„Udržateľný život“ je dnes veľmi populárnym pojmom, čo mnohých vedie k otázke, ako sa stravovať udržateľne. Udržateľné stravovanie spočíva v takom spôsobe konzumácie potravín, ktorý nemá negatívny vplyv na planétu ani na ľudí. Hoci udržateľnosť zvyčajne spájame s ochranou životného prostredia, skutočne udržateľný jedálniček zohľadňuje aj ekonomické a sociálne dôsledky konzumácie rôznych druhov potravín.
Čo je udržateľná strava?
Udržateľné stravovanie je akýkoľvek spôsob stravovania, ktorý možno dlhodobo uplatňovať bez negatívnych dopadov na planétu aj ľudí. Zahŕňa etické/sociálne, environmentálne a ekonomické aspekty. Tie tvoria tri piliere udržateľnosti. To znamená, že udržateľná strava nesmie poškodzovať ekosystém, zásobovanie potravinami ani obyvateľstvo ako celok.
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) definuje udržateľné stravovanie takto:
„Udržateľné stravovanie predstavuje spôsob stravovania s nízkym dopadom na životné prostredie, ktorý prispieva k potravinovej a nutričnej bezpečnosti a k zdravému životu súčasných i budúcich generácií. Udržateľné stravovanie chráni biodiverzitu a ekosystémy a rešpektuje ich; je kultúrne prijateľné, dostupné, ekonomicky spravodlivé a cenovo prístupné; nutrične vyvážené, bezpečné a zdravé, pričom optimalizuje využívanie prírodných a ľudských zdrojov.“
Aké sú výhody udržateľného stravovania?
Ako môžu zmeny v jedálničku ovplyvniť životné prostredie? Medzi hlavné environmentálne prínosy udržateľného stravovania patria:
- Výrazne nižšie emisie skleníkových plynov, čo pomáha v boji proti zmene klímy.
- Obmedzenie odlesňovania a ničenia pôdy.
- Zníženie spotreby energie, vody, paliva a ďalších zdrojov pri výrobe, spracovaní a preprave potravín.
- Zlepšenie kvality ornice vrátane obsahu živín v pôde, ktoré sa následne dostávajú do potravín.
- Zníženie množstva potravinového odpadu.
- Obmedzenie skládkovania a znečistenia.
- Podpora miestnych poľnohospodárov a ekonomík.
- Zabezpečenie dostatku potravín a zdrojov pre rastúcu svetovú populáciu v budúcnosti.
Aké sú najlepšie návyky pre udržateľné stravovanie?
Existuje viac ako jeden spôsob, ako sa stravovať udržateľne, a preto ľudia pristupujú rôznymi spôsobmi k znižovaniu svojej uhlíkovej stopy, k vráteniu späť životnému prostrediu a k podpore globálnej ekonomiky prostredníctvom svojej stravy.
Neznamená to ale ani, že musíte jesť striktne vegetariánsku/vegánsku stravu, aby ste sa stravovali udržateľne. Môžete jesť ako „uvedomelý mäsožravec“ a zaradiť do svojho jedálnička mäso, mliečne výrobky, ryby atď. a stále sa stravovať udržateľne. Kľúčom je vybrať si správne druhy živočíšnych a rastlinných potravín, ktoré spotrebúvajú menej zdrojov a produkujú menej emisií skleníkových plynov.
Jeden rozdiel medzi striktne vegánskou/rastlinnou stravou a udržateľnou stravou je, že udržateľnosť zohľadňuje emisie skleníkových plynov z rôznych potravín, biodiverzitu a nutričné hodnoty potravín. Dalo by sa tvrdiť, že vegánska strava je pre mnohých ľudí ťažko udržateľná a predstavuje väčšie riziko nedostatku určitých živín, čo znamená, že nie je nevyhnutne najudržateľnejšou možnosťou pre každého.
Medzi najlepšie stravovacie návyky pre udržateľné stravovanie patria:
- Rastlinná strava - rastliny vo všeobecnosti spôsobujú menej nepriaznivých vplyvov na životné prostredie v porovnaní so živočíšnymi potravinami. Rastlinná strava obsahuje prevažne rastlinné bielkoviny, ako sú strukoviny, semená a celozrnné výrobky, ale môže obsahovať aj malé množstvo živočíšnych bielkovín, ako sú vajcia alebo mliečne výrobky, v závislosti od konkrétneho druhu. Do tejto kategórie patrí vegánska a vegetariánska strava.
- Stredomorská strava - tento zdravý stravovací model podporuje veľa rastlinných potravín a rastlinných bielkovín, najmä zeleninu, celozrnné výrobky a olivový olej, ale zahŕňa aj niektoré morské plody, mliečne výrobky, vajcia a malé množstvo mäsa. V podstate ide o typ „flexitariánskej stravy“ a môže to byť aj pescatariánska alebo semi-vegetariánska strava v závislosti od toho, ktoré živočíšne potraviny zahrniete, ako sú vajcia, mliečne výrobky a ryby, ale žiadne mäso.
- Klimatická strava - tento stravovací plán je veľmi podobný udržateľnej strave alebo rastlinnej strave. Zameriava sa na environmentálne vplyvy rôznych potravín, pričom kladie dôraz na tie, ktoré sa vyrábajú udržateľnejšie, a zároveň obmedzuje iné, ktoré vyčerpávajú zdroje a poškodzujú životné prostredie, najmä hovädzie mäso/červené mäso. Podporuje prevažne rastlinné bielkoviny, ale povoľuje malé množstvo hydiny, mliečnych výrobkov, vajec z voľného chovu a niektorých udržateľných rýb/morských plodov.
Ako dodržiavať udržateľný stravovací plán
Sieť pre výskum potravinovej a klimatickej situácie (FCRN), ktorej riaditeľka Tara Garnett sa dlhodobo aktívne venuje výskumu súvislostí medzi výberom stravy a environmentálnymi a ekonomickými vplyvmi a podporuje komunikáciu smerom k spotrebiteľom o zdravých a udržateľných stravovacích voľbách, ponúka návod, ako sa stravovať udržateľnejšie:
- Zamerajte sa na rozmanitosť a rôznorodosť. Jedzte veľa rôznych potravín vrátane zmesi rastlinných a živočíšnych potravín (pokiaľ neuprednostňujete vegetariánsku stravu).
- Kontrolujte si veľkosť porcií, najmä potravín, ktoré majú väčší vplyv na životné prostredie. Vyváženie príjmu kalórií (energie) s vašimi energetickými potrebami tiež pomáha predchádzať priberaniu a obezite, ktoré rozvinuté krajiny stoja každý rok miliardy eur.
- Jedzte viac potravín, ktoré sa ľahko pestujú, vrátane nespracovaných zemiakov, koreňov a hľúz; strukovín a fazule; celozrnných obilnín; a sezónneho/miestneho ovocia a zeleniny, ktoré sa nepredávajú v plastových obaloch ani sa nedovážajú lietadlom. Nezabudnite, že sa počítajú aj konzervované a mrazené potraviny.
- Jedzte mäso s mierou a vyberajte si mäso, ktoré pochádza z dobytka kŕmeného trávou a chovaného udržateľným spôsobom. Vyhýbajte sa hovädziemu mäsu z veľkochovov a spracovanému mäsu.
- Jedzte „od hlavy po chvost“, čo znamená všetky časti zvierat, ako napríklad vnútornosti, a nie len prémiové kusy mäsa.
- Každý týždeň zaraďte do svojho jedálnička malé množstvá rýb, všetky jedlé organizmy z vodného prostredia – sladkovodných aj morských živočíchov, rastliny a riasy, najmä tých, ktoré sú ekologickejšie. Vyhýbajte sa rybám, ktoré sú zbavené živín a potenciálne kontaminované.
- Konzumujte mliečne výrobky s mierou alebo si vyberte ich alternatívy, ako sú rastlinné mlieka, aby ste znížili spotrebu mliečnych výrobkov.
- Jedzte rôzne semená a orechy, ktoré poskytujú zdravé tuky a minerály. Olivový olej je ďalším udržateľným zdrojom zdravých tukov.
- Obmedzte konzumáciu spracovaných potravín, najmä tých, ktoré sú vyrobené z rafinovaných alebo trans-tukov, pridaného cukru, prísad a GMO.
- Uprednostnite vodu z vodovodu pred inými nápojmi. Vyhýbajte sa sóde, nealkoholickým a iným sladkým nápojom. (Verte alebo nie, nealkoholické nápoje a ovocné šťavy sú tretím najväčším prispievateľom k emisiám skleníkových plynov zo stravy!)
- Recyklujte a kompostujte potravinový odpad. 70% potravín sa v domácnostiach vyhodí a toto jedlo je škodlivé pre životné prostredie kvôli všetkej pôde, vode a energii, ktoré sa spotrebujú na ich výrobu. Preto všetko čo neskonzumujete zrecyklujte, čím nakŕmite domáce zvieratá, alebo kompostujte, čím dobre vytvoríte zdravú ornicu (pozor ale, nie všetko môže ísť do kompostu - nepatrí sem: mäso, kosti, ryby, tuky, mliečne výrobky, zvyšky varených jedál).
- Používajte menej plastov, ako sú nádoby na potraviny a fľaše na vodu, a namiesto toho používajte opakovane použiteľné materiály, ako sú sklenené fľaše.
Vhodné potraviny pre udržateľné stravovanie
Podstatou udržateľného stravovania je konzumácia väčšieho množstva rastlinných potravín (ako sú fazuľa, šošovica, orechy či semená) a obmedzenie mäsa, najmä toho, ktoré nepochádza zo zvierat chovaných na pastve.
Za najudržateľnejšie sa považujú tieto skupiny potravín:
- Lokálne pestovaná bio zelenina a ovocie – najmä listová zelenina, jablká, hrušky, slivky, mrkva, zeler, cibuľa, zemiaky a iné hľuzy (batáty, topinambury), huby, okra, brokolica a tekvice, ktorých pestovanie si vyžaduje len málo zdrojov. Výber bioproduktov vždy, keď je to možné, znižuje množstvo pesticídov v pôde.
- Klíčky a mladé výhonky, napríklad lucerna či naklíčená fazuľa.
- Fazuľa a strukoviny, ako napríklad šošovica, čierna fazuľa, fazuľa mungo, fazuľa pinto, červená fazuľa, bôb a bio tofu.
- Celozrnné obilniny, napríklad ryža, teff, proso, raž, jačmeň, špalda, fonio a cirok.
- Niektoré druhy orechov a väčšina semien, napríklad vlašské orechy, ľanové, chia, konopné a sezamové semienka, lieskové orechy, slnečnicové semienka či tekvicové semienka.
- Vo voľnej prírode lovené ryby - sardely, sardinky, slede, tuniak, treska tmavá (polak), treska škvrnitá a treska jednoškvrnná. Divoký losos a tuniak sú niekde uprostred – majú síce vplyv na klímu, no nie taký výrazný ako iné morské plody.
- Mäkkýše, ako sú slávky, mušle, ustrice a hrebenatky.
- Bio mlieko od kráv pasúcich sa na tráve je v primeranom množstve vhodné. Tento druh mliečnych výrobkov je z hľadiska udržateľnosti (na jednotku hmotnosti) výhodnejší než kuracie mäso, vajcia či bravčové mäso. Jogurt, hrudkovitý tvaroh a krémové syry majú podobný vplyv na klímu ako mlieko.
- Vajcia z voľného chovu.
- Niektoré druhy rias a morských rastlín.
- Bizonie mäso a v malom množstve kuracie mäso z voľného chovu alebo mäso zo zvierat chovaných na pastve.
Regeneratívne poľnohospodárstvo a udržateľnosť
Poľnohospodárstvo je najväčšou príčinou globálnych zmien životného prostredia. Približne tretina všetkých emisií skleníkových plynov spôsobených človekom je spôsobená poľnohospodárstvom a potravinovými systémami.
Vytvorenie dostatočného množstva potravín pre rastúcu planétu je veľmi náročná úloha, pretože pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat, distribúcia potravín, metódy spracovania a doprava si vyžadujú veľa energie a prírodných zdrojov (vrátane pôdy, vody, elektriny a ropy).
Regeneratívne poľnohospodárstvo (alebo farmárstvo) je prax pestovania potravín, stromov a iných rastlín a chovu dobytka „v harmónii s prírodou“. Tento prístup pomáha zvrátiť klimatické zmeny obnovou organickej hmoty v pôde, obnovou degradovanej biodiverzity pôdy, obmedzením emisií uhlíka a zlepšením vodného cyklu.
Regeneratívne poľnohospodárstvo nielenže spôsobuje menšie škody na životnom prostredí a miestnych ekosystémoch ako tradičné poľnohospodárstvo, ale v skutočnosti zlepšuje kvalitu pôdy a prospieva pôde a klíme.
Medzi hlavné zložky regeneratívneho poľnohospodárstva patria:
- vyhýbanie sa používaniu pesticídov, chemických hnojív, fumigantov a GMO
- pastva a presun hospodárskych zvierat z jednej pastviny do druhej s cieľom chrániť a budovať zdravú pôdu
- zameranie sa na biodiverzitu rôznych druhov
- obmedzovanie spotreby vody a plytvania potravinami
- kompostovanie
Čo pre to môžete urobiť vy?
Z princípov a postupov regeneratívneho poľnohospodárstva môžete čerpať prijatím niektorých z týchto udržateľných návykov:
- Obmedzte plytvanie potravinami - ročne sa na Slovensku vyhodí 600 000-900 000 ton potravín, čo na jedného človeka predstavuje 100 až 107 kg jedla ročne. Vyhodené potraviny spotrebúvajú cennú pôdu, vodu a energiu. Programy na záchranu potravín alebo ich obnovu sa stávajú čoraz populárnejšími. Zbierajú zvyšky a vysokokvalitné potraviny, ktoré by inak skončili v odpade, a distribuujú ich farmám alebo dokonca ľuďom, ktorí potrebujú jedlo.
- Kompostujte - potravinový odpad a zvyšky jedla môžete ponúknuť zvieratám, alebo ich môžete použiť na výrobu kompostu, ktorý pomáha obohacovať pôdu a podporovať rast ďalších rastlín. Kompostovanie prináša mnohé výhody, vrátane udržiavania živín a vlhkosti v pôde, potláčania chorôb a škodcov rastlín a znižovania potreby chemických hnojív.
- Vyberajte si lokálne a sezónne produkty, ktoré sú pestované organicky - obmedzte konzumáciu ovocia a zeleniny, ktoré sa prepravujú z veľkých vzdialeností, sú pestované s použitím pesticídov alebo pochádzajú z rozsiahlych monokultúrnych polí či skleníkov.
- Konzumujte výlučne mäso zvierat kŕmených trávou, hydinu z voľného chovu a vajcia od sliepok z voľného výbehu.
- Vyhýbajte sa baleným potravinám v plastových obaloch.
zdroj: bda.uk.com, draxe.com
