< Spať na články
Bulimia

Bulímia je porucha príjmu potravy, pri ktorej človek skonzumuje veľké množstvo jedla a následne sa snaží zbaviť prijatej potravy alebo predísť priberaniu vyvolávaním vracania, užívaním preháňadiel, hladovaním či nadmerným cvičením. Ide o vážny zdravotný problém, no vďaka liečbe sa stav ľudí s bulímiou môže zlepšiť.

Bulímia postihuje skôr dospievajúce dievčatá vo veku 15 až 19 rokov a mladé ženy na začiatku dvadsiatky, než mužov a chlapcov. Podľa štatistík a klinických údajov tvoria ženy približne 85% až 95% diagnostikovaných prípadov anorexie (anorexia nervosa) a bulímie (bulimia nervosa).

Ľudia s bulímiou zvyčajne bojujú s intenzívnym zaoberaním sa vlastným vzhľadom, čo vedie k prísnemu obmedzovaniu príjmu kalórií, zahanbovaniu samých seba a neustálym pocitom úzkosti, viny či výčitkám svedomia. Žiaľ, u ľudí trpiacich akoukoľvek poruchou príjmu potravy je výrazne vyššie riziko úmrtia v dôsledku samovraždy alebo zdravotných komplikácií.

Mnohí ľudia s bulímiou či inými poruchami príjmu potravy majú tendenciu hodnotiť sa veľmi prísne a sústrediť sa na problémy a povahové nedostatky, ktoré na sebe vnímajú. Bez odbornej pomoci môže chronický stres spojený s touto poruchou poškodiť nielen fyzické zdravie, ale aj narušiť vzťahy a oslabiť pocit vlastnej hodnoty či schopnosť kontroly nad vlastným životom. Čím skôr človek s bulímiou vyhľadá pomoc, tým väčšiu šancu má na obnovenie zdravia a prevenciu prípadných budúcich recidív.

Čo je bulímia?

Mentálna bulímia (bulimia nervosa) sa považuje za závažnú poruchu príjmu potravy, ktorá sa točí okolo „prejedania sa a zbavovania sa“, čo znamená jedenie veľkého množstva jedla naraz a následný pokus „zbaviť sa“ prijatých kalórií. Bulímia sa považuje za život ohrozujúcu poruchu, ktorá postihuje milióny ľudí, najmä žien, a vyskytuje sa častejšie ako mentálna anorexia.

Keďže bulímia zahŕňa nepravidelné stravovacie návyky a zvyčajne silné vracanie, zneužívanie preháňadiel a niekedy aj pretrénovanie, existuje viacero príznakov a rizík – fyzických aj psychických.

To, čo odlišuje mentálnu bulímiu od ostatných porúch príjmu potravy, je správanie spojené s pravidelným vyvolávaním očistných mechanizmov, bez ohľadu na to, ako presne k nim dochádza. Dôraz sa vždy kladie na vylúčenie nadbytočných kalórií a snahu zastaviť priberanie alebo dosiahnuť úbytok hmotnosti, no, žiaľ, deje sa to nezdravým spôsobom.


Rozpoznanie včasných varovných signálov bulímie
Rozpoznanie včasných varovných signálov bulímie

Rozpoznanie včasných varovných signálov bulímie

Bulímia zriedka začína dramatickými príznakmi. Namiesto toho sa vyvíja potichu jemnými zmenami v správaní, nálade a vzťahu k jedlu – často pod rúškom diétovania, odbúravania stresu či túžby po kontrole. V čase, keď sa vzorec stane nepopierateľným, porucha príjmu potravy už zapustila svoje korene.

Preto je rozpoznanie prvých príznakov bulímie kľúčové. Či už máte obavy o seba alebo o niekoho, koho milujete, pochopenie toho, na čo si dať pozor, môže byť rozdielom medzi rokmi boja a včasnou cestou k uzdraveniu.

Medzi niektoré z prvých varovných signálov patria:

Zmeny v stravovacích návykoch

Jedným z prvých viditeľných príznakov bulímie sú zmeny v spôsobe stravovania. Tieto zmeny môžu zahŕňať:

  • jedenie veľkého množstva jedla v krátkom čase, často v tajnosti
  • vyhýbanie sa jedlu s rodinou alebo priateľmi alebo opúšťanie stola ihneď po jedle
  • hromadenie jedla alebo schovávanie obalov a nádob
  • vytvorenie si prísnych pravidiel stravovania alebo vyjadrovanie viny po jedle
  • striedanie obmedzeného jedenia a epizód prejedania sa

Tieto vzorce často odrážajú vnútorný boj s jedlom, ktorý presahuje typické diétne správanie. Tajomstvo okolo jedenia je obzvlášť významné – naznačuje hanbu a túžbu skryť, čo sa deje.

    Návšteva toalety hneď po jedle

    Charakteristickým varovným signálom bulímie je neustála potreba ísť na toaletu ihneď po jedle, čo často slúži ako príležitosť na očistu prostredníctvom samovyvolaného zvracania. Môžete si všimnúť:

    • časté návštevy toalety počas jedla alebo hneď po ňom
    • tečúcu vodu alebo používanie odsávacieho ventilátora na maskovanie zvukov
    • dlhodobé pobyty na toalete
    • vyhýbanie sa toaletám bez súkromia

    Russellov príznak - fyzický indikátor

    Možno vám tento termín nie je známy, ale Russellov príznak je jedným z najrozpoznateľnejších fyzických varovných signálov bulímie. Russellov príznak, pomenovaný po britskom psychiatrovi Geraldovi Russellovi, ktorý ako prvý opísal mentálnu bulímiu ako samostatnú poruchu, označuje mozole, jazvy alebo odreniny na kĺboch alebo chrbte ruky.

    Tieto znaky vznikajú opakovaným kontaktom so zubami počas samovoľného zvracania. Keď si niekto vloží ruku do úst, aby spustil dávivý reflex, zuby sa škriabu o kožu a časom vytvárajú viditeľné poškodenie.

    Russellov príznak je významný, pretože:

    • poskytuje fyzický dôkaz vyprázdňovacieho správania
    • naznačuje, že porucha sa vyskytuje dostatočne dlho na to, aby spôsobila poškodenie tkaniva
    • môže byť jedným z mála viditeľných príznakov u niekoho, kto sa inak javí ako zdravý

    Nie každý s bulímiou vyvinie Russellov príznak – niektorí používajú iné metódy vyprázdňovania alebo odlišné techniky na vyvolanie zvracania. Ak je však prítomný, je to silný klinický indikátor, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornosť.

    Zmeny v ústnom zdraví

    Opakované vracanie vystavuje zuby žalúdočnej kyseline, ktorá narúša zubnú sklovinu a spôsobuje značné zubné problémy. Podľa Akadémie pre poruchy príjmu potravy je zubná erózia jednou z najčastejších zdravotných komplikácií bulímie a možno ju zistiť počas bežných zubných prehliadok. Medzi včasné varovné príznaky bulímie patria:

    • citlivosť zubov, najmä na horúce, studené alebo sladké jedlá
    • žltnutie alebo stenčenie zubnej skloviny
    • zväčšené kazy, najmä na vnútorných plochách zubov
    • opuchnuté alebo krvácajúce ďasná
    • pretrvávajúci zápach z úst alebo kyslá chuť v ústach
    • zväčšené slinné žľazy, ktoré môžu spôsobiť, že tvár vyzerá opuchnutá

    Tieto zmeny v ústnom zdraví sa často vyvinú skôr, ako sa objavia iné fyzické príznaky, vďaka čomu sú zubní lekári cennými spojencami pri včasnom odhalení.

    Rozpoznanie včasných varovných signálov bulímie
    Rozpoznanie včasných varovných signálov bulímie

    Fyzické príznaky bulímie

    Bulímia môže spôsobiť mnoho fyzických príznakov, z ktorých niektoré sa môžu objaviť pomaly. Fyzické varovné príznaky bulímie môžu vyzerať takto:

    • časté bolesti hrdla alebo chrapot
    • podliate oči krvou z namáhania počas vracania
    • závraty alebo mdloby
    • nepravidelný srdcový tep alebo bolesť na hrudníku
    • chronická únava alebo slabosť
    • časté gastrointestinálne ťažkosti, nadúvanie alebo zápcha
    • narušené menštruačné cykly u žien
    • neznášanlivosť chladu alebo neustály pocit chladu

    Národná asociácia pre poruchy príjmu potravy poznamenáva, že nerovnováha elektrolytov spôsobená vyprázdňovaním môže viesť k závažným srdcovým komplikáciám vrátane arytmií a náhlej zástavy srdca. Preto je včasné rozpoznanie a intervencia obzvlášť naliehavá.

    Emocionálne + psychologické varovné signály

    Emocionálna krajina bulímie je zložitá a často predchádza rozvoju plnohodnotného správania pri poruchách príjmu potravy. Medzi psychologické varovné signály bulímie patria:

    • intenzívny strach z priberania na váhe alebo zaoberanie sa veľkosťou tela
    • skreslený obraz tela alebo neustále negatívne rozhovory so sebou samým o vzhľade
    • odlúčenie sa od priateľov, rodiny alebo aktivít, ktoré ste si kedysi užívali
    • výkyvy nálad, podráždenosť alebo zvýšená úzkosť
    • depresia alebo prejavy beznádeje
    • používanie jedla alebo jedenia ako spôsobu zvládania stresu alebo ťažkých emócií
    • perfekcionizmus alebo rigidné myšlienkové vzorce typu „všetko alebo nič“

    Tieto emocionálne zmeny sa dajú ťažko odlíšiť od typických skúseností dospievajúcich alebo mladých dospelých – a preto sa často prehliadajú. Avšak v kombinácii s inými varovnými signálmi vykresľujú jasnejší obraz niekoho, kto zápasí s bulímiou.

    Sociálne + behaviorálne zmeny

    Ako sa bulímia nervosa uchytí, začne meniť spôsob, akým človek interaguje so svetom okolo seba. Medzi varovné signály správania často patria:

    • vyhýbanie sa sociálnym situáciám, ktoré zahŕňajú jedlo
    • hľadanie výhovoriek na vynechávanie jedál alebo predčasný odchod zo stretnutí
    • nosenie vrecovitého oblečenia na skrytie vnímaných zmien tela
    • kompulzívne váženie alebo kontrola tela v zrkadlách
    • nadmerné cvičenie, aj keď ste zranení alebo vyčerpaní
    • izolácia od blízkych alebo obranný postoj k stravovacím návykom

    Tieto zmeny odrážajú hanbu spojenú s poruchou aj rastúcu duševnú energiu potrebnú na udržanie narušených stravovacích návykov.

    Čo robiť, ak spozorujete varovné signály bulímie
    Čo robiť, ak spozorujete varovné signály bulímie

    Čo robiť, ak spozorujete varovné signály bulímie

    Ak spoznáte tieto signály u seba alebo u niekoho, na kom vám záleží, je nevyhnutné konať. Návod, ako postupovať ďalej, zahŕňa:

    U seba

    Ak pociťujete príznaky bulímie, uvedomte si, že nie ste sami – a uzdravenie je absolútne možné. Zvážte nasledujúce kroky:

    • Obráťte sa na niekoho, komu dôverujete - otvorenie sa priateľovi, členovi rodiny alebo mentorovi pomôže prelomiť izoláciu, ktorá poruchu skrýva.
    • Naplánujte si stretnutie s lekárom - ten môže posúdiť vaše fyzické zdravie, identifikovať akékoľvek okamžité zdravotné problémy a odporučiť vás na vhodnú liečbu.
    • Kontaktujte špecialistu na poruchy príjmu potravy - včasný profesionálny zásah terapeutov vyškolených v tejto oblasti má významný vplyv na výsledky zotavenia.
    • Buďte úprimní v tom, čo sa deje - tajnostkárstvo spojené s bulímiou je súčasťou toho, čo ju udržiava. Otvorený rozhovor – aj keď sa to zdá byť desivé – je silným prvým krokom.

    U blízkeho

    Ak máte obavy z toho, že niekto iný vykazuje varovné príznaky bulímie, pristupujte k rozhovoru opatrne. Tu je niekoľko tipov:

    • Vyberte si súkromný, pokojný moment - vyhnite sa diskusii o svojich obavách počas jedla alebo pred ostatnými.
    • Vyjadrite obavy bez odsudzovania - namiesto obviňovania používajte vyjadrenia v prvej osobe, napríklad: „Všimol som si, že v poslednom čase pôsobíš v súvislosti s jedlom vystresovane, a mám o teba obavy.“
    • Buďte konkrétni v tom, čo ste si všimli - zamerajte sa skôr na správanie než na vzhľad. Napríklad poznámka „Všimol som si, že hneď po jedle odchádzaš od stola“ je užitočnejšia než „Vyzeráš inak.“
    • Počúvajte bez toho, aby ste sa snažili všetko okamžite napraviť - váš blízky možno ešte nie je pripravený priznať si problém. Ponuka podpory a pochopenia môže ponechať dvere otvorené pre ďalšie rozhovory.
    • Povzbudzujte odbornú pomoc - citlivo navrhnite rozhovor s lekárom, terapeutom alebo odborníkom na poruchy príjmu potravy. Ponúknite pomoc pri hľadaní potrebných zdrojov alebo sprievod na vyšetrenia či sedenia.
    • Dávajte si pozor aj na seba - podpora niekoho s poruchou príjmu potravy môže byť emocionálne vyčerpávajúca. Uistite sa, že máte zabezpečenú vlastnú podpornú sieť.
    Pochopenie, že uzdravenie je možné
    Pochopenie, že uzdravenie je možné

    Pochopenie, že uzdravenie je možné

    Jednou z najdôležitejších právd o bulímii je, že uzdravenie je nielen možné – deje sa každý deň. Pri vhodnej liečbe môžu ľudia trpiaci bulímiou uzdraviť svoj vzťah k jedlu, osvojiť si zdravšie mechanizmy zvládania situácií a vybudovať si naplňujúci život.

    Liečba bulímie založená na dôkazoch zahŕňa kombináciu kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT), dialekticko-behaviorálnej terapie (DBT), rodinnej terapie, nutričného poradenstva a lekárskeho monitorovania. Akadémia pre poruchy príjmu potravy zdôrazňuje, že komplexná multidisciplinárna liečba ponúka najlepšie výsledky pri uzdravovaní sa z bulímie.

    Vyhľadajte odbornú pomoc

    Všetky poruchy príjmu potravy sú komplexné problémy, ktoré zvyčajne vyžadujú vyhľadanie pomoci, napríklad u terapeuta, lekára či odborníka na výživu. Predpokladá sa, že nutkavé myšlienkové vzorce, ktoré spôsobujú bulímiu, fungujú ako cyklus, keďže sa pre postihnutého človeka stávajú zvykom a „novým normálom“. Avšak s pomocou a vhodným tréningom zameraným na zmenu myšlienkových vzorcov a správania možno tento škodlivý cyklus prelomiť a nahradiť ho „intuitívnym stravovaním“.

    Na podporu tohto procesu sa niekedy používajú antidepresíva. V závažných prípadoch môže byť potrebná hospitalizácia, aby bol pacient pod dôkladným dohľadom.

    Vo väčšine prípadov môže tím odborníkov pomôcť človeku podniknúť potrebné kroky na zvládnutie skrytých pocitov spojených s telesnou dysmorfou, tajnostkárstvom, úzkosťou, pocitom viny a hanbou. Jednou z najúspešnejších liečebných metód v boji proti bulímii a iným poruchám príjmu potravy je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorá sa zameriava na zmenu myšlienkových vzorcov, ktoré následne pomáhajú človeku zmeniť negatívne správanie.

    Prostredníctvom KBT psychológovia pomáhajú svojim pacientom preskúmať ich vlastné presvedčenia o sebe, svojich schopnostiach, kontrole a sebaúcte a potom spochybniť práve tieto myšlienky, ktoré môžu nakoniec spustiť škodlivé nutkavé správanie. Riešením základných emocionálnych problémov (skrytej úzkosti a depresie, nízkeho sebavedomia či pocitov izolácie a osamelosti) je možné konečne si osvojiť nové spôsoby zvládania stresu, ktoré nezahŕňajú jedlo, a praktizovať vedomé stravovanie.

    Prestaňte s mentalitou diéty

    Je iróniou, že zbavovanie sa stravy zvyčajne nevedie k úbytku hmotnosti (aspoň nie k trvalému). Zvracanie, cvičenie a užívanie preháňadiel zvyčajne nevykompenzujú kalórie prijaté počas záchvatového prejedania sa, takže ľudia s bulímiou zvyčajne nikdy nedosiahnu svoju „ideálnu hmotnosť“ a len prehlbujú cyklus narušeného stravovania.

    Niektorí odborníci sa domnievajú, že napríklad zvracanie „odstráni“ len približne 50% prijatých kalórií, zatiaľ čo laxatíva len asi 10%. Mnohí ľudia napokon z dlhodobého hľadiska skôr priberú, než aby schudli a dosiahli vytúžený vzhľad.

    U veľkého percenta ľudí s poruchou príjmu potravy sa ich zámery začínajú pomerne nevinne – zvyčajne snahou zhodiť nejaké to kilo. Obmedzovanie stravy však môže pôsobiť ako spúšťač a viesť k posadnutosti jedlom, diétami a chudnutím. Telo následne reaguje silnou túžbou po jedle, zvýšeným hladom a nutkavými pocitmi, kvôli ktorým je ťažké dosiahnuť pri jedení pocit nasýtenia.

    Samotné „držanie diéty“ sa dokonca považuje za jednu z hlavných príčin záchvatového prejedania. Možno si to predstaviť ako pohyb kyvadla: čím prísnejšia je diéta a čím väčší pocit odriekania človek pociťuje, tým pravdepodobnejšie nakoniec podľahne takzvanému „reaktívnemu jedeniu“ a silnej túžbe po „zakázaných potravinách“.

    Pochopenie, že uzdravenie je možné
    Pochopenie, že uzdravenie je možné

    Zamerajte sa viac na šťastie a zdravie než na telesnú hmotnosť

    Hľadanie spôsobov, ako byť šťastný bez ohľadu na dosiahnutie konkrétnej telesnej hmotnosti, sa zvyčajne považuje za kľúč k vyriešeniu emocionálnych problémov, ktoré spôsobujú narušené stravovacie návyky. Keďže diéty v kombinácii s vysokou mierou stresu predstavujú jeden z najväčších rizikových faktorov pre vznik porúch príjmu potravy, je dôležité presunúť pozornosť z chudnutia na celkové zdravie a spokojnosť.

    Pre úplné uzdravenie je kľúčové klásť dôraz na lepší pocit, riešenie zdravotných problémov, väčší pôžitok zo spoločenských situácií, uvoľnenejší vzťah k jedlu a venovanie energie oblastiam života, na ktorých skutočne záleží (vzťahy, duchovno, koníčky, rodina a kariéra). Tento proces je u každého človeka iný; môže zahŕňať zmenu kariéry, ukončenie manželstva, objavovanie novej formy spirituality a podobne.

    Podporte tých, ktorí bojujú s problémami

    Ak sa snažíte pomôcť niekomu, kto zápasí s bulímiou a narušeným stravovaním, tu je niekoľko užitočných rád od odborníkov, ktoré je dobré mať na pamäti:

    • Snažte sa byť chápaví a nikoho neodsudzovať - je prirodzené, že človek na ceste k uzdraveniu môže pociťovať smútok, frustráciu, zmätok, potrebu brániť sa alebo hnev. Aj keď máte pocit, že sa s jej situáciou nedokážete stotožniť, snažte sa počúvať bez predsudkov a vyhnite sa zastrašovaniu, vyvolávaniu pocitu viny či nátlaku.
    • Vyhnite sa komentovaniu ich hmotnosti - väčšina ľudí s poruchami príjmu potravy nechce, aby si okolie všímalo zmeny ich váhy. Namiesto toho, aby ste neustále riešili chudnutie či priberanie alebo v nich vyvolávali pocity viny, zamerajte sa jednoducho na to, aby ste tu pre nich boli, bez snahy problém okamžite vyriešiť.
    • Buďte dobrým príkladom - ukážte svojmu okoliu na vlastnom príklade, ako môže vyzerať zdravý vzťah k jedlu a pohybu. Ukážte tiež, ako vy osobne zvládate stres bez toho, aby ste sa pre lepší pocit uchyľovali k jedlu či nutkavému správaniu.
    Aké sú následky bulímie na fyzické a duševné zdravie?
    Aké sú následky bulímie na fyzické a duševné zdravie?

    Aké sú následky bulímie na fyzické a duševné zdravie?

    Jedným z najnebezpečnejších a najčastejších vedľajších účinkov bulímie je poškodenie tráviaceho systému, pretože prejedanie sa aj vyprázdňovanie majú negatívny vplyv produkciu tráviacich enzýmov, rovnováhu tekutín a hladinu elektrolytov.

    Zvracanie aj užívanie preháňadiel môžu viesť k nerovnováhe elektrolytov a chemických látok, čo následne môže vyvolať reťazové reakcie v iných telesných systémoch a orgánoch, ako sú napríklad nepravidelný srdcový rytmus či príznaky depresie. Zároveň môže vysoká miera stresu v kombinácii s nedostatkom živín ovplyvniť hladiny hormónov a zmeniť fungovanie neurotransmiterov.

    Medzi spôsoby, akými bulímia zhoršuje zdravie človeka a vystavuje ho väčšiemu riziku duševných aj fyzických ochorení, patria:

    • nerovnováha draslíka a sodíka, pretože vracanie/vyprázdňovanie môže zmeniť rovnováhu kľúčových živín, elektrolytov a tekutín
    • nepravidelný srdcový tep a vyššia pravdepodobnosť infarktu, srdcového zlyhania a úmrtia v dôsledku nerovnováhy elektrolytov
    • dehydratácia, ktorá môže negatívne ovplyvniť trávenie, duševné schopnosti, pohyby svalov a funkciu srdca
    • znížená schopnosť správne tráviť jedlo a vstrebávať živiny
    • problém s bežným vyprázdňovaním, vrátane nafúknutého žalúdka, zápchy a hnačky, spôsobené užívaním preháňadiel a zmenou hladín enzýmov a elektrolytov
    • vyššie riziko vredov a prasklín žalúdka
    • vyššia pravdepodobnosť kolísania hmotnosti, ktoré negatívne ovplyvňujú zdravie štítnej žľazy a hormonálne zdravie
    • vyššia pravdepodobnosť neplodnosti a nepravidelnej menštruácie
    • žltnutie a zhoršenie stavu zubov a ďasien
    • poškodené cievy v očiach
    • opuch, bolesť hrdla a bolesť v hrdle a pažeráku z vracania
    • znížená imunitná odpoveď a častejšie infekcie alebo ochorenia
    • vyššie riziko depresie, úzkostných porúch a samovrážd
    • vyššia hladina zápalu, ktorá môže zvýšiť riziko rôznych chronických ochorení
    Príčiny a rizikové faktory vzniku bulímie
    Príčiny a rizikové faktory vzniku bulímie

    Príčiny a rizikové faktory vzniku bulímie

    Bulímia môže vzniknúť z mnohých rôznych príčin; zvyčajne ide o kombináciu viacerých environmentálnych a genetických faktorov. Medzi známe rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku mentálnej bulímie, patria:

    • pohlavie (ženy)
    • vek (obdobie dospievania alebo mladá dospelosť – mentálnou bulímiou trpí približne 1 až 3% celkovej populácie mladých žien)
    • venovanie sa športu alebo záľube, kde sa vyzdvihuje štíhlosť (napr. tanec, gymnastika, krasokorčuľovanie atď.), čo súvisí s tzv. triádou ženskej športovkyne
    • výskyt bulímie v rodine
    • minulosť spojená s diétami, kolísaním hmotnosti a nadmerným sústredením sa na štíhlosť (čo vedie k obdobiam reštriktívneho stravovania, ktoré telo prepínajú do „režimu hladovania“)
    • výskyt depresie, úzkosti či iných duševných porúch v minulosti
    • psychotická epizóda do veku 13 rokov

    Ak máte pocit, že vy alebo niekto z vášho okolia môže trpieť mentálnou bulímiou, odborníci odporúčajú položiť si nasledujúce otázky. Čím častejšie odpoviete „áno“, tým vyššia je pravdepodobnosť, že trpíte určitou formou poruchy príjmu potravy:

    • Zaoberáte sa nadmerne až obsesívne vnímaním svojho tela, jeho veľkosťou a hmotnosťou?
    • Cítite po jedle vinu, hanbu alebo skľúčenosť?
    • Myslíte často na jedlo, kalórie, živiny a diéty do takej miery, že to narúša váš bežný život, prácu či vzťahy?
    • Máte strach z priberania, máte pocit, že strácate kontrolu, a obávate sa, že keď začnete jesť, nebudete sa vedieť zastaviť?
    • Stáva sa vám, že jete až do pocitu nadmernej plnosti, ba dokonca až do nevoľnosti?
    • Užívate pravidelne preháňadlá alebo vyvolávate zvracanie, aby ste si udržali váhu pod kontrolou?
    • Trápi vás nutkavá potreba nadmerne cvičiť – niekedy aj vtedy, keď ste zranení alebo veľmi unavení – a zároveň máte strach z toho, čo sa stane, ak tréning vynecháte?

    zdroj: draxe.com, astersprings.com, bulimia.com, womenshealth.gov