Krušina jelšová

Frangula alnus

Doba zberu: Marec , Apríl

Zbierame: kôru

O krušine jelšovej

Krušina jelšová (Frangula alnus) - čeľaď rešetliakovitá

Krušina je ker vysoký od 2 do 6 m. Kôra je sivohnedá s bledými škvrnami, listy sú oválne, celistvookrajové, striedavé, so slabo chlpatými stopkami a šiestimi až ôsmimi žilkami z dvoch strán hlavnej žily. Kvety sú zelenkastobiele, obojpohlavné a nachádzajú sa v pazuchách listov. Plod je šťavnatá kôstkovica s piatimi semenami, zo začiatku zelený, neskôr sčervenie a po dozretí sčernie. Krušina je zvonka červenohnedá i sivohnedá, zvnútra hladká, červená. Bez pachu, sladkastohorkej slizovitej chuti. Na liečivé ciele sa používa len fermentovaná, t.j. keď bola predtým aspoň 1 rok uložená, alebo za 1 hodinu na 100°C zohrievaná (robí sa to priemyselne). Nájdeme ju na vlhkých miestach v krovinách, na okrajoch vodných tokov a močarísk spolu s jelšami a vŕbami.

Čo obsahuje krušina jelšová - účinné látky

Krušina obsahuje antrachinóny viazané na sacharidy, glukofrangulín, frangulín, izoemodlín, kyseliny, živicu, fytosterínový alkohol ramnol, horčiny.

Krušina jelšová - použitie a účinky na zdravie

  • krušina sa používa pri chronickej zápche, atónii čriev, spastickej kolitíde, zápche v tehotenstve a hemoroidoch
  • je účinné preháňadlo
  • napomáha látkovej premene
  • účinkuje aj ako odtučňovací prostriedok

Krušina jelšová - zber

Zbierame kôru z mladých konárov a to na jar (od marca do mája), najlepšie po daždi. Čím je tenšia, tým je hodnotnejšia. Čerstvá je na vnútornej strane žltá, sušením sa sfarbuje do červena. Sušíme prirodzeným teplom na slnku, alebo umelým teplom pri teplote do 40°C, voľne (sama sa skrúca) a usušenú ukladáme do vriec. Na obale vyznačíme presný dátum zberu.

Upozornenie

Bylina je vo väčších dávkach jedovatá (jednotlivo ako zápar užiť najviac 1g). Čerstvá kôra má emetické účinky. Plody môžu spôsobiť otravu.