarktom
• Beta blokátory – sú liekmi prevencie, zlepšujú hemodynamické pomery spomalením akcie srdca a majú tiež ochranný vplyv na myokard
• ACE inhibítory – znižujú tlak krvi, pôsobia teda ako hypotenzíva, tiež prispievajú k zmierneniu záťaže srdca
• Statíny – pomáhajú udržiavať krvný cholesterol v zdravšom pásme, jeho vyššie hladiny vedú ku kôrnateniu tepien

Chirurgické a ostatné procedúry

Rozšírené sú hlavne dva typy zákrokov:

• PTCA – perkutánna koronárna intervencia, alebo perkutánna transluminálna koronárna angioplastika súvisí tiež s katetrizáciou srdcovej krajiny, avšak na rozdiel od diagnostickej katetrizácie sa pri PTCA zavádza do postihnutej cievy STENT (drôtená rúrka).
• CABG – skr. z angl. coronary artery bypass grafting – ide o otvorenú chirurgiu, pri ktorej sa použije cieva z inej časti tela k vytvoreniu nového krvného zásobenia srdcovej svaloviny. Krv potom prechádza okolo blokovanej, zúženej tepny.

Kardiálna rehabilitácia

Zahŕňa cvičenie a vzdelávanie po infarkte či operácií srdca. Slúži k edukácií o životnom štýle. Pacientov kardiálna rehabilitácia učí nie len zvládať stres, ale tiež správnym diétnym návykom. Svoje miesto v nej má aj liečba kyslíkom či iné formy kúpeľnej nápravy.

Pacientom trpiacim ischemickým ochorením je prizvukovaný striktný zákaz fajčenia.

Bylinná liečba pri kôrnatení tepien

Antiskleroticky pôsobí zelenina a ovocie v surovom stave, s dôrazom na príjem zelených listových častí. Terapeuticky sú účinné hlavne chlorofyl, flavonoidy, kyselina askorbová a ďalšie vitamíny. Z bylín, ktoré pôsobia priaznivo, spomenieme šalviu, saturejku, medovku, mätu, čakanku, materinu dúšku a žihľavu. Tradične sú súčasťou zmesí proti kôrnateniu tepien kuchynský cesnak, ruta, hloh, praslička, pastierska kapsička či púpava.

Zdroje

SCHOTT H. a kol.: Kronika medicíny. Nové výskumy infarktu myokardu. 1994. Fortuna Print. s.380, 516. [cit. 10.29.2024]. Dostupné z: ISBN 80-7153-081-6

KLENER P. a kol. Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání. Akútní formy ICHS. 2006. s.2263-275. [cit. 10.29.2024]. Dostupné z: ISBN 80-7262-430-X (Galén), ISBN 80-246-1252-6 (Karolinum)

MIKA K.: Fytoterapia z pera lekára. Arteriosclerosis, atherosclerosis, atheromatosis. 2016. Osveta. s.448-449 [cit. 10.29.2024]. Dostupné z: ISBN 978-80-8063-436-0

MAYO CLINIC STAFF: Heart attack. 2023. MayoClinic [online] [cit. 10.29.2024]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/heart-attack/symptoms-causes/syc-20373106