Ako pestovať kapustu

Náročnosť pestovania

Nenáročné na pestovanie

Slnko

Slnečné miesto

Kapusta je všestranná zelenina, ktorá nám ponúka rôzne farby, tvary a rôzne štruktúry listov. A kvôli tejto rozmanitosti je možné kapustu pestovať a zbierať takmer po celý rok.

Kapusta (Brassica oleracea) je listová, dvojročná rastlina pestovaná ako jednoročná zelenina pre svoje hlávky s hustými listami. Patrí do čeľade kapustovitých a rodiny Brassica, kam patrí aj mnoho iných druhov zeleniny, vrátane brokolice, horčice, kelu, karfiolu, ružičkového kelu a kalerábu. Je odolná, chutná a všestranná, môžete ju siať vnútri alebo vonku a dozrieva štyri až šesť mesiacov.

Kapusta zvyčajne váži 0,5 až 1 kg a najbežnejšie dostupné sú kapusta hladkolistá zelená s pevnou hlavou, kapusta hladkolistá fialová a kapusta čínska. Počas dlhých slnečných dní, aké sa vyskytujú v lete, môžu kapusty narásť pomerne veľké. Vo všeobecnosti sa kapusta zberá počas prvého roka, ale rastliny určené na osivo sa nechajú rásť do druhého roka a musia sa uchovávať oddelene od ostatných plodín kapusty, aby sa zabránilo krížovému opeleniu.

Kapusta je produktívna a výživná plodina bohatá na vitamíny, antioxidanty a vlákninu. Môžete si ju vychutnať na mnoho rôznych spôsobov, surovú alebo varenú – pripraviť z nej kapustový šalát alebo kyslú kapustu, podusiť, pridať do duseného mäsa a polievok.

Viac o tom, aký má kapusta vplyv na zdravie.

čítaj tiež

Kapusta - 7 účinkov na zdravie

Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu u nás. Obsahuje vitamín C, množstvo cenných bioaktívnych látok a má silnejšie protirakovinové účinky ako viac propagovaná brokolica.

Aký typ kapusty si vybrať

Na výber je veľa odrôd kapusty, ktorá je pripravená na zber v rôznych obdobiach roka. Nájdete ich v rôznych tvaroch, od špicatých po zaoblené, niektoré s voľnými hlavami, iné tesné a husté. Môžu mať všetky odtiene zelenej, rovnako ako atraktívnu oceľovo modrú, červenkasté a sýto fialové odtiene.

Kapusta sa tiež líši veľkosťou, s mnohými vynikajúcimi kompaktnými odrodami, ktoré sú ideálne pre malé pozemky alebo na pestovanie na balkóne či terase. Zimné odrody, na druhej strane, bývajú väčšie a robustnejšie.

Kapusta sa vo všeobecnosti zoskupuje podľa obdobia zberu, hoci niektoré odrody sa prekrývajú. Ak vysejete malé dávky každého druhu, môžete mať úrodu po celý rok. Všetky druhy sa pestujú rovnakým spôsobom, ale s rôznymi časmi siatia a zberu:

• Jarná kapusta – zvyčajne tvorí malé, husté, špicaté hlávky. Vysievať ju môžete koncom leta na prezimovanie. Na jar ju môžete zberať ako mikrobylinky alebo ju môžete nechať dozrieť, aby vytvorila hlávky - od polovice jari do polovice leta.
• Letná kapusta – dostupná v mnohých tvaroch a veľkostiach, aby vyhovovala všetkým miestam. Vysievať ju môžete od konca zimy do polovice jari a zberať v polovici až koncom leta. Letná kapusta je šľachtená, aby vydržala letné horúčavy.
• Jesenná kapusta – často tvorí veľké hlávky, preto potrebuje širší rozostup. Vysievať ju môžete v polovici jari a zberať pred zimou. Niektoré odrody sa môžu skladovať na použitie v zime.
• Zimná kapusta – cenná plodina na čerstvú úrodu, keď je k dispozícii len málo inej zeleniny. Zvyčajne tvorí veľké hlavy, takže potrebuje dostatok miesta. Zasiať ju môžete koncom jari. Patria sem odrody s hladkými hlavami, ako aj atraktívne červené alebo fialové odrody. V dospelosti často vydrží v dobrom stave celé mesiace. Prípadne ju môžete skladovať na chladnom mieste bez mrazu.

Akú odrodu kapusty si vybrať

Kapusta Avak - poloneskorá hybridná odroda bielej kapusty, ktorá má univerzálne použitie

Kapusta Dita - veľmi skorá odroda bielej kapusty, vhodná pre najranejšie poľné pestovanie

Kapusta Hilton - neskorá odroda pekinskej kapusty, vhodná pre jesenný zber a priamu konzumáciu

Kapusta Holt - neskorá odroda bielej kapusty, vhodná na skladovanie a nakladanie do suda

Kapusta Midor - neskorá hybridná odroda bielej kapusty, vhodná na spracovanie aj skladovanie

Kapusta Polar - neskorá odroda bielej kapusty, vhodná na skladovanie a nakladanie do suda

Kapusta Pourovo červená - poloneskorá odroda červenej kapusty, vhodná pre jesenný zber, priamu spotrebu aj na skladovanie

Kapusta Pourovo biela - poloneskorá až neskorá odroda bielej kapusty, vhodná pre jesenný zber a na nakladanie do suda

Kapusta Granat - stredne skorá odroda pekinskej kapusty, ktorá má typicky podlhovastú, valcovitú hlávku

Kapusta Kalibos - stredne skorá odroda červenej špicatej kapusty, vhodná pre poľné pestovanie

Kapusta Brunswijker - stredne skorá odroda bielej kapusty, vhodná na nakladanie aj priamu konzumáciu

Kapusta Rufus - stredne skorá odroda červenej kapusty, vhodná pre letný zber

Kapusta Filderkraut - stredne skorá odroda bielej kapusty, vhodná na nakladanie do suda

Kapusta Eersteling - skorá odroda bielej špicatej kapusty, vhodná pre poľné pestovanie aj pestovanie vo fóliovníku

Kapusta Paket - skorá odroda čínskej kapusty, vhodná pre jarný i jesenný zber

Kapusta Aros - neskorá hybridná odroda bielej kapusty, vhodná najmä na dlhodobé skladovanie

Kapusta Minica - skorá hybridná odroda bielej kapusty, vhodná pre priamu konzumáciu

Čo a kde kúpiť

Semená kapusty sú široko dostupné v záhradných centrách a od online dodávateľov semien. Mladé rastliny môžu byť dostupné aj na jar a v lete z rovnakých zdrojov. Nákup rastlín môže byť dobrou voľbou, ak chcete pestovať iba niekoľko kusov kapusty, ale sú drahšie ako semená a výber odrôd bude obmedzený.

Ako pestovať kapustu

Kapusta sa ľahko pestuje zo semien zasiatych vo vnútri alebo vonku. Najlepšie rastie v zemi, ale môžete ju pestovať aj vo veľkých hlbokých nádobách.

Tradične sa vysieva na samostatnom „výsevnom lôžku“, potom sa neskôr presunie na konečné miesto pestovania. Je to preto, že rastie pomerne pomaly a často potrebuje široké rozostupy, takže počas hlavného vegetačného obdobia zaberá veľa miesta. Môžete semená však zasiať priamo do konečného miesta pestovania a potom niektoré rastliny presadiť do nových riadkov, aby ste vytvorili potrebné rozostupy.

Vyhnite sa siatiu príliš veľkého množstva semien naraz – zasejte si niekoľko malých dávok počas jari a leta, aby ste si rozložili úrodu a vyhli sa presýteniu.

Upozornenie:

Dávajte pozor, aby ste kapustu nepestovali v rovnakej polohe, v akej ste už kapustu alebo inú kapustovitú zeleninu v predchádzajúcich rokoch pestovali.

Kedy sadiť kapustu

Semená kapusty môžete zasiať vonku od konca zimy do konca leta – načasovanie závisí od druhu kapusty:

• letnú kapustu sejte od konca februára do začiatku mája (skoré sejby chráňte clonkami alebo rúnom)
• jesennú a zimnú kapustu sejte od apríla-mája
• jarnú kapustu sejte od júla-augusta

Miesto na pestovanie kapusty

Kapustu pestujte na slnečnom mieste (najlepšie 6 a viac hodín slnka denne), v pevnej, úrodnej a voľne priepustnej pôde. Pripravte si miesto na pestovanie, ideálne predchádzajúcu jeseň, pridaním dvoch vedier záhradného kompostu na meter štvorcový, potom ho nechajte cez zimu spevniť. Ak je vaša pôda veľmi kyslá, aplikujte vápno, aby ste zvýšili jej pH nad 6. Pre optimálny rast by malo byť pH pôdy medzi 6,5 a 6,8. Pred siatím alebo výsadbou odstráňte burinu a uistite sa, že pôda je dobre spevnená prechádzaním sa po jej povrchu. Potom zhrabte úroveň pôdy a vytvorte jemnú, drobivú štruktúru.

Semená sejte do jamiek hlbokých 2 cm. Ak je to potrebné, prerieďte sadenice na vzdialenosť 10 cm, aby mali priestor na silný rast a chráňte ich pred slimákmi a slizniakmi sieťkou alebo rúnom odolným proti hmyzu. Prípadne, ak nemáte dostatok miesta na zemi počas hlavnej jarnej sezóny výsevu, môžete zasiať semená do modulov (sadbovačov) vonku, aby ste ich neskôr presadili do zeme.

Výsev kapusty v interiéri

Semená kapusty môžete zasiať v skleníku alebo na svetlom parapete na jar a v lete - skontrolujte načasovanie na balíčku semien, pretože to závisí od odrody. Výsev v interiéri je dobrý a spoľahlivý spôsob, ako sa vyhnúť zničeniu úrody slimákmi a slizniakmi.

Semená kapusty sejte do hĺbky 2 cm, ideálne do modulárnych podnosov, aby ste znížili narušenie koreňov pri presádzaní vonku. Mali by vyklíčiť do niekoľkých týždňov. Asi po piatich týždňoch presuňte mladé kapustové rastliny von.

Presádzanie kapusty

Mladé kapusty rastúce v moduloch, pestované zo semien v interiéri alebo kúpené ako sadenice, by sa mali premiestniť na ich konečné pestovateľské miesto, keď sú vysoké asi 15 cm alebo majú päť alebo šesť pravých listov. Rastliny pestované vo vnútri pripravte na život vonku a niekoľko týždňov ich otužujte.

Deň pred presťahovaním rastliny dobre zalejte. Pripravte si miesto na výsadbu podľa popisu vyššie. Opatrne nadvihnite mladé rastliny, bez toho, aby ste im narušili korene, a potom ich vložte do novej výsadbovej jamy hlbšie, s najnižšími listami na úrovni zeme. Dobre ich spevnite. Rastliny „zalejte“ veľkým množstvom vody - to znamená, že pred zasypaním pôdou niekoľkokrát naplňte dieru vodou a až potom zasypte zemou. Pokračujte v pravidelnom zalievaní mladých rastlín a nenechajte pôdu vyschnúť, kým sa úplne neusadia.

Vzdialenosť medzi rastlinami závisí od typu a konečnej veľkosti kapusty:

• kompaktné odrody saďte 30 cm od seba
• väčšie odrody saďte až 45 cm od seba (presné rozostupy si skontrolujte na obaloch semien)
• jarnú kapustu saďte najprv 10 cm od seba, potom koncom februára/marca prerieďte na 30 cm, mladé preriedené rastlinky môžete použiť ako mikrobylinky

Kapuste sa najlepšie darí v zemi, no môžete ju sadiť aj do veľkých hlbokých nádob naplnených viacúčelovým kompostom. Vyberte si kompaktné odrody a vysádzajte ich podobným spôsobom ako pri výsadbe do zeme, až tri semienka do 50 cm kvetináča. Kapusta nie je vhodná na pestovanie vo vreciach.

Ako často kapustu polievať

Sadenice kapusty a mladé rastliny pravidelne zalievajte, nikdy nenechajte pôdu vyschnúť. Keď sú dobre usadené a silne rastú, počas obdobia sucha ich stačí zaliať dôkladným zmáčaním každých 10 dní.

Akonáhle sa začnú tvoriť hlavy, hojne zalejte vodou, aby sa ich veľkosť zväčšila.

Mulčovanie kapusty

Kapusta vyžaduje rovnomernú vlhkosť, aby vytvorila dobré hlávky. Naneste preto hrubú vrstvu mulča, ako je dobre prehnitý hnoj, záhradný kompost, jemne pomleté lístie alebo jemne pomletá kôra, aby bola pôda chladná a vlhká a aby sa zabránilo prerastaniu buriny.

Hnojenie kapusty

Keď sa kapusta usadí v konečnej pestovateľskej polohe, ale ešte predtým, ako vytvorí srdiečka, hnojte ju hnojivom bohatým na dusík, aby ste podporili silný rast listov.

Pri jarnej kapuste aplikujte skoro na jar hnojivo bohaté na dusík, ktoré podporí rast a stimuluje tvorbu srdiečok.

Pletie buriny okolo kapusty

Sadenice kapusty a mladé rastlinky udržujte bez buriny pravidelným okopávaním, aby nemuseli súťažiť o svetlo, vodu a živiny.

Choroby a škodcovia kapusty

Aj keď je kapusta vo všeobecnosti odolná a silná rastlina, je náchylná na rôzne choroby a škodcov rodu Brassica.

Mlynárik repkový - samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody. Na ochranu pred motýľmi prikryte kapustu sieťovinou alebo rúnom odolným proti hmyzu.

Kvetárka kapustová - kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú. Nasaďte plstený kapustový golier okolo základne stoniek, aby ste túto muchu odpudili.

Slimáky a slizniaky - si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach. Jednoduchým riešením je prikryť rastliny tunelom.

Nádorovitosť hlúbovín (Plasmodiophora brassicae) - huba, známa aj ako nádorovka kapustová, spôsobuje masívny opuch, deformáciu a vážne spomalenie rastu. Následne kapusta nevytvára hlávky a celá rastlina hynie. Tento problém môže znížiť pridanie vápna do pôdy, rovnako ako pestovanie rastlín v kvetináčoch, kým nie sú korene dobre vyvinuté.

Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris) - je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica. Infekcia spôsobuje chlorotické až nekrotické listové lézie v tvare písmena V, sčernenie ciev, vädnutie, spomalený rast a hnilobu stonky.

Zber kapusty

Výsevy všetkých odrôd kapusty nám poskytujú úrodu počas celého roka. Vo všeobecnosti trvá približne štyri až šesť mesiacov, kým dosiahnu zrelosť, v závislosti od typu.

Kapustu zberajte, keď hlávky dosiahnu požadovanú veľkosť a sú pevné. Je dobré najprv zozbierať každú druhú kapustu v rade, aby sa zvyšok zväčšil. Zrelú kapustu môžete nechať na mieste niekoľko týždňov, ale časom sa znehodnotí, preto ju pravidelne kontrolujte. Zimná kapusta vo všeobecnosti vydrží na stonke dlhšie v dobrom stave.

Ak chcete kapustu zberať, prerežte stonku tesne nad úrovňou zeme ostrým nožom. Odstráňte všetky žlté listy a hlavu ihneď preneste dovnútra alebo ju umiestnite do tieňa.

Ak pri jarnej a letnej kapuste urobíte do pňa 1 cm hlboký kríž, mali by pokračovať v produkcii druhej, menšej kapusty. Po dokončení úrody vykopte pne, aby ste zabránili šíreniu chorôb. Prípadne vykopte celú rastlinu aj s koreňmi a zaveste ju vo vlhkej pivnici, ktorá dosahuje teploty blízke bodu mrazu. Takto by mala vydržať v dobrom stave až 3 mesiace.

Skladovanie a spracovanie kapusty

Na prípravu kapusty v kuchyni odstráňte voľné, tvrdé vonkajšie listy a použite iba vnútornú hustú hlávku. Kapusta sa môže konzumovať surová alebo varená a je kľúčovou zložkou mnohých chutných jedál vrátane kyslej kapusty, kapustového šalátu a kimchi. Použiť ju môžete do polievok, dusených jedál a iných výdatných jedál. Okrem toho, že je kapusta chutná, je bohatá na vitamíny, minerály, antioxidanty a vlákninu.

Kapusta sa najlepšie konzumuje čerstvá, ale môže sa skladovať v plastovom vrecku v chladničke až týždeň. Niektoré zimné kapusty možno skladovať aj niekoľko mesiacov na chladnom, suchom mieste bez mrazu.

zdroj: en.wikipedia.org, bonnieplants.com, gardenersworld.com, rhs.org.uk

Odrody