Väčšina ľudí dúfa v dlhý, zdravý a šťastný život, no málokto má možnosť cestovať po svete a pátrať po „recepte“ na dlhovekosť. Presne to však urobil Dan Buettner: už na začiatku prvého desaťročia 21. storočia začal v spolupráci s National Geographic prehľadávať svet a hľadať miesta, kde ľudia vedú mimoriadne zdravý a dlhý život. A tak vznikol koncept „modrých zón“ (Blue Zones).
Čo sú modré zóny?
Modré zóny (názov vznikol preto, že ich na mape označil modrým perom) je názov a ochranná známka používaná na opis najdlhšie žijúcich kultúr na svete a spoločných charakteristík, ktoré vysvetľujú ich dlhovekosť. Je to vízia Dana Buettnera, ktorý spolu s tímom odborných demografov identifikoval päť oblastí známych ako modré zóny a viedol i sústredil výskum zameraný na určenie ich spoločných znakov.
Gianni Pes ako prvý použil termín modrá zóna na označenie oblasti s mimoriadne dlhovekým obyvateľstvom v regióne Nuoro na Sardínii. Pes, Michel Poulain a Buettner sú spoluzakladateľmi iniciatívy Blue Zones a naďalej spolupracujú pri vyhľadávaní a certifikovaní modrých zón po celom svete, pričom z nich zároveň čerpajú poznatky.
Podľa výskumov majú modré zóny jeden z najvyšších podielov storočných ľudí (tých, ktorí sa dožijú 100 a viac rokov) na svete. Väčšina obyvateľov žije o sedem až desať rokov dlhšie než priemerný Slovák. Zároveň sa u nich v priemere vyskytuje menej chronických ochorení, ako sú rakovina, kardiovaskulárne choroby, cukrovka či demencia.
Dôkazy potvrdzujúce existenciu a charakteristické znaky modrých zón zahŕňajú demografické štúdie, epidemiologický výskum a etnografický terénny výskum.
Kde sa nachádzajú modré zóny sveta?
Medzi päť modrých zón, v ktorých výskumníci objavili ľudí s najdlhším životom na Zemi, patria:
- Sardínia, Taliansko (malý ostrov pri talianskom pobreží, konkrétne oblasť známa ako provincia Nuoro) - táto oblasť je známa mimoriadne dlhovekými mužmi. Ľudia tu pracujú na farmách, žijú v horách a s mierou si doprajú červené víno.
- Ikaria, Grécko - miestni obyvatelia dodržiavajú stredomorskú stravu bohatú na olivový olej a zeleninu vypestovanú vo vlastnej záhrade.
- Okinawa, Japonsko - domov žien s najvyšším priemerným vekom na svete. Ich strava obsahuje veľa sóje a každodenné aktivity, ako napríklad cvičenie tai chi, podporujú pohyb a všímavosť.
- Nicoya, Kostarika - základom stravy sú fazuľa a kukuričné tortilly. Ľudia zostávajú aktívni vďaka fyzickej práci a ich život sa riadi silným zmyslom pre účel či cieľ (tzv. „plan de vida“).
- Loma Linda, Kalifornia - členovia cirkvi adventistov siedmeho dňa sú väčšinou vegetariáni, hlboko veriaci ľudia a žijú v úzko prepojených komunitách, ktoré podporujú zdravý životný štýl.
Okrem toho Dan Buettner vo svojej novej knihe - Tajomstvá modrých zón pre dlhší život: Lekcie z najzdravších miest na Zemi, vydanej v roku 2023, identifikoval ďalšiu modrú zónu – Singapur. Ten predstavuje fascinujúcu prípadovú štúdiu, keďže sa zdá, že nezdieľa mnohé zo spoločných znakov, ktoré sú typické pre päť známych modrých zón. Napriek tomu sa priemerná dĺžka života v Singapure od jeho vzniku v roku 1965 výrazne zvýšila – takmer o 20 rokov.
Vzhľadom na to, že Singapur je oveľa viac urbanizovaný než ostatné modré zóny, ukazuje sa, že ak sa budete riadiť zásadami ľudí z týchto regiónov, môžete prispieť k predĺženiu svojho života – a to aj vtedy, ak nežijete v prostredí podobnom tomu v Taliansku, Grécku, Japonsku, Kostarike či Kalifornii.
Na druhej strane Buettner upozorňuje, že ak vediete typický západný životný štýl – so stravou bohatou na spracované potraviny a rozvrhom nabitým povinnosťami, ktorý ponecháva len málo času na cvičenie či relaxáciu –, možno nikdy nedosiahnete hranicu svojej potenciálnej maximálnej dĺžky života a mohli by ste si ho skrátiť až o desať rokov.
Výskumníci dospeli k záveru, že zmenou stravovacích návykov, cvičebnom režime, postoja a celkového pohľadu na svet môže ktokoľvek zvýšiť svoje šance získať späť tých desať rokov zdravého a šťastného života.
Čo je však ešte pôsobivejšie než priemerný vek, ktorého sa ľudia v modrých zónach dožívajú? Je to kvalita ich života!
Ľudia v týchto oblastiach starnú v oveľa lepšom zdravotnom stave. Štatistiky ukazujú, že u starších obyvateľov modrých zón je výrazne nižšie riziko infarktov, mŕtvice, rakoviny, osteoporózy, Alzheimerovej choroby a demencie v porovnaní s obyvateľmi západného sveta.
Ako hovorí Buettner:
„Ľudia z celého sveta, ktorí vynikajú dlhovekosťou, nielenže žijú dlhšie, ale zvyčajne žijú aj kvalitnejšie. Udržiavajú si silné väzby s rodinou a priateľmi. Sú aktívni. Ráno sa prebúdzajú s vedomím, že majú nejaký zmysel či poslanie, a svet na nich reaguje spôsobom, ktorý ich posúva vpred. Drvivá väčšina z nich si život stále dokáže užívať.“
Čo majú modré zóny spoločné?
Na prvý pohľad sa zdá, že päť modrých zón, o ktorých písal Buettner, nemá veľa spoločného, keďže sú roztrúsené po celom svete. Keď však výskumníci tieto oblasti preskúmali bližšie, zistili, že obyvatelia týchto miest zdieľajú deväť spoločných návykov, ktoré môžu prispievať k ich dlhšiemu a zdravšiemu životu. Buettner ich nazýva „Power 9“ (Deväť pilierov):
- strava založená predovšetkým na rastlinných potravinách
- sledovanie príjmu kalórií vrátane praktizovania prerušovaného hladovania
- úplné vyhýbanie sa alkoholu alebo jeho konzumácia s mierou, predovšetkým červeného vína
- prijatie životného zmyslu a cieľa
- každodenný životný štýl, ktorý podporuje prirodzený a intenzívny pohyb
- pravidelné odbúravanie stresu
- začlenenie náboženstva alebo spirituality do života
- vytváranie stabilných a širších rodinných štruktúr – napríklad spoločné bývanie mladších a starších príbuzných
- budovanie podporných sociálnych sietí a celoživotných priateľstiev.
Samozrejme, nie všetci obyvatelia modrých zón dodržiavajú týchto deväť zásad v rovnakej miere. Niektoré prvky hrajú v ich životoch výraznejšiu úlohu než iné. Napríklad na Sardínii, kde žije najväčší počet mužov vo veku sto a viac rokov, je najčastejším zamestnaním chov oviec. Ten zahŕňa každodennú chôdzu v horskom teréne v dĺžke najmenej 8 km. Obyvatelia Okinawy sa zapájajú do takzvaných „moai“ – skupín sociálnej podpory, ktoré často tvoria susedia alebo priatelia. Tieto skupiny vznikajú už v detstve a pretrvávajú po celý život. Okinawčania tiež praktizujú spôsob vedomého stravovania známy ako „hara hachi bu“. V Kostarike sa život komunity na polostrove Nicoya tradične točí okolo viery a silného pocitu životného poslania. V oblasti Loma Linda žije vysoký počet adventistov siedmeho dňa; sú to vegetariáni, ktorých životný štýl je založený na viere.
7 kľúčových ponaučení, ktoré si treba osvojiť z modrých zón
Naučte sa konzumovať celistvé, skutočné potraviny, najmä rastlinného pôvodu
Storoční ľudia zvyčajne nie sú vegáni ani vegetariáni, no stravujú sa prevažne rastlinnou stravou – a to najmä preto, že sú odkázaní na potraviny, ktoré si sami vypestujú alebo ktoré pochádzajú z ich bezprostredného okolia. Tradiční obyvatelia polostrova Nicoya a Okinawy konzumujú potraviny bohaté na živiny, ktoré si sami dopestujú vo vlastných záhradách. Svoj jedálniček dopĺňajú menším množstvom živočíšnych bielkovín a základnými potravinami, medzi ktoré patria strukoviny, starobylé celozrnné obilniny, sladké zemiaky a kukuričné tortilly.
Medzi potraviny, ktoré sú obzvlášť dôležité v strave modrých zón, patria:
- zelenina
- ovocie
- bylinky
- orechy a semená
- strukoviny
- kvalitné tuky, ako napr. olivový olej
- kvalitné mliečne výrobky, ako napríklad kozie mlieko od zvierat kŕmených trávou a domáce syry
- fermentované výrobky, ako napr. jogurt, kefír, tempeh, miso a natto
- celé zrná, ako napríklad tvrdá pšenica (durum) alebo lokálne dopestovaná (bio) kukurica
Konzumácia veľkého množstva potravín bohatých na antioxidanty – podobne ako to robia ľudia v modrých zónach (napríklad tak, že pri každom jedle tvoria aspoň polovicu vášho taniera) – dodáva telu živiny, ktoré pomáhajú v boji proti chorobám, a zároveň prirodzene reguluje signály hladu, vďaka čomu viete, kedy ste už sýty. Tieto druhy potravín znižujú zápal, čo je kľúčové, pretože vieme, že zápal je koreňom väčšiny chorôb.
Rastlinné potraviny obsahujú množstvo vlákniny, antioxidantov, potenciálnych prírodných protirakovinových látok (nerozpustná vláknina), látok znižujúcich cholesterol a blokujúcich krvné zrazeniny, plus esenciálne minerály. To je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo ľudia v modrých zónach, ktorí sa stravujú liečivou stravou, trpia menej infarktmi, mozgovými príhodami, cukrovkou, demenciou a rakovinou ako ľudia žijúci v iných krajinách.
Storoční ľudia v modrých zónach sa mäsu či živočíšnym produktom nevyhýbali úplne (hoci adventisti siedmeho dňa tak robia z náboženských dôvodov). Väčšina z nich jednoducho nemala k mäsu veľmi častý prístup. Vo väčšine modrých zón sa mäso konzumuje zvyčajne len niekoľkokrát do mesiaca, zatiaľ čo ovčie či kozie mlieko, vajcia a ryby sa jedia častejšie – spravidla niekoľkokrát týždenne. Ľudia, ktorí sa v týchto oblastiach dožívajú sto rokov, siahajú po jedlách živočíšneho pôvodu len príležitostne – napríklad počas sviatkov, slávností alebo vtedy, keď majú prístup k mäsu od miestnych farmárov.
Keď už konzumujú živočíšne produkty, získavajú z nich viac živín, pretože tieto potraviny pochádzajú z miestnych zdrojov – ide o zvieratá kŕmené trávou, chované na pastvinách či lovené vo voľnej prírode – a neobsahujú škodlivé látky, ktoré sa u nás bežne vyskytujú v mäse a mliečnych výrobkoch, ako sú napríklad antibiotiká či rastové hormóny.
Ako môžete napodobniť ich stravovacie návyky podporujúce dlhovekosť?
- Dôraz klaďte na ovocie a zeleninu – denne skonzumujte štyri až šesť porcií zeleniny (ideálne približne dve porcie pri každom jedle) a k tomu jednu až tri porcie ovocia. Jedzte rozmanité celistvé potraviny, ktoré sú zdrojom bielkovín a zdravých tukov, vrátane orechov a strukovín.
- Fazuľa je skutočnou superhviezdou. Predstavuje približne 21% bielkovín a 77% komplexných sacharidov a v strave modrej zóny sa vyskytuje približne štyrikrát častejšie ako v typických západných stravovacích návykoch.
- Živočíšne produkty konzumujte len vtedy, ak sú kvalitné (a nemyslite si, že ich musíte mať v každom jedle alebo dokonca každý deň).
- Zaraďte do svojho jedálnička aj prírodné superpotraviny, ako sú čerstvé bylinky, tradičné koreniny a čaje. A nezabudnite zaradiť probiotické potraviny, ktoré sú fermentované a poskytujú baktérie prospešné pre črevá, ktoré zvyšujú imunitu.
Vyhýbajte sa spracovaným, baleným potravinám
Pri skúmaní stravy v modrých zónach je skutočne pozoruhodné, aký nízky obsah cukru, pesticídov a umelých prísad majú v porovnaní so štandardnou západnou stravou.
V stravovaní v modrých zónach sa prírodné sladidlá používajú len zriedka a v malom množstve, pričom rafinované sacharidy a umelé dochucovadlá sa tam prakticky vôbec nevyskytujú. Vzhľadom na vysoký výskyt cukrovky v západných krajinách by mnohým ľuďom prospelo osvojiť si podobné zásady, ktoré môžu slúžiť ako prirodzený spôsob boja proti tomuto ochoreniu.
Nejde o to, že by si ľudia žijúci v modrých zónach nikdy nedopriali nejakú „dobrotu“ – skôr siahajú po takých „hriešnych pôžitkoch“ bohatých na antioxidanty, ako sú lokálne vyrobené červené víno (1-2 poháre denne) či saké, malé množstvo kávy alebo bylinkového čaju, prípadne jednoduché dezerty, napríklad miestny syr a ovocie. Sladené nápoje, športové nápoje, cukrovinky a balené pekárenské výrobky v ich jedálničku nemajú vôbec žiadne miesto.
Nutričné hodnotenie stravovania v modrých zónach ukázalo vysokú mieru konzumácie celistvých potravín a nutričný profil podobný stredomorskej strave – s potravinami s nízkym glykemickým indexom, takmer vždy bez pridaného cukru a s vysokým obsahom zdravých tukov a rastlinných zložiek.
Na základe svojho výskumu autori dospeli k záveru...
„…pre úspešné starnutie je vhodné dodržiavať stravu s nízkym obsahom nasýtených tukov a vysokým podielom ovocia a zeleniny, ktoré sú bohaté na fytochemikálie… ich jedálniček sa vyznačuje vysokým príjmom mononenasýtených tukov, rastlinných bielkovín a celozrnných výrobkov (ryby nie sú vždy súčasťou stravy), miernou konzumáciou alkoholu a nízkou spotrebou červeného mäsa, rafinovaných obilnín a sladkostí.“
Vytvorte si prostredie pre zdravý životný štýl
V mnohých rozvinutých krajinách je bežným riešením pribúdajúcich kilogramov nasadenie „diéty“. Avšak nikto zo storočných ľudí v takzvaných modrých zónach nikdy žiadnu diétu nedržal – a nikto z nich nebol obézny! Zdravé stravovanie pre nich bolo skrátka životným štýlom, ktorý zdieľali s ľuďmi vo svojom okolí.
Podľa knihy „Modré zóny“ (The Blue Zones) spočíva jedno z tajomstiev správneho stravovania z dlhodobého hľadiska v tom, že napodobníte prostredie a návyky ľudí, ktorí sa dožívajú najvyššieho veku, a prispôsobíte svoj domov i okolie tak, aby vám pomáhali dosiahnuť úspech.
"Množstvo a druh jedla, ktoré skonzumujeme, zvyčajne menej závisia od pocitu sýtosti, a viac od toho, čo nás obklopuje. Prejedáme sa v dôsledku okolností – vplyvu priateľov, rodiny, obalov, tanierov, názvov, čísel, etikiet, svetla, farieb, sviečok, tvarov, vôní, rušivých vplyvov, skriniek či nádob."
Naplňte svoj domov zdravými potravinami, zbavte sa vecí, ktoré vás lákajú, a buďte pripravení tým, že si vopred naplánujete zdravé jedlá a občerstvenie.
Takéto zmeny vám môžu pomôcť obmedziť príjem cukru a balených potravín, ktoré obsahujú umelé sladidlá, chemické látky a konzervačné prísady.
Hýbte sa viac – spôsobom modrých zón
Najdlhšie žijúci ľudia na svete necvičia v posilňovniach, nebehajú maratóny ani nenavštevujú posilňovne. Namiesto toho žijú v prostredí, ktoré ich neustále núti hýbať sa bez toho, aby o tom premýšľali. Byť aktívny je pre nich prirodzenou súčasťou dňa a životného štýlu:
- Takmer všade chodia pešo (zvyčajne prejdú 8-10 km denne), domáce práce vykonávajú ručne namiesto používania strojov a za povinnosťami chodia takisto pešo.
- Zvyknú byť aktívni tým, že sa venujú pohybovým aktivitám, ktoré ich bavia – napríklad joge, tai chi alebo športom a hrám s priateľmi.
- Mnohí z nich majú navyše fyzicky náročné zamestnanie, napríklad v poľnohospodárstve, čo je v ostrom kontraste so celodenným sedením za pracovným stolom.
- Takmer všetci sa radi venujú záhradkárčeniu, vďaka čomu majú nielen pohyb a čas na odbúranie stresu v prírode, ale získavajú aj čerstvú zeleninu, bylinky a ovocie.
Pravidelná a zdravá fyzická aktivita prispieva k dlhovekosti tým, že znižuje zápal, zlepšuje zdravie srdca, zvyšuje odolnosť voči stresu a udržiava zdravie kostí i svalov. Či už teda preferujete krátke intenzívne cvičenia, beh, jogu alebo vysoko intenzívny intervalový tréning, snažte sa byť každý deň v pohybe.
Naučte sa rozpoznať skutočné signály hladu
Väčšina storočných ľudí v oblastiach Nicoya, Sardínia a Okinawa nikdy nemala príležitosť osvojiť si zvyk prejedať sa alebo konzumovať veľké množstvo spracovaných potravín; počas väčšiny svojho života jedia malé porcie a ich strava pozostáva takmer výlučne z celistvých, nebalených potravín (ktoré prešli len minimálnym alebo žiadnym priemyselným spracovaním). Dávajú si pozor, aby sa neprejedali, keďže to vedie k plytvaniu, uberá jedlo ostatným členom rodiny a môže spôsobiť únavu či malátnosť.
Napríklad v Japonsku sa ľudia v modrých zónach riadia tradičným kultúrnym pravidlom „hara hachi bu“. Je to okinawská, 2500 rokov stará konfuciánska mantra, ktorá sa vyslovuje pred jedlom, a pripomína im, aby prestali jesť, keď majú žalúdok na 80% plný. Dôraz sa kladie na pocit spokojnosti a absencie hladu, a nie na pocit „plnosti“, čo pomáha predchádzať prejedaniu sa. Takto si to môžete precvičiť.
- Nastavte si časovač - na začiatku jedla si nastavte časovač na 20 minút. Jedzte takým tempom, aby vám jedlo vydržalo aspoň dovtedy, kým časovač nezazvoní. Doprajte si čas na požuvanie a prehltnutie sústa a medzi jednotlivými sústami odkladajte príbor, aby ste spomalili tempo jedenia.
- Dávajte pozor na veľkosť porcií - zjedzte len 80% svojho jedla. Keď zjete toto množstvo, zhodnoťte úroveň svojho hladu, skôr než budete pokračovať v jedení.
- Sústreďte sa na jedenie - vypnite televízor a počítač, prepnite telefón do tichého režimu a odložte všetko na čítanie, aby ste sa mohli plne sústrediť na jedenie a vychutnať si pokrm.
20% rozdiel medzi tým, že nie sú hladní, a tým, že sa cítia sýti, by mohol byť rozdielom medzi chudnutím alebo priberaním. Ľudia v modrých zónach jedia svoje najmenšie jedlo neskoro popoludní alebo skoro večer a potom zvyšok dňa už nejedia.
Na Okinawe, ktorú prezývajú „krajina nesmrteľných“, zjedia ľudia v priemere tri- až štyrikrát viac zeleniny než priemerný človek. Storoční obyvatelia si tu udržiavajú štíhlu postavu po celý život, pričom ich index telesnej hmotnosti (BMI) sa pohybuje v rozmedzí 18 až 22. V rámci okinawskej stravy konzumujú jedlá s nízkym až stredným obsahom kalórií; dbajú na signály hladu, zostávajú aktívni a zasýtia sa kvalitnými, celistvými potravinami.
Jedným zo spôsobov, ako lepšie vnímať signály hladu, je kvalitný spánok. Nedostatok spánku vám môže ubrať roky života; vieme totiž, že spánok pomáha regulovať hormóny, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri chuti do jedla a ukladaní tuku. Obyvatelia modrých zón spia v priemere osem hodín alebo viac, pričom ide o kvalitný a pokojný spánok. To im pomáha zvládať stres a nutkanie na jedlo. Nemôžete spať a máte pocit, že ste neustále unavení? Pomôcť môže odbúravanie stresu, cvičenie a zdravá strava.
Vybudujte si zdravé odbúravanie stresu
Podľa Buettnera je to možno tá najúčinnejšia vec, ktorú môžete urobiť pre zmenu svojho životného štýlu k lepšiemu: obklopte sa členmi rodiny a blízkymi priateľmi, ktorí zdieľajú vaše hodnoty. Pre obyvateľov modrých zón je to prirodzené, keďže sociálna prepojenosť je hlboko zakorenená v ich kultúre. Udržiavanie sociálnych väzieb predstavuje prirodzený spôsob, ako odbúrať stres a zlepšiť kvalitu života.
Ľudia v modrých zónach „majú lepšie a silnejšie systémy podpory, sú oveľa viac prepojení a nápomocní jeden druhému, ochotnejší a schopnejší vyjadrovať svoje pocity – vrátane smútku či hnevu – a prejavovať ďalšie aspekty dôvernosti.“
Tento typ sociálneho systému posilňuje zdravé, pozitívne správanie a znižuje chronický stres, ktorý patrí medzi hlavné príčiny chronických ochorení. Existuje množstvo dôkazov, ktoré poukazujú na to, že akútny alebo chronický psychologický stres môže vyvolať chronický zápalový proces. Ten časom zvyšuje riziko vzniku rôznych ochorení, ako sú srdcovo-cievne choroby, duševné poruchy, autoimunitné ochorenia či tráviace ťažkosti.
Napríklad obyvatelia Okinawy majú takzvané „moai“ – skupiny ľudí, ktorí zostávajú spolu celý život, denne trávia čas spoločnými rozhovormi, varením a vzájomnou podporou. Podobne aj obyvatelia Sardínie zvyknú končiť deň v miestnom podniku pri pohári červeného vína s priateľmi. Zapájajú sa tiež do každoročného zberu hrozna či náboženských obradov v dedine, pri ktorých musí priložiť ruku k dielu celá komunita. Keďže Sardínčania žili 2 000 rokov geograficky izolovaní vo vysočine Nuoro, ich vzájomná spolupráca a spoločenský život slúžia zároveň ako forma podpory i zábavy. Adventisti siedmeho dňa kladú veľký dôraz na vzájomné stretávanie – či už týždenne, alebo dokonca denne. Túto prax podporujú ich náboženské zvyklosti a dodržiavanie soboty ako dňa odpočinku, počas ktorého sa venujú jeden druhému. Všetky tieto príklady predstavujú prirodzené prostriedky proti úzkosti, vďaka ktorým si môžete udržať bystrú myseľ, spoločenského ducha a dobrú náladu až do vysokého veku.
Trávte viac času s rodinou a v prírode
Pre ľudí žijúcich v modrých zónach je rodina zrejme tým najdôležitejším. Napríklad počas týždenného 24-hodinového sabatu, ktorý dodržiavajú adventisti siedmeho dňa, venujú čas rodine, Bohu, priateľským vzťahom a prírode. Hoci chronický stres môže predstavovať vážne zdravotné riziká, adventisti tvrdia, že ich životný štýl im pomáha zmierňovať stres, posilňuje rodinné i sociálne väzby a zároveň zabezpečuje pravidelný pohyb, keďže sa celá rodina spoločne zapája do hier vonku, prechádzok a ďalších aktivít.
V takzvaných modrých zónach sveta domovy dôchodcov neexistujú, pretože sa očakáva, že o starších ľudí – a najmä o starších členov rodiny – sa postarajú ich blízki. Starší ľudia v týchto oblastiach v skutočnosti zohrávajú kľúčovú úlohu a zostávajú dôležitou, aktívnou súčasťou rodiny až do vysokého veku, často aj po deväťdesiatke.
„Kombinácia rodinnej povinnosti, očakávaní komunity a úprimnej náklonnosti k starším ľuďom spôsobuje, že storoční ľudia žijú so svojimi rodinami... Seniori majú s väčšou pravdepodobnosťou sociálnu sieť, časté návštevy a ľudí, ktorí sa o nich fakticky starajú. Zdá sa, že prežívajú menej stresu a vedú život, ktorý má zmysel.“
Ďalšou fascinujúcou skutočnosťou týkajúcou sa najnovšej modrej zóny, Singapuru, je úloha vlády v oblasti zdravia. Ako uvádza jedna webová stránka:
"Singapurská vláda zaviedla celý rad opatrení, ktoré motivujú k zdravému stravovaniu – od zdanenia sladených nápojov a alkoholu až po poskytovanie zliav na výživnejšie potraviny, ako sú napríklad celozrnné výrobky. Navyše zaviedla prísne zákazy týkajúce sa zbraní a drog, ako sú opioidy – čo sú dve z hlavných príčin úmrtí v západnom svete."
„Hoci silné vládne zásahy v Singapure nemožno univerzálne preniesť do iných podmienok, existujú aj ďalšie prvky jeho stratégie, z ktorých sa môžu iné krajiny poučiť. Ostrov má napríklad celoštátnu zdravotnú starostlivosť a komplexný program podpory zdravia na pracovisku, ktorý ponúka pravidelné prehliadky na monitorovanie vysokého krvného tlaku, cukrovky a vysokého cholesterolu u zamestnancov. Buettner tiež spomína singapurskú iniciatívu, ktorá vyzýva obyvateľov, aby si v aplikácii zaznamenávali svoju každodennú pohybovú aktivitu, za čo získavajú elektronické poukážky uplatniteľné vo vybraných reštauráciách a obchodoch. Existujú aj určité jedinečné stimuly pre viacgeneračné bývanie, ktoré môžu pomôcť v boji proti osamelosti a podporiť duševné i fyzické zdravie starších (aj mladších) členov rodiny.
Aké ponaučenia si môžeme vziať z modrých zón?
Profesor epidemiológie a výživy dr. Willett hovorí, že väčšinu alebo všetky prvky "Power 9" môžeme zaviesť do našich životov. „Konzumácia väčšieho množstva čerstvých potravín rastlinného pôvodu, hýbať sa, zamestnávanie mysle, rozhovory so susedmi – to všetko môžeme robiť už teraz a vieme, že nám to môže pomôcť žiť lepšie a dlhšie,“ hovorí. "Komunity v modrých zónach nám môžu pripomenúť, prečo je to dôležité. Nejde v nich však o prijatie niečoho nového, ale skôr o prevzatie niečoho starého."
zdroj: health.harvard.edu, danbuettner.com, draxe.com, leapfrogremedies.com
