Uhorky pestované v skleníku alebo v nádobách pravidelne zalievajte, najmä keď sa tvoria plody, pričom sa snažte udržiavať pôdu alebo kompost rovnomerne vlhký. Počas horúcich období ich budete musieť zalievať denne. Vonkajšie rastliny rastúce v zemi by mali vyžadovať menej pravidelnej starostlivosti, najmä ak pôdu zamulčujete, ale aj v suchom počasí ich budete musieť zalievať, aby dobre rástli a prinášali úrodu.
Viac o pestovaní uhoriek sa dozviete v článku ⬇️
čítaj tiež
Uhorky sú naozaj najosviežujúcejším občerstvením v horúci letný deň a jednou z najobľúbenejších rastlín na pestovanie. Táto krehká zelenina miluje teplé počasie a keď dozreje, zber úrody podporí ich ďalší rast a nepretržitý prísun plodov.
Žeruchu je najlepšie spotrebovať čerstvú, okamžite po zbere. Pokiaľ jej zozbierate viac, ako potrebujete, môžete ju pár dní skladovať v chladničke vo vlhkej utierke. Ak máte bohatú úrodu, môžete si žeruchu usušiť či zamraziť.
Zber žeruchy pestovanej v miske alebo na kuchynskej utierke začína zhruba 2-3 týždne po vyklíčení, keď listy dosahujú dĺžku cca 5 cm.
Žerucha má veľmi nízke nároky na hnojivo kvôli krátkemu vegetačnému obdobiu. Rastliny pestované v nádobách pravidelne hnojte rozpustným tekutým hnojivom.
Žeruche sa najlepšie darí, ak je pôda veľmi vlhká. Ak rastliny pestujete v nádobách, nezabudnite ich polievať každých pár dní a udržiavať pôdu vlhkú. Stres zo sucha počas rastu výrazne zníži úrodu.
Žeruchu môžete pestovať na parapete po celý rok alebo ju vysiať priamo do vonkajších záhonov kedykoľvek pominú mrazy.
Všetky odrody žeruchy sú dosť podobné, ale odrody s väčšími listami sú o niečo chuťovo miernejšie. Existuje aj jedna s názvom Sprint, ktorú vystihuje názov a klíči o niečo rýchlejšie ako ostatné odrody.
Skoré zemiaky je najlepšie spotrebovať čo najskôr po zbere. Hlavné zemiaky sa dajú použiť čerstvé alebo skladovať niekoľko mesiacov a jesť postupne podľa potreby počas zimy.
Skoré a hlavné zemiaky dozrievajú v rôznych časoch počas leta. Časy zberu sa môžu v rámci krajiny a z roka na rok líšiť v závislosti od počasia.
Zemiaky rastúce v zemi zvyčajne nepotrebujú hnojenie. Zemiaky pestované v nádobách budú potrebovať hnojenie, preto buď pred výsadbou primiešajte do kompostu organické univerzálne hnojivo, alebo použite tekuté organické hnojivo.
Počas rastu zemiakov budete musieť starostlivo dbať na zavlažovanie. Cieľom je dôkladne ich zaliať a potom nechať oblasť vyschnúť, kým ich znova zalejete. Zemiaky v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia, najmä ak ich pestujete v skleníku.
Zemiaky sa pestujú zo špeciálne pripravených „sadbových zemiakov“ (malých hľúz), ktoré sa zvyčajne vysádzajú počas niekoľkých týždňov, podľa druhu odrody - od konca marca do začiatku mája.
Existujú zemiaky rôznych príchutí, textúr, veľkostí a farieb (biela, žltá, ružová, červená alebo dokonca fialová), tradičných odrôd a nové odrody odolné voči chorobám, pre rôzne pestovateľské podmienky a kulinárske využitie.
Zeler zabaľte do vlhkej handričky alebo papierovej utierky a vložte ho do perforovaného plastového vrecka v priehradke na zeleninu. Zeler s listami vydrží v chladničke niekoľko dní, bez listov až dva týždne.
Celé rastliny sú pripravené na zber, keď majú priemer 7 cm alebo viac. V oblastiach s miernou zimou zeler môžete zberať počas zimy. V oblastiach s chladnou zimou by sa mal zeler zberať pred mrazom.
Keď sa rastliny zeleru uchytia, na podporu rastu aplikujte v lete ľahké hnojivo s vysokým obsahom dusíka. Ak pestujete zeler v kvetináčoch, prihnojujte ho počas leta každé dva týždne.
Zeler potrebuje počas vegetačného obdobia pravidelnú zálievku. Rastliny v nádobách potrebujú počas vegetačného obdobia častejšie zalievanie.
Mladé rastlinky zeleru otužujte koncom mája a postupne ich aklimatizujte na vonkajšie podmienky. Potom ich presaďte do pripravenej pôdy, keď vo vašej oblasti pominie akékoľvek riziko mrazov – zvyčajne koncom mája alebo začiatkom júna.
Semená zeleru si nevyžadujú pred výsevom žiadnu úpravu (napr. namáčanie, stratifikáciu) a najlepšie rastú, keď sa pestujú v kvetináči alebo nádobách na teplom, slnečnom parapete a po uchytení sa presadia do záhrady.
Takmer všetky odrody stopkového zeleru, ktoré sú dnes dostupné, sú zelené alebo svetlozelené až stredne zelené, a nie biele. Rôzne odrody zeleru sa líšia najmä veľkosťou rastlín, časom siatia/zberu a odolnosťou voči chorobám. Existuje aj niekoľko odrôd s červenými alebo ružovými stonkami.
Zeler buľvový môžete uskladniť v chladnej pivnici či garáži. Ak ho máte viac, ako potrebujete, môžete ho oblanšírovať a zmraziť.
Korene zeleru môžete zbierať od októbra do marca. Zeler je mrazuvzdorný a zvyčajne ho môžete nechať v zemi, kým ho nebudete potrebovať.
Zeler potrebuje počas vegetačného obdobia pravidelnú zálievku. Rastliny pestované v nádobách potrebujú počas vegetačného obdobia častejšie zalievanie.
Mladé sadenice zeleru môžete presadiť von, keď sa koncom jari alebo začiatkom leta oteplí.
Semená a mladé rastliny zeleru nemajú rady nízke teploty, preto by sa mal zasiať v interiéri skoro na jar (február-marec).
Existuje niekoľko odrôd zeleru, niektoré sú menej náchylné na predčasné kvitnutie alebo sú odolné voči chorobám a novšie odrody majú tendenciu byť menej hrčovité, takže sa ľahšie pripravujú v kuchyni.
Uhorky môžete skladovať 10-14 dní pri teplote 13 °C, ale pre najlepšiu chuť ich spotrebujte čo najskôr po zbere. Ak nezjete nakrájanú uhorku naraz, nepoužitú časť prikryte plastovou fóliou, aby ste predišli jej dehydratácii a tak ju uložte do chladničky.
Uhorky dozrievajú v skleníku od polovice leta do polovice jesene, vonku je sezóna kratšia v závislosti od počasia.
Uhorky rastúce v zemi by nemali potrebovať hnojenie, pokiaľ pôda nie je veľmi chudobná. Rastliny v nádobách by ste mali hnojiť každých 10-14 dní bežným tekutým hnojivom.
Uhorky zasiate v interiéri alebo novo zakúpené vysaďte na ich konečné miesto pestovania koncom jari alebo začiatkom leta, v závislosti od toho, kde budú rásť.
Najlepší čas na siatie uhoriek je koncom jari alebo začiatkom leta (na prelome mája a júna) po pominutí hrozby mrazov, pre istotu je najlepšie počkať kým teplota pôdy nedosiahne spoľahlivo 21 °C.
Existuje veľa odrôd uhoriek, z ktorých si môžete vybrať, ktoré sa líšia veľkosťou plodov, chuťou a odolnosťou voči chorobám. Malé alebo mini odrody uhoriek produkujú veľa plodov, ktoré sú pripravené na zber rýchlejšie ako dlhšie odrody.
Ideálne skladovacie podmienky pre topinambur sú 0 °C pri 90-95% relatívnej vlhkosti. Zozbierané hľuzy môžete krátkodobo skladovať v chladničke.
Najlepšie je zbierať hľuzy neskoro na jeseň a najlepšie po aspoň jednom mraze.
Odložte si niektoré z najlepších a najhladších hľúz z úrody a znova ich zasaďte na úrodu v nasledujúcom roku. Prípadne nechajte niekoľko hľúz v zemi, ak ich chcete nechať rásť na rovnakom mieste.
Počas leta topinambury pravidelne zalievajte, aby hľuzy napučali. Rastliny v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia.
Topinambury vysaďte von koncom zimy alebo na jar, hneď ako sa dá pôda obrobiť, alebo v teplejších podnebiach ich môžete vysadiť na jeseň.
Na Slovensku je všeobecne dostupná len jedna forma topinamburov - topinambur hľuznatý, ktorého hľuzy sú podobné zemiakom, odlišujú sa však sladšou a orieškovou chuťou.
Letné tekvice môžete skladovať v chladničke približne týždeň. Zimné tekvice skladujte na dobre vetranom mieste pri teplote 10-15 °C, rozložené tak, aby sa nedotýkali. Pokiaľ máte bohatú úrodu tekvice, môžete ju nakladať alebo po blanšírovaní uložiť do mrazničky.
Letné tekvice produkujú plody niekoľko mesiacov, od polovice leta, niekedy až do prvých mrazov. Zimné tekvice nechajte na rastline čo najdlhšie, aby sa rozvinula ich najlepšia chuť, ale oberte ich skôr, ako sú hlásené prvé mrazy (v októbri-novembri).
Ak máte dostatok miesta, môžete nechať rozrastajúce sa druhy rásť po zemi, ale ak potrebujete obmedziť ich rozrastanie, môžete stonky tvarovať do veľkého kruhu. Tekvice môžete tvarovať aj k oporám – ako je oblúk, pergola, vigvam z lieskových kolíkov alebo pevná mriežka.
Tekvice rastúce v zemi by nemali potrebovať hnojenie. Tekviciam v nádobách alebo pestovateľských vreciach doprajte tekuté hnojivo na organickej báze s vysokým obsahom draslíka každých 10 až 14 dní, keď prvé plody začnú napučiavať.
Tekvice sú smädné rastliny, najmä počas plodenia, preto ich v období sucha pravidelne zalievajte. Ak je počasie naozaj suché, tekvice by sa mali zalievať aspoň raz týždenne.
Mladé rastliny presaďte do väčších kvetináčov, keď sú dostatočne veľké na to, aby sa s nimi dalo manipulovať. Potom, keď pominie nebezpečenstvo mrazov koncom mája alebo začiatkom júna, presaďte ich na konečné miesto pestovania.
Tekvice sa zvyčajne vysievajú v interiéri na jar, aby sa zabezpečilo spoľahlivejšie klíčenie. Semená môžete vysievať aj vonku, ale až koncom mája alebo začiatkom júna, pretože v studenej pôde zle klíčia.
Existujú dva hlavné typy tekvice – letná a zimná. Z nich existujú rôzne kategórie podľa tvaru plodov a tiež mnoho odrôd, ktoré produkujú plody rôznych farieb, veľkostí a chutí. Niektoré odrody sú dlhé ťahavé, iné menšie vhodné do nádob.
Listy v plastovom vrecku môžete v prípade potreby skladovať aj niekoľko dní v chladničke. Špenát sa tiež dobre zmrazí.
Lahodné listy baby špenátu môžete zberať už za mesiac a zrelé listy už za dva. Zbierať môžete len niekoľko listov z každej rastliny, alebo počkajte, kým sa špenát po niekoľkých mesiacoch dobre uchytí, a potom zozbierajte celú úrodu listov naraz.
Pred siatím špenátu rozsypte na plochu siatia bežné hnojivo v množstve 150 g na meter štvorcový.
Špenát je vo všeobecnosti smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie, rovnako ako rastliny v nádobách, preto im venujte zvýšenú pozornosť.
Špenát si vyžaduje od siatia po zber 6 týždňov chladného počasia; zvyčajne na jar alebo na jeseň. Ak vysádzate skoro na jar, zasejte semená hneď, ako sa zem zahreje na 4 °C.
Existuje mnoho chutných odrôd špenátu. Niektoré typy majú veľké zvrásnené listy, iné majú hladké, ploché, vzpriamenejšie listy a sú vo všeobecnosti robustnejšie.
Špargľa je najlepšia, keď si ju vychutnáte čerstvú zo záhrady, preto si ju naplánujte podávať v deň zberu alebo čo najskôr. Môžete ju aj skladovať niekoľko týždňov pri teplote 1 °C a vysokej relatívnej vlhkosti.
Špargľa je pripravená na zber druhú jar po výsadbe koruniek. Pokiaľ ju pestujete zo semena, bude nutné ju nechať v zemi ešte jeden ďalší rok, kým budú výhonky pripravené na zber. V treťom roku môžete zbierať výhonky od polovice apríla 6 týždňov, v ďalších rokoch potom 8 týždňov.
Ak chcete získať viac rastlín, môžete rozdeliť dobre založené korunky koncom zimy alebo skoro na jar. Nerobte to častejšie ako každé tri roky, pretože rastliny sa potom môžu usádzať pomaly.
Ak špargľa rastie slabo, môžete použiť všeobecné hnojivo s vysokým obsahom draslíka na začiatku jari, skôr ako vyklíčia nové výhonky.
Rovnomerná a dôsledná zálievka je pre špargľu dôležitá počas celého vegetačného obdobia, ale najmä počas počiatočnej fázy výsadby.
Korunky vysádzajte skoro na jar, pokiaľ nežijete vo veľmi teplom regióne, kde by sa korunky mali vysádzať od jesene do zimy.
Semená špargle vysejte vonku v marci alebo apríli natenko do cestičky s hĺbkou 2,5 cm. V interiéri môžete semená špargle zasiať vo februári pri teplote 13–16 °C.
Na výber je niekoľko starších, nehybridných odrôd špargle, ktoré produkujú samčie aj samičie rastliny. Moderné odrody ponúkajú výlučne samčie odrody. Pri výbere odrôd zvážte aj kvalitu chuti, farbu, veľkosť výhonku a celkovú veľkosť zberu.
Ak nemôžete zjesť všetku svoju úrodu naraz, potom môžete šaláty na niekoľko dní skladovať v spodnej časti chladničky.
Šalát môžete zbierať od konca jari až do zimy, ak si ho pravidelne vysievate vhodnými sezónnymi odrodami. Odrody s voľnými listami sú pripravené na zber už za štyri až šesť týždňov. Srdiečkový šalát rastie dlhšie, približne 10 až 14 týždňov.
Mladé sadenice a čerstvo presadené šaláty pravidelne zalievajte, najmä v teplom počasí. Rastliny v nádobách sú obzvlášť zraniteľné, pretože kompost môže rýchlo vyschnúť, v lete môžu potrebovať zalievanie každý deň.
Semená hlávkového šalátu môžete zasiať do črepníka alebo vonku do záhrady, od jari do jesene. Kedy zasiať závisí od toho, kedy chcete úrodu zberať.
Pri nákupe semien šalátu si môžete vybrať z veľkého množstva odrôd, chutných aj dekoratívnych – od chrumkavých po šťavnaté, žiarivo zelené až po tmavočervené, strapaté alebo hladké.
Čerstvé listy rukoly sa snažte použiť čo najskôr. Ak ste však zozbierali viac listov ako stíhate konzumovať, môžete ich skladovať v chladničke, kde vám vydržia cca týždeň.
Prvé listy rukoly budete môcť zberať len 14 dní po zasiatí semien. Priemerný čas zberu listov rukoly závisí od obdobia, kedy ju chcete konzumovať, či ako microgreens, baby leaf alebo zrelé listy.
Pokiaľ zasadíte rukolu do pôdy bohatej na dusík, nemala by potrebovať prihnojovanie. Bledé listy však naznačujú nedostatok výživy. Na obohatenie pôdy pred výsadbou primiešajte kompost.
Rukola potrebuje pravidelné zavlažovanie pre zdravý rast a optimálnu chuť. Pôdu udržujte neustále vlhkú, ale nie mokrú, zalievajte ju hneď, ako zhruba 2,5 cm vrchnej pôdy vyschne. V suchom podnebí to môže znamenať zalievanie každé ráno.
Na jar môžete začať s výsadbou hneď, ako bude pôda spracovateľná. Pre nepretržitú úrodu zasejte viac semien každé dva až tri týždne, kým sa počasie v lete nezohreje alebo na jeseň neudrie mráz.
Na výber máte z dvoch hlavných typov rukoly - rukolu siatu a rukolu divokú, a z nich existuje niekoľko odrôd, ktoré ponúkajú listy rôznej veľkosti, chuti či tvaru.
Pokiaľ máte bohatú úrodu reďkoviek a nestíhate ich konzumovať, môžete ich uskladniť na chladnom a suchom mieste. Môžete ich skladovať aj v chladničke, kde vám vydržia až týždeň.
Reďkovky sa najlepšie zbierajú mladé, asi štyri týždne od vyklíčenia, pri skorších výsevoch trvá klíčenie dlhšie - asi 6-8 týždňov. Zimné reďkovky možno nechať v zemi a podľa potreby vykopať cez zimu a skoro na jar. Reďkovka podlhovastá je vhodná na zber koncom leta a na jeseň.
Pôdu udržujte neustále vlhkú, čo môže byť zložité v horúcom a suchom letnom počasí, keď je zalievanie nevyhnutné. Rastliny v nádobách a mladé sadenice sú obzvlášť náchylné na vysychanie, preto venujte zvýšenú pozornosť pravidelnému zalievaniu.
Reďkovky môžete vysievať na jar a začiatkom leta. Zimné alebo podlhovasté odrody reďkovky preferujú chladnejšie teploty, preto ich sejte až koncom leta.
Na výber je množstvo druhov reďkoviek, od rôznych veľkostí po rôzne tvary. Existujú dokonca aj rôzne farby, vrátane fialovej, bielej a čiernej.
Čerstvá rebarbora sa môže skladovať dva až štyri týždne pri bežnej teplote v chladničke. Rebarboru môžete aj mraziť, či už za surova alebo po uvarení.
Väčšinu odrôd je možné zbierať od konca apríla alebo mája, zatiaľ čo skoré odrody je možné zbierať od marca alebo apríla.
Rebarboru rozmnožujte každých päť rokov a iba zo silných zdravých rastlín, ktoré sú bez vírusov. Vykopte celý trs, medzi polovicou jesene a začiatkom jari – ideálne v novembri - a ihneď ho zasaďte.
Na podporu rastu rebarbory aplikujte na jar alebo v lete všeobecné hnojivo.
Keď sa rebarbora usadí, zriedka potrebuje zalievanie, ale mladé rastliny a rastliny v nádobách potrebujú pravidelnú starostlivosť.
Semená rebarbory zasejte v marci alebo apríli, buď v interiéri alebo do zeme v záhone.
Korunky rebarbory je najlepšie vysádzať skoro na jar, keď sú korene ešte v kľude, alebo sa rastliny ešte len začínajú odlistovať. Rebarboru je možné vysadiť aj na jeseň po nástupe dormancie.
Existujú odrody rebarbory so stopkami listov rôznych červenkastých odtieňov. Chuť, sladkosť, sila a čas zberu sa môžu medzi odrodami tiež líšiť. Na pestovanie v nádobe si vyberte kompaktnejšiu odrodu a na pestovanie v zime skorú plodinu.
Na krátkodobé skladovanie (do jedného týždňa) vložte stonky do vzduchotesného plastového vrecka a umiestnite do chladničky. Pre dlhšie skladovanie ho umiestnite do škatule s pilinami, pieskom alebo vermikulitom. Po oblanšírovaní môžete pór aj zamraziť.
V závislosti od odrody, ktorú pestujete, bude pór pripravený na zber od konca leta. Môžete ho zberať v akejkoľvek veľkosti – baby pór rastie len pár mesiacov, zatiaľ čo veľkému zrelému póru trvá rast štyri mesiace alebo viac.
Pór hnojte tekutým hnojivom pre paradajky a zeleninu, na podporu rýchleho rastu a kyprého póru, každé 1 až 2 týždne.
Sadenice póru a mladé rastliny pravidelne zalievajte, kým sa dobre neusadia. Potom ich stačí zalievať iba počas suchého počasia každých pár týždňov až do ďalšieho dažďa. Pór rastúci v nádobách počas sezóny potrebuje pravidelnú zálievku, pretože kompost mu oveľa rýchlejšie vyschne.
Mladý pór pestovaný vo výsevnom lôžku, ako aj pór vypestovaný v interiéri alebo kúpený ako mladé rastliny, by sa mal presadiť na konečné miesto pestovanie, keď je vysoký asi 20 cm a má hrúbku ceruzky.
Hlavnými mesiacmi výsevu póru sú marec a apríl, a to buď dočasne na výsevnom lôžku (pre neskoršie presádzanie), alebo rovno do konečnej polohy. Vysievať môžete aj neskoršie odrody v máji a júni, na zber v zime a na jar.
K dispozícii je veľa odrôd póru, ktoré sa líšia najmä konečnou veľkosťou, odolnosťou voči chorobám a časom siatia/zberu. Skoré odrody možno pestovať od konca leta do jesene, stredne skoré odrody v zime a neskoré odrody nasledujúcu jar.
Poľníček môžete skladovať v chladnička dva týždne a pokiaľ máte bohatú úrodu, môžete si ho zamraziť.
So zberom poľníčka môžete začať dva až tri týždne po vzídení alebo presadení.
Pretože vegetačné obdobie pre poľníček je krátke, nie je potrebné žiadne hnojivo. Ak pôda potrebuje živiny, pred výsadbou pridajte dobre prehnitý kompost alebo hnoj, ktorý poskytne živiny pre zdravý rast.
Poľníček pravidelne zalievajte, kým sa dobre neusadí. Potreba vody závisí od typu pôdy a teploty. Rastliny v nádobách sú obzvlášť zraniteľné, pretože kompost môže rýchlo vyschnúť, preto ich pravidelne kontrolujte. V lete môžu potrebovať zalievanie každý deň.
Poľníček sa bežne vysieva koncom jesene alebo skoro na jar. Poľníček neznáša horúce počasie, takže ak sa pokúšate o letnú úrodu, zasejte semená do tieňa a dobre ich zavlažujte.
Výber odrody poľníčka závisí predovšetkým od ročného obdobia, v ktorom ho plánujete pestovať, pretože odrody sa vo všeobecnosti kategorizujú podľa obdobia zberu.
Jedným zo spôsobov skladovania petržlenovej vňate je vložiť stonky listov do vody a uchovávať ich v chladničke. Ďalším spôsobom skladovania je jej sušenie aj mrazenie.
Petržlenovú vňať môžete zbierať počas letných mesiacov – pravidelný zber povzbudzuje rastliny, aby vytvárali viac listov. Mladú petržlenovú vňať môžete zbierať aj ako microgreens alebo mikrobylinku
Vo vegetačnom období každých pár týždňov hnojte petržlenovú vňať, najmä tú v nádobách, vyváženým tekutým hnojivom.
Pri zalievaní petržlenovej vňate použiť pravidlo 5 cm. To znamená, že keď do pôdy strčíte prst a je suchá 5 cm do hĺbky, vňatku výdatne zalejte. V letných mesiacoch budete musieť vňatku polievať častejšie, rovnako tak aj vňatku pestovanú v nádobe.
Semená petržlenu najlepšie klíčia, keď sa sejú pri nižších teplotách. Semená zasejte na jar hneď, ako sa dá pôda spracovať, aj keď je ešte malá šanca na mrazy. Semená môžete vysievať v interiéri už od skorej jari.
Na výber máte dva druhy listovej petržlenovej vňate - petržlen vňaťový kučeravý a petržlen vňaťový, a z nich existuje niekoľko odrôd, ktoré ponúkajú väčšie alebo dekoratívnejšie listy alebo lepšiu chuť.
Korene petržlenu môžete skladovať v pivnici alebo niekde v tme a chlade pri 0 °C aj niekoľko mesiacov. V chladničke vám vydržia 2 až 3 týždne a po oblanšírovaní ich môžete aj zamraziť.
Petržlen je vhodné vyťahovať asi 12–16 týždňov po zasiatí a pri opakovaných výsevoch sa môžete tešiť z čerstvého petržlenu takmer po celý rok.
Petržlen potrebuje stredné množstvo hnojiva a vyžaduje dobrú úroveň živín počas celého vegetačného obdobia. Pri sejbe zapracujte do pôdy univerzálne rastlinné hnojivo, ktoré pomôže rastlinám naštartovať silný a zdravý rast.
Petržlen pravidelne zalievajte, pretože vlhká pôda je nevyhnutná pre jeho správny rast. Zalievajte, keď je pôda suchá asi 5 cm pod povrchom (otestujte to tak, že zoškriabete trochu pôdy prstom).
Korene petržlenu potrebujú dlhé vegetačné obdobie, takže ak žijete v oblasti s tuhými zimami, zasejte semená vo vnútri 6 až 8 týždňov pred posledným mrazom. Rastlinky môžete presadiť do záhrady, keď už pominulo riziko mrazu a majú výšku aspoň 7,5 cm.
Na výber máte dispozícií niekoľko odrôd petržlenu koreňového, ktoré si môžete vybrať podľa veľkosti, doby zberu a účelu použitia.
Pažítka je najchutnejšia, keď je čerstvo zozbieraná, preto si vezmite len toľko, koľko naraz potrebujete. Ak máte stonky navyše, zabaľte ich do vlhkej papierovej utierky a vložte do nádoby alebo pohára v chladničke. Pažítku môžete skladovať aj v mrazničke.
Pažítka je pripravená na zber asi 60 dní po zasiatí semien. Ak si kúpite zrelú rastlinu z obchodu, môžete okamžite začať zbierať niekoľko listov naraz.
Zo zabehnutého trsu pažítky ľahko vyrobíte nové rastlinky tak, že ju na jar rozdelíte do niekoľkých menších trsov, ktoré ihneď zasaďte. Pri rastlinách v nádobách buď premiestnite veľké trsy do o niečo väčšieho kvetináča raz za niekoľko rokov.
Novovysadenú pažítku a mladé rastlinky pravidelne zalievajte aspoň prvé leto. Rastliny v nádobách môžu rýchlo vyschnúť, preto ich počas vegetačného obdobia pravidelne zalievajte.
Pažítku je možné pestovať zo semien na jar, ak žijete v teplejšom podnebí, môžete si ju zasiať aj na jeseň.
Existuje niekoľko kultivarov pažítky, z ktorých si môžete vybrať. Niektoré majú jemnejšie alebo väčšie listy, iné majú mierne odlišné príchute, biele alebo ružové kvety.
Paradajky je najlepšie konzumovať priamo z kríčka, keď sú ešte teplé od slnka. Pokiaľ ich nestíhate jesť, môžete ich skladovať pri izbovej teplote cca týždeň. Vyhnite sa skladovaniu paradajok v chladničke, pretože im to dodá kašovitú štruktúru.
Paradajky začínajú dozrievať od polovice leta, aj keď načasovanie závisí od odrody, poveternostných podmienok a veľkosti plodov.
Pokúste sa zakoreniť bočné výhonky, ktoré ste odstránili, vo vode a potom ich zasaďte do kvetináča, aby ste si vypestovali nové rastliny.
Na zvýšenie plodnosti, najmä pri rastlinách v nádobách, prihnojujte paradajky každých 10–14 dní tekutým hnojivom s vysokým obsahom draslíka, keď prvé plody začnú napučiavať.
Paradajky pravidelne zalievajte, aby pôda alebo kompost zostali rovnomerne vlhké. Rastliny v nádobách rýchlo vysychajú, takže v horúcom počasí môžu potrebovať zalievanie denne.
Paradajky sa ľahko pestujú zo semien. Vysievajte ich od konca februára do polovice marca, ak budete pestovať plodiny v skleníku, alebo od konca marca do začiatku apríla, ak budú vonku.
Na výber máte množstvo odrôd paradajok, ktoré ponúkajú plody rôznych veľkostí, tvarov, chutí a úrovní sladkosti. Ich farby siahajú od tradičnej červenej po tmavofialovú, ružovú, oranžovú, žltú alebo zelenú a dokonca aj čiernu.
Zozbierané papriky opláchnite vodou, osušte a potom uložte do chladničky. Ak máte bohatú úrodu paprík, môžete ich použiť do chutney alebo polievok a omáčok, ktoré potom môžete zmraziť.
V skleníku sa paprika môže zbierať od polovice leta do jesene. Vonku začnú rodiť neskôr, zvyčajne v auguste, a plodnosť končí skôr, keď teploty začnú koncom leta alebo začiatkom jesene klesať.
Každú rastlinu ošetrite 1/4 polievkovou lyžicou hnojivom 4 a 8 týždňov po presadení. Hneď ako sa objavia prvé kvety, hnojte rastliny raz týždenne.
Papriku pravidelne zalievajte, aby bol kompost alebo pôda rovnomerne vlhké. Rastliny v nádobách v lete potrebujú zalievanie denne, pretože kompost im rýchlo vyschne.
Papriky potrebujú na rast dlhú sezónu (od siatia po presadenie je to často aj 10-12 týždňov), takže je najlepšie zasiať semená už v polovici februára. Mladé rastliny papriky, buď vypestované zo semien alebo novo zakúpené, sa musia uchovávať vo vnútri v teple, zvyčajne aspoň do konca mája.
Existuje veľa odrôd papriky, ktoré sa delia podľa zrelosti, druhov, farby alebo pálivosti. Niektoré odrody sú vhodnejšie na pestovanie vonku ako iné. Nájdete tiež niekoľko trpasličích alebo kompaktných odrôd.
Mrkva by ste mali konzumovať čerstvú, ak je to možné, ale ak je to potrebné, môžete ju uchovávať v chladničke asi týždeň. Dá sa aj zmraziť – najskôr ju však oblanšírujte vo vriacej vode.
Mrkvu je vhodné vyťahovať asi 12–16 týždňov po zasiatí a pri opakovaných výsevoch sa môžete tešiť z čerstvej mrkvy takmer po celý rok.
Mrkva je odolná voči suchu, preto len zriedka potrebuje zalievať. Počas dlhých období sucha jej však prospeje pravidelná zálievka. Pri pestovaní mrkvy v nádobách pôda rýchlejšie vysychá, a preto budete musieť mrkvu pravidelne zalievať.
Skoré odrody môžete vysievať vo februári alebo marci v skleníku alebo prikryté rúnom. Hlavná sezóna (letná) vonkajšieho výsevu je od apríla do začiatku júla. Na jesennú úrodu zasejte semená uprostred až neskorého leta - asi desať týždňov pred prvým jesenným mrazom.
Na výber je množstvo druhov mrkiev, od rôznych veľkostí po rôzne tvary. Existujú dokonca aj rôzne farby, vrátane fialovej, bielej a žltej. Vyberte si skoré odrody na siatie od skorej jari a potom odrody letnej plodiny na siatie od neskorej jari do polovice leta.
Mangold nevydrží dobre v chladničke, maximálne niekoľko dní, takže stonky a listy je vždy vhodné jesť čerstvé. Surové alebo uvarené listy možno aj zmraziť.
Jednotlivé rastliny poskytujú úrodu na niekoľko mesiacov, a ak sejete na jar a znova v polovici leta, mali by ste mať úrodu po väčšinu roka.
Tesne pred výsevom mangoldu dôkladne odstráňte burinu z miesta pestovania a prihrabte všeobecné hnojivo s vysokým obsahom draslíka, v množstve dve hrste na meter štvorcový.
Mladé rastliny pravidelne zalievajte, kým sa dobre neusadia. Dospelejšie rastliny počas sucha v lete pravidelne zalievajte. Rastliny v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia.
Semená mangoldu zasejte vonku do záhona od skorej jari do začiatku leta na opakované zbery cez leto až do jesene, potom v polovici leta zasejte druhú várku, ktorá prezimuje vonku a poskytne skorú úrodu nasledujúcu jar.
Existuje niekoľko odrôd mangoldu, ktoré sa líšia skôr farbou ako chuťou. Rôzne druhy mangoldu majú rôzne sfarbené stonky a rebrá – niektoré sú biele, niektoré zlato-oranžové a niektoré červené.
Po zozbieraní uložte kvaku do nádob so zeminou alebo kompostom v chladnej kôlni, garáži alebo koreňovej pivnici. Ak tieto možnosti skladovania nemáte, očistené buľvy môžete skladovať v chladničke.
Kvaka je zvyčajne pripravená na zber od skorej jesene, ale môžete ju nechať v zemi až do zimy alebo dokonca do jari a zberať ju, kedykoľvek to bude potrebné.
Aplikujte ¼ šálky na 3 m radu dusíkatého hnojiva 6 týždňov po vzídení (v lete), aby ste podporili rýchly rast rastlín.
Mladé rastlinky kvaky pravidelne zalievajte, kým sa dobre nezakorenia. Potom sa snažte udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú zavlažovaním počas suchých období.
Kvaka by sa mala vysievať od konca mája do začiatku júna a pestovať ako jesenná plodina. Kvaku môžete zasiať aj do skleníka alebo modulárnych podnosov na vnútornom parapete.
Na výber je niekoľko kultivarov kvaky, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou. Hybridné odrody majú tendenciu produkovať mohutnejšie rastliny a spoľahlivú, konzistentnú úrodu.
Zozbierané klasy ihneď vložte do chladničky. Kukuricu môžete tiež oblanšírovať a zmraziť, na klase alebo mimo neho.
Kukuričné klasy začínajú dozrievať od polovice leta v závislosti od odrody. Baby kukurica sa zbiera, keď sú klasy ešte nezrelé a majú dĺžku prsta.
Keď sú stonky kukurice vysoké 15 cm, hnojte ich kostnou múčkou alebo zriedeným hnojivom na báze rýb a zopakujte hnojenie, keď budú vysoké približne po kolená.
Kukurica potrebuje asi 2,5 cm vody týždenne, najmä keď sa jej stonky začínajú strapkať. Kukurici cukrovej prospieva aj zalievanie v období sucha, najmä keď kvitne a keď klasy začínajú napučiavať.
Kukurica potrebuje na klíčenie teplo – najmä „supersladké“ odrody – takže je najlepšie jej semená vysievať od polovice apríla do konca mája.
Ak je vaším hlavným cieľom sladkosť kukurice, vyberte si odrody uvedené ako supersladké. Ak uprednostňujete staromódnu príchuť kukurice, vyberte si štandardné tradičné odrody. Ak chcete dosiahnuť kompromis medzi sladkosťou a silou, vyberte si odrody so zvýšeným obsahom cukru.
Listy kôpru sa najlepšie používajú čerstvé ihneď po zbere, môžete ich ale zmraziť alebo usušiť. Semená skladujte vo vzduchotesnej nádobe na tmavom a suchom mieste.
Listy z rastlín kôpru môžete začať zbierať už za 45 až 60 dní a užívať si ich môžete 3 až 6 mesiacov, v závislosti od vašej klímy. Pri opakovaných výsevoch by ste mali byť kôpor schopní zberať od začiatku leta do začiatku jesene.
Ak chcete zbierať iba listy kôpru a nechcete kvety alebo semená, odrežte všetky stonky kvetov, ktoré sa začnú tvoriť, aby rastliny vložili všetku svoju energiu do produkcie čerstvých nových listov.
Na rozmnoženie kôpru môžete použiť semená, ktoré zbierajte po dozretí a uschnutí koncom leta alebo na jeseň. Ak sa semená rozptýlia po záhrade a vyklíčia, môžete ich opatrne vykopať a presunúť na vhodné miesto.
Ak chcete zvýšiť produkciu kôpru, môžete pridať hnojivo bohaté na dusík do zálievky, alebo rozprašovaním na listy v pravidelných intervaloch.
Pôdu sa snažte udržiavať neustále vlhkú. Rastliny v nádobách si vyžadujú osobitnú pozornosť, pretože kompost môže v teplom počasí veľmi rýchlo vyschnúť.
Po poslednom mraze vo vašej oblasti, od konca jari do začiatku leta, môžete sadenice kôpru presunúť von, do zeme alebo do veľkých nádob.
Semená kôpru by ste mali zasiať priamo do záhrady od konca jari (po poslednom mraze) do polovice leta, keď sa pôda zahreje. Kôpor môžete tiež zasiať do modulárnych podnosov v interiéri, alebo priamo do veľkých kvetináčov a nádob.
Kôpor voňavý je široko pestovaná forma kôpru, ale existuje aj niekoľko kultivovaných odrôd vyšľachtených tak, aby vytvárali viac listov alebo kompaktnejšie rastliny, ktoré sú ideálne na pestovanie v nádobách.
Listy dôkladne umyte a uložte do plastového vrecka a takto ho môžete skladovať 2-3 týždne. Z kelu si môžete pripraviť prívarok, polievku, fašírky alebo naplniť podľa svojich predstáv a zapiecť v rúre.
Trvá približne 50 až 55 dní od výsadby, kým môžete začať zbierať listy kelu. Kel sa zbiera od najstarších vonkajších listov, ktoré sú najbližšie k spodnej časti rastliny, keďže kel rastie zo stredu von.
Aplikujte ½ šálky na 3 m radu dusíkatého hnojiva 4 týždne po presadení alebo preriedení, aby ste podporili rýchly rast rastlín.
Kel pravidelne zalievajte, kým silne nevyrastie. Potom by mal potrebovať zalievanie iba počas suchého počasia.
Sadenice predpestované v interiéri môžete presadiť skoro na jar alebo mladé rastliny keď majú päť alebo šesť pravých listov.
Kel miluje chladné počasie, takže je najlepšie ho siať vonku od marca do júna do pripravenej pôdy. Jarné sejby poskytnú úrodu listov už od jesene, zatiaľ čo skoré letné sejby poskytujú zimnú a jarnú úrodu.
V ponuke je široký výber atraktívnych a chutných odrôd kelu, ktoré ponúkajú na výber hladké, strapaté alebo husto nariasené listy, dlhé a úzke, alebo široké, či hlboko členené, v rôznych odtieňoch zelenej až po fialovú.
Karfiol sa najlepšie konzumuje čerstvý, ale môže sa skladovať niekoľko dní v chladničke. Po oblanšírovaní si môžete karfiol aj zamraziť. Karfiol je skvelý do polievok, dusených pokrmov a iných výdatných jedál. Dá sa využiť aj na "pizzu".
Karfiol môžete zberať počas celého roka, v závislosti od toho, kedy semená vysievate. Od siatia po zrelosť zvyčajne trvá tri až šesť mesiacov. Keď sú hlávky kompaktné, biele a pevné, potom je čas ich zberať.
Keď mladé karfiolové rastliny dobre rastú, ale predtým, ako začnú tvoriť hlávky, aplikujte hnojivo s vysokým obsahom dusíka.
Sadenice a mladé rastlinky pravidelne zalievajte, kým si nevytvoria dobrý koreňový systém. Potom, počas suchého počasia, zalievajte rastliny aspoň raz týždenne.
Mladé rastliny karfiolu rastúce v modulárnych podnosoch, pestované zo semien v interiéri alebo zakúpené ako sadenice, by sa mali presadiť na ich konečné pestovateľské miesto, keď sú vysoké 10–15 cm, vo veku približne šiestich týždňov.
Semená karfiolu môžete vysievať vo vnútri od januára-februára, alebo aj predchádzajúcu jeseň – kvôli skoršej úrode. Od polovice do konca jari môžete semená vysievať vonku (marec až máj).
Existuje veľa odrôd karfiolu, z ktorých si môžete vybrať, pripravené na zber v rôznych obdobiach roka. Zimné odrody majú tendenciu byť väčšie a rastú pomalšie, zaberajú veľa miesta na šesť mesiacov alebo viac, takže ak máte málo miesta, vyberte si menšie, rýchlejšie rastúce letné odrody.
Kapusta sa najlepšie konzumuje čerstvá, ale môže sa skladovať v plastovom vrecku v chladničke až týždeň. Niektoré zimné kapusty možno skladovať aj niekoľko mesiacov na chladnom, suchom mieste bez mrazu.
Výsevy všetkých odrôd kapusty nám poskytujú úrodu počas celého roka. Vo všeobecnosti trvá približne štyri až šesť mesiacov, kým dosiahnu zrelosť, v závislosti od typu.
Keď sa kapusta usadí v konečnej pestovateľskej polohe hnojte ju hnojivom bohatým na dusík, aby ste podporili silný rast listov. Pri jarnej kapuste aplikujte skoro na jar hnojivo bohaté na dusík, ktoré podporí rast a stimuluje tvorbu srdiečok.
Sadenice kapusty a mladé rastliny pravidelne zalievajte, nikdy nenechajte pôdu vyschnúť. Keď sú dobre usadené a silne rastú, počas obdobia sucha ich stačí zaliať dôkladným zmáčaním každých 10 dní.
Mladé kapusty rastúce v moduloch, pestované zo semien v interiéri alebo kúpené ako sadenice, by sa mali premiestniť na ich konečné pestovateľské miesto, keď sú vysoké asi 15 cm alebo majú päť alebo šesť pravých listov.
Vonku môžete semená kapusty zasiať od konca zimy do konca leta – načasovanie závisí od druhu kapusty. V skleníku alebo na svetlom parapete môžete semená siať na jar a v lete - skontrolujte načasovanie na balíčku semien, pretože to závisí od odrody.
Na výber je veľa odrôd kapusty. Nájdete ich v rôznych tvaroch, od špicatých po zaoblené, niektoré s voľnými hlavami, iné tesné a husté. Môžu mať všetky odtiene zelenej, rovnako ako atraktívnu oceľovo modrú, červenkasté a sýto fialové odtiene.
Zozbierané buľvy kalerábu môžete skladovať s inými koreňovými plodinami na chladnom, vlhkom mieste alebo v chladničke až 4 týždne.
Plody kalerábu môžete zbierať, v závislosti od odrody, od mája až do novembra. Na zber je vhodný ten, ktorý má veľkosť niekde medzi golfovou a tenisovou loptičkou alebo má priemer 5-10 cm.
Počas vegetačného obdobia raz za mesiac do pôdy zapracujte záhradný kompost alebo tekuté organické hnojivo.
Sadenice kalerábu a mladé rastlinky pravidelne zalievajte, aby nikdy nevyschli. Pokračujte v zalievaní dôsledne a výdatne, najmä v období sucha - 2,5-5 cm vody týždenne.
Zelený kaleráb sejte v interiéri 6 až 8 týždňov pred dátumom posledného jarného mrazu. Do záhrady môžete semená siať na jar (od marca do júna), keď teplota pôdy dosiahne aspoň 7 °C. Pre jesennú úrodu zasejte semená vonku v polovici až koncom leta.
Na výber je niekoľko odrôd kalerábu. Buľva je okrúhla, zvyčajne fialová, svetlo zelená alebo biela a vo vnútri je vždy biela alebo svetlo zelená.
Celé korene chrenu sa dobre skladujú na chladnom, tmavom a nemrznúcom mieste – zbaľte ich do drevenej debničky alebo tácky a zasypte vlhkým pieskom. Alebo skladujte vo vzduchotesnej nádobe v chladničke až niekoľko mesiacov.
Chren sa zbiera po odumretí listov na jeseň alebo v zime, ideálne po mrazoch. Ak trs chrenu rastie na vyvýšenom záhone, jednoducho ho rýľom zdvihnite a odrežte si toľko, koľko potrebujete.
Vyblednuté listy chrenu odstrihnite, keď odumierajú koncom jesene alebo pred začiatkom nového rastu na jar.
Nové rastliny si môžete vytvoriť tak, že na jeseň odoberiete 15 cm dlhé časti koreňa a zasadíte ich do nádoby s pôdnym kompostom. Prípadne na jar vykopte korene z vonkajšej strany trsu.
Chren prihnojte v čase výsadby a potom zhruba každé štyri týždne. Rastliny chrenu v nádobách môžete v lete povzbudiť aplikáciou vyváženého tekutého hnojiva.
Chren má strednú potrebu vody. Ideálne je približne 2,5 až 5 cm vody za týždeň. Pri pestovaní v nádobe potrebuje chren pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia, najmä v teplom počasí.
Chren sa ľahko pestuje z dlhých kúskov koreňa (remeň) alebo z mladých rastlín v kvetináčoch. Tie treba vysádzať na jar alebo začiatkom leta, ideálne do veľkej nádoby.
Vo všeobecnosti je dostupná len jedna forma chrenu – chren dedinský.
Hrášok má najlepšiu chuť čerstvo natrhaný. Môžete ho tiež skladovať v chladničke asi päť dní. Môžete ho aj po oblanšírovaní zamraziť.
Väčšina odrôd hrachu je pripravená na zber 60 až 70 dní po výsadbe (od júna do októbra). Hrášok rýchlo dozrieva, preto ho od rozkvitnutia kvetov kontrolujte každý deň.
Hrach zvyčajne dobre rastie vo väčšine pôd bez potreby hnojenia. Ale ak pestujete hrach v nádobe, začnite ho prihnojovať, keď sa objavia prvé kvety, raz za dva týždne.
Usadené mladé rastliny hrachu by nemali potrebovať zalievanie. Zálievku im doprajte vtedy, keď začnú kvitnúť, a znova o dva týždne neskôr, aby sa struky napučali. Ak pestujete hrach v nádobe, je nevyhnutná pravidelná zálievka počas celého vegetačného obdobia.
Predpestované sadenice hrachu v interiéri môžete na konečné miesto v záhrade presadiť v marci až apríli, keď budú vysoké asi 20 cm.
Hrach vysádzajte skoro na jar, hneď ako sa dá pôda spracovať - zhruba od marca. Druhé kolo hrachu možno vysadiť koncom leta alebo začiatkom jesene.
Hrach siaty je letnička so stovkami odrôd. Je rozdelený do niekoľkých kategórií vrátane typov rastliny. Vyberte si hrášok podľa toho, ako ho chcete jesť – čerstvý alebo spracovaný – a kvôli odolnosti voči chorobám a veľkosti rastlín.
Listy feniklu možno skladovať na pulte v pohári s vodou, ale pokiaľ máte bohatú úrodu, môžete ich aj zamraziť alebo naložiť do oleja či octu. Neumyté hľuzy môžete skladovať v chladničke 3 až 5 dní.
Vetvičky mladých listov môžete zbierať podľa potreby počas celého vegetačného obdobia. Hľuzy feniklu sú pripravené na zber od augusta do novembra, keď sú pevné na dotyk a veľké asi ako tenisová loptička.
Ak nechcete viac feniklových rastlín z poletujúcich semien, odrežte vyblednuté kvety alebo nezrelé semená. Ak chcete iba listy feniklu, nie kvety alebo semená, môžete odrezať všetky vyvíjajúce sa stonky kvetov na spodnej časti.
Fenikel Florencia zalievajte pravidelne a nedovoľte, aby pôda medzi jednotlivými polievaniami vyschla. Fenikel obyčajný je tolerantnejší voči suchu
Fenikel môžete vysádzať na jar, najlepšie po poslednom mraze, alebo v teplejších oblastiach aj na jeseň. Výsev semien v interiéri sa odporúča 4-6 týždňov pred poslednými mrazmi pre danú oblasť a potom ich môžete presadil do záhrady.
Na výber máte dve odrody feniklu - fenikel obyčajný, ktorý sa pestuje pre liečivé semená, a fenikel hľuznatý (cibuľový), tiež známy ako fenikel florentský, ktorý sa považuje za zeleninu. K dispozícií je aj fenikel pestovaný kvôli listom a používa sa ako bylinka.
Pre najlepšiu kvalitu a chuť zozbierajte a spotrebujte zelenú fazuľku ihneď. Ak ju nepoužije ihneď, môžete ju skladovať v chladničke. Môžete ju tiež uvariť alebo oblanšírovať a zmraziť. Suchú fazuľu môžete dlhodobo skladovať v uzavretých nádobách na chladnom a suchom mieste.
So zberom zelenej fazuľky môžete začať kedykoľvek po vytvorení fazule, zhruba okolo polovice leta, v závislosti od odrody a času zasiatia semien. Suchá fazuľa sa zbiera, keď sú struky úplne zrelé a začínajú schnúť.
Fazuľa sa rozmnožuje semenami. Keďže ide o jednoročné rastliny, je to lacný spôsob, ako si zabezpečiť nové rastliny každý rok.
Na hnojenie fazule používajte hnojivo na vyživovanie rastlín počas celého vegetačného obdobia podľa pokynov na prípravku. Fazule pestované v nádobách prihnojujte každé dva týždne.
Sadenice fazule rastú rýchlo a najlepšie plodia, keď majú dostatok vlahy, preto je zvyčajne potrebná pravidelná zálievka, najmä keď začnú kvitnúť a tvoriť struky. Pri pestovaní fazule v nádobách je častá a výdatná zálievka obzvlášť dôležitá, pretože pôda v nich rýchlo vyschne.
Fazuľu vypestovanú zo semien v interiéri alebo zakúpenú ako mladé rastliny možno vysádzať vonku od konca mája alebo začiatku júna, keď už nehrozí žiadne riziko mrazov.
V interiéri vysievajte semená fazule koncom jari. Semená fazule potrebujú na klíčenie teplé podmienky, preto so sejbou v záhrade počkajte, kým pominie riziko mrazov a pôda nedosiahne 12 °C – zvyčajne od polovice mája na juhu a začiatkom júna na severe.
Fazuľa obyčajná zahŕňa obrovské množstvo odrôd strukovej/lúpanej fazule s jedlými strukmi, ale aj suchú fazuľu. Väčšina odrôd fazule je zelená, ale existuje aj fialová, červená, žltá či pruhovaná. Dostupné sú popínavé aj kríčkové odrody.
Čakanku sa odporúča skladovať v zásuvke na zeleninu v chladničke. Najlepšie je použiť ju čerstvú – čím skôr, tým lepšie.
Listy čakanky sú pripravené na zber, keď dosiahnu výšku asi 30 až 45 cm alebo od konca leta do polovice jesene. Čakanka je tiež ideálna na zber ako listy baby šalátu už mesiac alebo dva po zasiatí.
Čakanka vo všeobecnosti nevyžaduje hnojenie, ale ak ju pestujete v nádobe, aplikujte počas leta raz za dva týždne univerzálne tekuté hnojivo.
Počas suchého počasia čakanku dôkladne zalejte, aby ste zabránili vysychaniu, pretože vtedy rastliny produkujú kvety na úkor listov.
Semená čakanky môžete zasiať vo vnútri päť až šesť týždňov (marec-apríl) predtým, ako ich premiestnite von. Predpestované sadenice môžete do záhonu zasadiť po vytvorení troch pravých listov.
Existuje mnoho odrôd každého druhu čakanky, ktoré poskytujú výber príchutí, veľkostí listov, tvarov a farieb.
Cvikla je ideálna zelenina na skladovanie a možno ju skladovať tri až štyri mesiace na chladnom a suchom mieste. Pokiaľ nemáte pivnicu, môžete ju skladovať v chladničke v perforovanom plastovom vrecku.
Plody cvikle môžete zbierať, v závislosti od odrody, od júla až do novembra. Pohľad na cviklu vám môže poskytnúť dobrú predstavu, či je pripravená na zber alebo nie.
Ak rastliny nerastú silno, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, ako je síran amónny, v množstve 30 g na meter štvorcový, potom zalejte.
Sadenice pravidelne zalievajte, kým sa dobre nezakorenia. Keď sa cvikla usadí, zvyčajne nepotrebuje veľa zalievania. Počas suchých období alebo vo veľmi priepustnej pôde polievajte rastliny každých 10-14 dní. Rastliny v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia.
Vo väčšine regiónov existujú dve časové obdobia, kedy môžete cviklu sadiť: na jar a znova na jeseň.
Na výber je veľa odrôd cvikly. Väčšina odrôd má zaoblené alebo oválne korene, ale existujú aj druhy s dlhými, valcovitými koreňmi. Líšia sa aj farbou – okrem bežnej sýto fialovo červenej nájdete odrody s karmínovými, žltými alebo bielymi koreňmi.
Cukety môžete skladovať sedem až desať dní v chladničke. Na dlhodobé skladovanie je možné cukety zmraziť, zavárať alebo nakladať.
Plody cukety môžete zbierať, v závislosti od odrody, od júna až do októbra. Správny čas na ich zber je, keď sú dlhé 20 až 25 cm, pretože sú jemné a v tejto fáze majú najlepšiu chuť.
Keď sú sadenice vysoké 5-10 cm, aplikujte hnojivo s pomalým uvoľňovaním. Aplikujte tiež tekuté hnojivo v odporúčanej miere a frekvencii, kým rastliny rodia alebo kvitnú.
Každý týždeň doprajte cuketám hlbokú zálievku, zalievajte pôdu pri koreni rastlín a udržujte listy suché. So zvyšujúcou sa teplotou vzduchu zvýšte zálievku na dva alebo dokonca trikrát týždenne.
Cuketu je najlepšie zasadiť na začiatku leta, keď sú teploty najmenej 21 °C alebo viac. Ich zber trvá asi dva mesiace, preto ich môžete siať a zbierať niekoľkokrát za vegetačné obdobie.
Na výber máte množstvo odrôd cukiet, ktoré produkujú dlhé či krátke, tmavo či svetlo zelené, žlté až biele plody. K dispozícií sú aj kríčkové odrody.
Cibuľu vysadenú na jeseň môžete skladovať až do začiatku zimy. Cibuľa vysadená na jar alebo vysadená zo semien vám vydrží až do nasledujúcej jari.
Sadzačky vysadené na jeseň sú pripravené na zber od začiatku do polovice leta, zatiaľ čo sadzačky vysadené na jar a cibuľa vypestovaná zo semien sú pripravené na zber od konca leta do začiatku jesene.
Koncom zimy dajte cibuli vysadenej na jeseň hnojivo bohaté na dusík. Od jari do polovice leta tiež príležitostne prikrmujte cibuľu bežným tekutým hnojivom.
Počas dlhšieho obdobia sucha zalievajte cibuľu každých 14 dní, ale prestaňte polievať, keď cibuľky v polovici leta napučia.
Cibuľu môžete zasiať vonku od konca zimy do polovice jari, keď pôda vyschne a začne sa otepľovať. Ak je pôda veľmi mokrá a studená, sadzačky môžete zasadiť do interiéru a potom ich presadiť von, keď sa pôdne podmienky zlepšia.
Na výber je veľa odrôd, ktoré poskytujú žltú, bielu alebo červenú cibuľu, niektoré sú štipľavé, iné jemné a sladké. Niekoľko odrôd je k dispozícii na jesennú výsadbu a je možné ich zbierať mesiac alebo dva pred jarnou výsadbou.
Aby ste maximalizovali skladovateľnosť, vysušte cesnak na teplom, suchom, tienenom mieste s dobrým vetraním. Chladnička poskytuje ideálnu teplotu a vlhkosť na dlhodobé skladovanie cesnaku, takže vaša úroda vydrží celé mesiace.
V závislosti od toho, kde žijete, sa zber cesnaku môže uskutočniť kedykoľvek od júla do septembra.
Pred výsadbou cesnaku môžete do pôdy pridať všeobecné hnojivo s vysokým obsahom draslíka v množstve jedna hrsť na meter štvorcový. Ak ste nepoužili organickú hmotu, zdvojnásobte množstvo hnojiva.
Na zlepšenie veľkosti hlavičky zalievajte cesnak počas suchých období na jar a začiatkom leta. Keď sú hlavičky veľké a dobre tvarované, už ich nezalievajte.
Cesnak sa zvyčajne vysádza koncom jesene alebo začiatkom zimy, pretože potrebuje obdobie chladu.
Cesnak je dostupný v mnohých variantoch, takže si môžete vybrať jeden alebo viac, ktoré budú vyhovovať vášmu podnebiu a vášmu stravovaciemu plánu.
Brokolicu môžete skladovať vo voľných plastových vreckách v chladničke tri až päť dní. Brokolicu môžete po oblanšírovaní aj zamraziť. Môžete ju variť rôznymi spôsobmi – jemne dusiť na pare, piecť alebo vyprážať – kým nebude mäkká, šťavnatá a lahodná.
Pravidelné sejby brokolice vám môžu poskytnúť úrodu od polovice leta do nasledujúcej jari. Brokolica je pripravená na zber, keď sú malé hlávky alebo oštepy dobre tvarované, ale stále pevne v púčiku.
Keď sú rastliny brokolice vysoké asi 20 cm, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, ako je síran amónny, v dávke 35 g na meter štvorcový.
Sadenice brokolice a mladé rastlinky pravidelne zalievajte, kým sa dobre usadia. Potom zalievajte iba počas suchého počasia, približne každých štrnásť dní.
Semená brokolice môžete vysievať od marca do júna. Pri výseve v interiéri je najlepšie použiť modulárny podnos, aby sa minimalizovalo narušenie koreňov pri neskoršom presádzaní. Semená môžete siať aj priamo vonku od apríla do júna.
Existuje veľa odrôd brokolice, z ktorých si môžete vybrať, na siatie a zber v rôznych časoch. Tradičné odrody sú pomaly rastúce a odolné, a existujú aj novšie, menšie, rýchlejšie rastúce odrody.
Batáty ihneď po zbere položte na niekoľko hodín na slnko a potom ich premiestnite na 10 dní na teplé miesto, po vytvrdnutí šupky ich môžete skladovať v chladnejších podmienkach. Batáty môžete variť, piecť alebo si z nich vyrobiť hranolky. Výhonky a listy môžete variť ako špenát.
Koncom leta, približne 12 až 16 týždňov po výsadbe (august-september), keď listy a stonky začnú žltnúť a odumierať, je ten správny čas batáty vybrať.
Batáty pestované v nádobách hnojte každý druhý týždeň počas leta pomocou tekutého krmiva s vysokým obsahom draslíka.
Batáty sú rastliny, ktoré milujú vodu, preto ich vždy dobre zalievajte. Ak rastlinám chýba voda, hľuzy nenapučia.
Ideálny čas na sadenie batátov do zeme je v druhej polovici mája, keď už nehrozia mrazy a teplota pôdy je vyššia ako 10 °C.
Na výber je niekoľko druhov sladkých zemiakov, ktoré produkujú hľuzy rôznych tvarov, veľkostí, úrovní sladkosti a farieb, vrátane oranžovej, fialovej, červenej a bielej.
Baklažán je najlepšie zbierať čerstvý a ihneď uvariť. V chladničke môžete skladovať baklažán asi týždeň. Je citlivý na chlad a jeho šupka môže pri dlhodobom chladení popraskať.
Vo všeobecnosti môžete baklažány zbierať od augusta. Jednotlivé plody zbierajte hneď, ako sú plné, zrelé a dobre vyfarbené, s lesklou šupkou.
Hneď ako sa objavia prvé kvety, doprajte baklažánom každé dva týždne tekuté hnojivo s vysokým obsahom draslíka, ako je paradajkové krmivo, aby ste podporili kvitnutie a rodenie.
Baklažán výdatne a dôsledne zalievajte počas celého vegetačného obdobia. Rastliny v nádobách sú obzvlášť náchylné na vysychanie a v horúcom počasí môžu potrebovať zalievanie aspoň raz denne.
Semená baklažánu sejte v interiéri od februára, pretože potrebujú teplo a dlhé vegetačné obdobie. Ak chcete pestovať baklažán vo vykurovanom skleníku alebo teplej zimnej záhrade, môžete semená zasiať už skôr, v januári. Ak pestujete baklažán vonku, výsev v interiéri odložte až na začiatok marca.
Na výber je veľa odrôd baklažánu, ktoré produkujú lesklé plody v atraktívnej škále farieb, od tmavo fialovej, cez fialovú a ružovú až po bielu alebo zelenú, a rôznych veľkostí a tvarov, od okrúhlych alebo oválnych až po dlhé a tenké.
Višne môžete skladovať v perforovaných plastových vreckách v chladničke až týždeň. Pretože sú višne kyslé, častejšie sa využívajú na varenie, pečenie alebo konzervovanie, môžete si z nich vyrobiť šťavu, želé, džem, kompót, likér, víno a ovocnú kožu.
Plody višní môžete zbierať, v závislosti od odrody, od júna do augusta. Pri ich zbere je však dôležité načasovanie.
Višne strihajte skoro na jar predtým, ako ukončia svoje vegetačné obdobie. Višne je možné selektívne regenerovať tak, že každý rok odstránite časť starých vetiev.
Novovysadené višne nehnojte. Každoročná jarná aplikácia kompostu alebo kompostovaného maštaľného hnoja je zvyčajne dostatočným hnojivom pre usadené višne.
Usadené višne na otvorenom priestranstve nepotrebujú zalievanie, s výnimkou dlhých období sucha. Mladé višne, niektoré tvarované stromy a stromy v kvetináčoch potrebujú zalievanie počas vegetačného obdobia.
Višne s holými koreňmi je najlepšie vysádzať v jesennom období po 15. októbri do prvých mrazov a potom skoro na jar (ak už nie je zamrznutá zem tak od februára do apríla). Stromy v črepníkoch sa najlepšie usadia od neskorej jesene do jari.
Ak chcete spoľahlivú úrodu lahodných višní, oplatí sa investovať do kvalitného štepeného stromu vami vybranej odrody. Na výber máte veľa odrôd z dvoch hlavných skupín kultivarov - tmavočervenú a svetlejšiu červenú.
Najlepšie miesto na skladovanie sliviek je v chladničke. Existuje mnoho spôsobov, ako si vychutnať toto šťavnaté ovocie od pečenia až po zaváranie. Vychutnať si môžete aj slivkové omáčky, či čerstvé pridať do jogurtu, šalátu, cereálií.
Slivky sú pripravené na zber od konca leta do jesene, v závislosti od vašej oblasti.
Mladé stromy by ste mali strihať po otvorení púčikov skoro na jar a usadené stromy treba strihať v lete.
Najlepší spôsob, ako slivky rozmnožiť je štepenie (vrúbľovanie) alebo pučenie, čo sú pomerne zručné postupy, ale oplatí sa vyskúšať ich.
Koncom zimy hnojte slivky v záhrade všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka. Slivky v nádobách hnojte každých pár týždňov na jar a v lete.
Novovysadené slivky pravidelne polievajte aspoň počas ich prvého vegetačného obdobia. Po usadení zvyčajne potrebujú zalievanie iba počas suchých období, najmä začiatkom až polovice leta. Slivky v nádobách musíte pravidelne zalievať počas vegetačného obdobia a v horúcom počasí denne.
Slivky sa najlepšie vysádzajú v období vegetačného pokoja, začiatkom jesene alebo skoro na jar.
Existuje veľa rôznych odrôd sliviek, z ktorých si môžete vybrať, s ovocím rôznych farieb, veľkostí, chutí, textúr a úrovní sladkosti a šťavnatosti, na konzumáciu a/alebo varenie. Veľkosť plodín a doba dozrievania sa tiež líšia.
Ríbezle vám dlho nevydržia, takže ich konzumujte alebo spracujte hneď po zbere. V chladničke vám vydržia len niekoľko dní, ale dajú sa ľahko zamraziť. Použiť ich môžete na priamu konzumáciu, vyrobiť si lekvár či upiecť z nich bublaninu.
Plody ríbezlí môžete zbierať, v závislosti od odrody, od júna do augusta.
Po prvom roku strihajte ríbezle skoro na jar. Ponechajte si 6-8 výhonkov a všetky ostatné zrežte. V druhom roku si ponechajte 4-5 jednoročných výhonkov alebo 3-4 zdravé dvojročné výhonky, všetky ostatné zrežte...
Nové rastliny ríbezlí môžete vytvoriť tak, že v zime odoberiete odrezky z tvrdého dreva – použite odrezky z mladých rastlín, nie zo starších, pretože môžu prenášať choroby.
Ríbezle rastúce v záhrade hnojte raz ročne, zvyčajne na jar. Na ríbezle v nádobách aplikujte všeobecné tekuté hnojivo každých štrnásť dní od konca zimy do skorej jari.
Novovysadené ríbezle pravidelne polievajte počas ich prvej jari a leta. Usadené rastliny vo všeobecnosti nepotrebujú zalievanie, s výnimkou dlhých období sucha. Ríbezle v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia – v horúcom počasí dokonca aj denne.
Či už si kúpite rastliny v črepníkoch alebo s holými koreňmi, najlepšie je vysádzať ich medzi novembrom a marcom.
Môžete si vybrať z niekoľkých odrôd ríbezlí, s rôznou dobou dozrievania, toleranciou tieňa a odolnosťou voči chorobám. Pre farebné variácie môžete pestovať červené, biele a čierne ríbezle.
Bobule môžete dlhodobo skladovať zmrazené a podľa potreby rozmrazovať na džúsy, džemy, sorbety či smoothies. Zo semien si môžete vylisovať olej a listy môžete usušiť a pripraviť si z nich čaj.
V závislosti od odrody môžete plody rakytníka zbierať od júla do októbra. Najlepšie sa však zbierajú okolo septembra, keď sú plne zrelé a farebné, no stále pevné.
Ak pri zbere neodrežete konáre s plodmi, ostrihajte samičku počas prvého roka vysadenia a potom každý druhý rok koncom zimy. Samčie odrody rakytníka môžu rásť tri až štyri roky bez strihania, ale keď sa ho rozhodnete strihať, odrežte maximálne polovicu výhonkov.
Ak sa zámerne pokúšate rozmnožiť rakytník, existuje niekoľko rôznych metód. Najjednoduchší spôsob je použiť odnože. Ďalšou metódou je použitie nízko visiacich konárov a ako poslednú možnosť môžete použiť odrezky.
Rakytník je nenáročný na hnojenie, pretože si dokáže pokryť vlastnú potrebu dusíka a väčšinou sa sám pohnojí – myslite na to pri výsadbe. Rakytníky pestované v nádobách potrebujú hnojenie častejšie kvôli obmedzenému prísunu pôdy a živín.
Rakytník je extrémne odolný voči suchu, takže pri tomto kríku (v záhrade) nie je potrebné zalievanie. Rakytník v črepníkoch však môže počas horúcich liet potrebovať zálievku, pretože pôda v črepníkoch má tendenciu rýchlo vysychať.
Rakytník je najlepšie vysádzať medzi októbrom a novembrom, prípadne koncom februára.
Okrem divokého rakytníka existuje veľa pestovaných odrôd, z ktorých si môžete vybrať. Pri rozhodovaní o konkrétnom druhu rakytníka si všimnete, že samčie a samičie rastliny sa predávajú oddelene.
Moruše používajte rovnako ako maliny alebo černice: jednoducho ich konzumujte čerstvé, použite do koláčov alebo dezertov, posypte si raňajkové cereálie alebo použite na prípravu džemu.
Hlavná sezóna zberu moruší je júl až september, v teplejších rokoch až polovica októbra.
Akékoľvek strihanie moruší je najlepšie vykonať, keď je strom v kľude, ideálne po opadaní listov na jeseň, pretože moruše vypúšťajú veľa miazgy, ak sa strihajú po polovici zimy.
Moruše zvyčajne rodia bohato, ale ak potrebujete zvýšiť plodnosť, hnojte ich skoro na jar všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka.
Novovysadené morušové stromy prvých pár rokov pravidelne zalievajte od jari do jesene, stromy v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia, no najmä v lete. Usadené stromy by nemali potrebovať dodatočné zavlažovanie, okrem veľkého sucha.
Stromy s holými koreňmi aj stromy pestované v nádobách sa najlepšie vysádzajú v období vegetačného pokoja, od jesene do jari, ale najlepšie by sa mali usadiť na jar, keď sa pôda otepľuje.
Najlepšie plody, z troch typov moruší, poskytuje moruša čierna alebo niektorá z jej odrôd. Ak máte málo miesta v záhrade, môžete si vybrať aj trpasličiu odrodu.
Melóny sa najlepšie skladujú pri teplote od 2-5 °C a môžete ich skladovať 12–15 dní. Melón môžete konzumovať čerstvý, alebo ho použiť na osviežujúce nápoje, sorbety, šaláty, alebo dokonca dužinu zavariť v sladkokyslom náleve.
Melóny pestované v skleníku dozrievajú od polovice leta do začiatku jesene. Väčšina vonkajšieho ovocia dozrie koncom leta a Cantaloupe a iné cukrové melóny sú pripravené na zber, keď ich šupka zmení farbu zo sivozelenej na matnú žltú.
Melóny sú popínavé alebo ťahavé rastliny, ktoré možno buď pestovať na podperách, alebo sa môžu nechať ťahať po zemi. Vertikálne pestovanie znamená, že zaberajú málo miesta na zemi, čo je obzvlášť užitočné v skleníku.
Keď sú plody veľkosti vlašských orechov, začnite rastliny hnojiť raz týždenne. Keď plody koncom leta začnú dozrievať a lístie odumrie, prestaňte s hnojením.
Melóny je dôležité pravidelne a dôsledne polievať, najmä keď sa plody začínajú vyvíjať. Počas horúceho počasia ich možno budete musieť zalievať každý deň.
Zasaďte dve semená do malého kvetináča alebo modulu (sadbovača) do hĺbky 1,5 cm, v čase od polovice do konca apríla.
Pri melónoch je dôležité vybrať si odrodu, ktorá je vhodná pre vaše pestovateľské podmienky. Hybridné odrody F1 sú vo všeobecnosti vitálnejšie a produktívnejšie, ale semená sú drahšie. V posledných rokoch sú dostupné aj vrúbľované melónové rastliny.
Marhule sa najlepšie konzumujú ihneď a môžete ich skladovať len niekoľko dní. Môžete ich tiež sušiť, zavárať alebo si pripraviť lekvár či koláč.
Marhule sú pripravené na zber od júla do augusta - zrelé plody sú mäkké a ľahko sa oddeľujú od stromu.
Ako všetko kôstkové ovocie, aj marhule by sa mali strihať iba na jar alebo v lete, ale každý rok. Založené stromy orežte po rodení a novovysadené stromy skoro na jar.
Najlepší spôsob, ako si rozmnožiť založený strom, je z odrezkov. Ďalšou možnosťou je štepenie (vrúbľovanie) alebo pučanie - sú to pomerne zručné postupy, ale oplatí sa vyskúšať ich.
Koncom zimy prihnojte marhule v záhrade všeobecným hnojivom a stromom v nádobách počas jari a leta doprajte každých pár týždňov tekuté hnojivo.
Čerstvo zasadené marhule polievajte dvakrát týždenne asi dva mesiace, tvarované marhule, marhule v nádobách a v skleníku musíte polievať pravidelne počas celého vegetačného obdobia. Usadené marhule v záhrade zriedkakedy potrebujú polievanie.
Najlepší čas na výsadbu marhule je v období vegetačného pokoja, ideálna je jeseň (november) alebo skoro na jar (marec až máj), pretože pôda je ešte vlhká.
Na výber máte niekoľko odrôd marhúľ, ktoré dozrievajú v rôznych časoch od polovice do konca leta. Niektoré ponúkajú spoľahlivejšiu alebo bohatšiu úrodu, prípadne väčšie sladšie plody, v rôznych odtieňoch žltej, oranžovej a červenej.
Maliny dlho nevydržia, takže si ich užite hneď po zbere! V chladničke vám vydržia zhruba 5 dní, môžete ich ale aj zmraziť. Môžete ich konzumovať čerstvé, urobiť si z nich džem, sirup či omáčku.
Skoré odrody letných malín môžete zbierať od júna, neskoršie odrody dozrievajú v septembri. Jesenné maliny začínajú dozrievať od polovice augusta, často dozrievajú až do prvých mrazov.
Maliny sú trvalky, ktoré musíte strihať každoročne. Je však dôležité si uvedomiť, že konáre (alebo palice), ktoré prinášajú ovocie, žijú iba dve letá a vašou úlohou je každý rok strihať tie mŕtve palice. Letné a jesenné maliny sa však strihajú rôznymi spôsobmi.
Maliny je ľahké rozmnožiť už z existujúcich rastlín. Alebo si môžete rozšíriť rad rastlín. Všetky zdravé výhonky, ktoré sa objavia mimo riadku, jednoducho vykopte a znova zasaďte na nové miesto.
Na začiatku jari maliny pohnojte všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka. Maliny pestované v nádobe hnojte počas celého vegetačného obdobia každý mesiac.
Maliny potrebujú dostatok vlahy, najmä keď kvitnú a rodia, preto ich v období sucha dobre zalievajte. Maliny pestované v črepníku zalievajte počas celého vegetačného obdobia.
Jeseň je najlepší čas na výsadbu, ale môžete ich sadiť kedykoľvek počas vegetačného pokoja, medzi novembrom a marcom, za predpokladu, že pôda nie je zamrznutá.
Existuje široká škála odrôd malín, z ktorých si môžete vybrať, skoré, stredné a neskoré plodiny. Plody sú rôznych veľkostí, chutí a dokonca aj farieb.
Plody kustovnice môžete po zbere skladovať v chladničke približne 2 týždne. Môžete ich sušiť, odšťavovať alebo mraziť. Konzumácia čerstvých plodov je tiež možná, ale mnohým ľuďom nevyhovuje textúra bobúľ a radšej konzumujú bobule po spracovaní.
Bobule goji môžete zbierať od konca leta až do prvých mrazov.
Na začiatku jari zľahka ostrihajte, odstráňte odumreté a zle umiestnené výhonky. Aby ste obmedzili rast rastlín v nádobách, v lete zredukujte nový prírastok až o polovicu. Keď je rastlina staršia a dobre usadená, môžete jej každý rok orezať približne štvrtinu najstarších stoniek.
Kustovnica sa najspoľahlivejšie rozmnožuje z odrezkov alebo vykopávaním a presádzaním odnoží.
Kustovnicu hnojte pravidelne, na jeseň pridaním maštaľného hnoja, na konci apríla prídavkom močoviny a počas mája a júna aplikujte fosforečnan amónny. Pokiaľ pestujete goji v nádobe aplikujte tekuté hnojivo raz za dva týždne počas vegetačného obdobia.
Hoci je kustovnica po usadení pomerne odolná voči suchu, na usadenie koreňov nových rastlín je potrebné častejšie zavlažovanie - pretože rýchlo vysychajú – počas prvého vegetačného obdobia.
Keďže kustovnica je odolná, jeseň je ideálnym obdobím na vysádzanie, takže krík sa usadí ešte pred vegetačným obdobím.
Na výber máte niekoľko odrôd kustovnice čínskej. Jednotlivé rastliny sa medzi kultivarmi výrazne líšia, od ťahavých po vzpriamené.
Neumyté jahody môžete skladovať niekoľko dní v chladničke, niektoré odrody sú vhodné aj na mrazenie. Jahody môžete konzumovať na viacero spôsobov: samotné, so smotanou, ako prísady do koláčov a iných dezertov, do smoothies alebo ich použite na prípravu džemu či lekváru.
Jahody môžete zbierať, v závislosti od odrody, od mája až do októbra. Pred zberom počkajte, kým bobule nie sú úplne červené, pretože po zbere vám už nedozrejú.
Jahody si môžete rozmnožiť z behúňov koncom leta, najneskôr však začiatkom jesene. Stálorodiace jahody produkujú málo výhonkov a nové rastliny sa zvyčajne musia kupovať. Lesné jahody sa vysádzajú aj samy, ak im neoberiete všetky plody.
Jahody prihnojujte každú jar pred začiatkom rastu. Týždeň pred presadením jahôd aplikujte hnojivo na jahody. Jahody pestované v črepníku hnojte každý týždeň alebo dva od skorej jari. Vždy po zbere prvých bobúľ by ste mali rodiace jahody opäť prihnojiť.
Nové rastliny jahôd často zalievajte, kým sa zakladajú (zakoreňujú), a všetky jahody zalievajte počas suchých období vo vegetačnom období. Rastliny v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku bez ohľadu na počasie, pretože kompost veľmi rýchlo vysychá.
Jahody vysádzajte na jar alebo na jeseň, podľa toho, či ste si kúpili rastlinu v kvetináči alebo s odhalenými koreňmi. Najlepší čas na výsadbu jahôd pestovaných v nádobách je koncom leta až začiatkom jesene alebo na jar – najneskôr v máji.
Existuje mnoho rôznych odrôd jahôd všetkých troch typov (letné, stálorodiace a lesné jahody) s variáciami v chuti, sladkosti, veľkosti a farbe plodov, odolnosti voči chorobám, dobe zberu a dokonca aj farbe kvetov.
Postrek jabloní je dôležitou súčasťou obhospodarovania sadov, pretože pomáha kontrolovať škodcov a choroby, ktoré môžu poškodiť strom a znížiť kvalitu ovocia a ich výnos.
Najčastejšou a veľmi obľúbenou voľbou mnohých záhradkárov je mydlo na riad. Mydlo je v skutočnosti účinné proti hmyzu s mäkkým telom, ako sú vošky a roztoče, tým, že ich udusí. Ďalšou možnosťou je organický pesticíd permetrín, ktorý je obzvlášť účinný proti žuvaciemu a saciemu hmyzu.
Načasovanie postrekovania jabloní závisí od konkrétnych škodcov/chorôb, ktoré sa snažíte kontrolovať/vyhubiť, ako aj od klímy.
V závislosti od odrody jabĺk, ktoré pestujete, a množstva úložného priestoru, ktorý máte, môžete jablká skladovať niekoľko týždňov v chladničke alebo ich dlhodobo skladovať v prepravkách na jablká na chladnom, ale vlhkom mieste.
Jablká môžete zbierať od júla až do novembra. Dozrievanie sa značne líši podľa odrody a dokonca aj v rámci koruny jedného stromu.
Jablone je najlepšie strihať, keď sú v kľude, to znamená skoro na jar, asi dva týždne po neskorom mraze. Pri odrodách, ktoré rodia na jednoročnom dreve je potrebné robiť aj letný rez, ktorý sa robí koncom mája alebo začiatkom júna.
Jablone pestované v záhrade prihnojte na začiatku jari, stromy v nádobách hnojte v apríli.
Novovysadené jablone by ste mali pravidelne polievať jeden až dvakrát týždenne aspoň jedným vedrom vody, usadené stromy zriedka potrebujú zalievanie, stromy v nádobách potrebujú výdatnú zálievku počas celého vegetačného obdobia.
Jablone by ste mali vysádzať skoro na jar. V závislosti od vášho regiónu to môže byť kedykoľvek od februára do mája.
Pri výbere odrody je jedným z prvých úvah, na aký účel chcete konkrétne jablko použiť (zaváranie, skladovanie, pečenie). Podľa obdobia dozrievania si môžete vybrať letné, jesenné alebo zimné odrody jabĺk.
Hruškám prospieva skladovanie alebo obdobie dozrievania predtým, ako ich zjete - skoré odrody zvyčajne potrebujú cca týždeň, kým zmäknú, kým neskoršie odrody môžu dozrievať mesiace.
Obdobie zberu hrušiek je od júla do novembra, v závislosti od odrody.
Hrušky by sa mali strihať každý rok. Novovysadené stromy vysadené na jar ostrihajte okamžite po vysadení, stromy sadené na jeseň ostrihajte až na jar. Voľne stojace hrušky by sa mali strihať v zime, tvarované hrušky koncom leta.
Hrušky sa zvyčajne rozmnožujú štepením alebo pučaním, čo sú pomerne zručné postupy, ale oplatí sa vyskúšať ich.
Hrušky najlepšie rastú, keď sa hnoja raz ročne, skoro na jar.
Novovysadené rastliny a rastliny v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia, usadené rastliny potrebujú dodatočné zalievanie len vo veľmi suchom lete.
Najlepší čas na výsadbu hrušky je v období vegetačného pokoja, od jesene do jari. Stromčeky kúpené v nádobách môžete vysádzať aj inokedy, ale vyhnite sa výsadbe v horúcom a suchom počasí.
Existuje veľa lahodných odrôd hrušiek, z ktorých si môžete vybrať, a to ako na jedenie, tak aj na varenie. Vyberte si z tradičných obľúbených alebo moderných odrôd odolnejších voči chorobám.
Hrozno by ste mali skonzumovať pomerne skoro po zbere, hoci si v chladnom sklade alebo v chladničke zachová chuť približne týždeň.
Hrozno dozrieva od konca leta do neskorej jesene v závislosti od odrody a poveternostných podmienok.
Keďže je hrozno energická rastlina, mali by ste ho na konci zimy, keď je vinič ešte vo vegetatívnom období ostrihať a vytvarovať na podpery. Hlavný rez by sa mal robiť začiatkom zimy.
Na podporu plodenia hnojte vinič skoro na jar všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka a hrozno pestované v skleníku a v nádobách hnojte mesiac po začatí rastu na jar.
Novovysadené rastliny, rastliny v skleníku a v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia, rastliny na úpätí steny je nutné pravidelne kontrolovať a zálievku prispôsobiť podľa počasia.
Vinič je najlepšie vysádzať v období vegetačného pokoja, medzi októbrom a marcom, aj keď jar je vhodnejšia, pretože rastliny budú mať viac času na zakorenenie sa pred zimou.
V rámci dvoch kategórií hrozna existuje veľa odrôd, ktoré ponúkajú zelené, žlté, modré, červené alebo čierne plody, so semenami alebo bez semien, s rôznymi príchuťami, úrovňami sladkosti, dobou zrenia, otužilosťou a odolnosťou voči chorobám.
Egreše skonzumujte do niekoľkých dní od zberu alebo ich uskladnite v chladničke, ale môžete ich aj zamraziť. Môžete ich tiež použiť do koláčov alebo na výrobu pyré, džemov a chutney.
Doba zberu egrešov je, ako pri ostatných bobuľovinách, leto. Lenže pri egrešoch je najlepšie urobiť dva zbery s odstupom mesiaca alebo dvoch: v júni a potom v júli a auguste.
Od neskorej zimy do skorej jari všetky tvarované formy strihajte ročne, kým sú rastliny ešte v kľude, skôr ako sa objavia známky rastu. V polovici leta strihajte kríčkové, kolíkové aj vejárovito tvarované egreše, aby ste obmedzili rast a zachovali svoj tvar.
Nové rastliny si môžete namnožiť tak, že v zime odoberiete odrezky z tvrdého dreva dlhé asi 30 cm. Použite stonky z mladých rastlín odstránených počas zimného strihania.
Na začiatku jari, pred začiatkom vegetačného obdobia, nasypte do kruhu okolo každej rastliny štvrť až pol kila hnojiva s vysokým obsahom draslíka a zľahka ho zapracujte do pôdy.
Novovysadené egreše pravidelne zalievajte aspoň počas prvého vegetačného obdobia, kým sa neusadia. Egreše v kvetináčoch pravidelne kontrolujte a vždy, keď začne byť pôda suchá, výdatne ju zalejte.
Egreše sa najlepšie usadia, ak sa vysádzajú v období vegetačného pokoja, medzi jeseňou a jarou, hoci črepníkové rastliny možno vysádzať kedykoľvek počas roka.
Existuje široký výber odrôd egrešov s atraktívnymi červenými, zelenými alebo žltými plodmi, ktoré dozrievajú od konca júna do začiatku augusta v závislosti od odrody.
Čučoriedky sa najlepšie konzumujú čerstvo natrhané, ale veľmi dobre sa mrazia. Môžete ich použiť pri pečení alebo použiť do smoothies, džemov či kompótov.
Prvé plody skorých odrôd čučoriedok môžete zbierať už od júna, pričom plody neskorých odrôd môžete zbierať od septembra do októbra.
Čučoriedky je zriedka potrebné strihať v prvých dvoch rokoch po výsadbe. Po dvoch rokoch strihajte čučoriedku kedykoľvek od novembra do marca, ideálne však koncom februára alebo začiatkom marca.
Rastliny v nádobách hnojte počas vegetačného obdobia (apríl až september) raz mesačne a rastliny v zemi prihnojte koncom zimy.
Čučoriedky musia byť počas vegetačného obdobia vlhké (ale nie premočené), takže ich pravidelne kontrolujte, aby nevyschli.
Čučoriedka sa najlepšie usadí, ak sa vysádza v období vegetačného pokoja, medzi jeseňou a jarou, hoci ju možno vysádzať kedykoľvek počas roka.
Na výber máte veľa odrôd čučoriedok, ktoré rodia v mierne odlišných časoch medzi začiatkom a koncom leta, alebo produkujú rastliny, ktoré dorastajú do rôznych veľkostí. Menej silné, kompaktné odrody sú najvhodnejšie do nádob a malých záhrad.
Černice sú žiaľ jedny z plodov, ktoré sa veľmi ľahko pomliaždia a nevydržia dlho čerstvé. Konzumujte ich teda okamžite po zbere, zmrazte alebo použite do domáceho vína, džemov, pudingu a iných lahodných dezertov.
Prvé plody veľmi skorých odrôd černíc môžete zbierať už od júna, pričom plody neskorých odrôd môžete zbierať od septembra do októbra.
Strihanie černíc by sa malo vykonávať každý rok po plodení a tvarovanie a viazanie stoniek černice by ste mali robiť priebežne od jari do jesene.
Černice je veľmi ľahké rozmnožiť si tzv. "potápaním", alebo pomocou odrezkov, ktoré si pripravíte buď na jar alebo na jeseň.
Černice sa odporúča hnojiť v polovici jari všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka.
Novovysadené rastliny a rastliny v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia, usadené rastliny potrebujú dodatočné zalievanie len vo veľmi suchom lete.
Ideálny čas na výsadbu černíc je jar a jeseň, ale beztŕňové černice sa odporúča vysádzať na jar.
Na výber je lákavá škála lahodných odrôd černíc s veľkými, šťavnatými, bohato ochutenými plodmi.
Čerešne sa najlepšie konzumujú čerstvé, ale pokiaľ máte bohatú úrodu, po zbere ich skladujte v chladničke, kde vám vydržia asi týždeň. Kyslé odrody môžete zavárať, použiť do koláčov a tort.
Čerešne môžete, v závislosti od odrody, zbierať od začiatku leta do konca augusta.
Čerešne by ste mali strihať každoročne, hneď ako sa skončí zber – zvyčajne koncom júla alebo augusta.
Čerešne sa vo všeobecnosti rozmnožujú štepením/vrúbľovaním alebo odrezkami.
Aby ste zvýšili plodnosť usadených čerešní na otvorenom priestranstve hnojte ich koncom zimy. Čerešne v nádobách by mali dostať tekuté hnojivo každých pár týždňov na jar a začiatkom leta.
Počas vegetačného obdobia čerešne polievajte podľa toho, či sa jedná o novovysadené stromy, stromy tvarované do vejáru alebo stromy rastúce v nádobách. Usadené čerešne na otvorenom priestranstve nepotrebujú zalievanie.
Čerešne s holými koreňmi môžete vysádzať od jesene do jari, medzi novembrom a marcom. Stromy v črepníkoch môžete vysadiť kedykoľvek, najlepšie sa však usadia od neskorej jesene do jari.
Existuje mnoho odrôd čerešní, ktoré produkujú buď červené, čierne alebo žlté plody, od polovice do konca leta. Mnohé moderné odrody sú samoopelivé, zatiaľ čo iné potrebujú „partnera na opelenie“, aby sa zabezpečila dobrá úroda.
Ak máte bohatú úrodu broskýň a nestíhate ich spracovať okamžite, môžete ich skladovať pri teplotách čo najbližšie k 0 °C a v atmosfére s vysokou vlhkosťou, aby sa zachovala ich kvalita.
Plody broskyne sú pripravené na zber od júla do septembra, v závislosti od klimatických a slnečných podmienok.
Ako pri všetkých kôstkovinách aj pri strihaní broskýň je dôležité načasovanie. Broskyne by sa mali strihať iba na jar alebo v lete, aby sa minimalizovalo riziko ochorení.
Broskyne pestované v záhrade nie je nutné prihnojovať, hnojiť treba predovšetkým broskyne pestované v nádobách.
Broskyne polievajte pravidelne počas celého vegetačného obdobia podľa toho, či sa jedná o novovysadené stromy, stromy tvarované do vejáru alebo stromy rastúce v nádobách.
Broskyne sa ľahko pestujú a najlepšie sa sadia, keď sú v kľude, medzi novembrom a marcom. Stromy pestované v kontajneroch možno vysadiť kedykoľvek, najlepšie sa však usadia od neskorej jesene do jari.
Na výber je veľa typov broskýň, ktoré ponúkajú plody rôznych veľkostí, chutí a úrovní sladkosti.
Málokto si pochutná na trpko-sladkom ovocí v surovom stave, preto sa čerstvé bobule väčšinou varia alebo nejakým spôsobom spracovávajú.
V závislosti od odrody sa zber začína začiatkom až v polovici augusta a trvá približne tri týždne. Pri zbere však musíte byť rýchli, pretože vtáky dokážu zožrať celé kríky za okamih!
Väčšina kvetov a plodov arónie sa tvorí na 5 až 6 ročných konároch, staršie konáre rodia podstatne menej. 7 až 8 ročné konáre preto skoro na jar (február-marec) odstrihnite.
Najjednoduchší a najrýchlejší spôsob rozmnožovania arónie je zo zakorenených výhonkov. Rozhliadnite sa okolo zrelého kríka, vyberte si mladý výhonok a ostrým rýľom preseknite spojovací koreň.
Arónie majú miernu potrebu živín, ktoré je potrebné pravidelne dopĺňať. Dôležité je hnojiť najmä arónie v kvetináčoch, pretože tam majú obmedzený prísun pôdy a živín.
Arónia vyžaduje počas prvých 1-2 rokov stálu vlhkosť, zvyčajne vyžaduje hlbokú zálievku 1-2 krát týždenne (alebo keď je pôda suchá), aby sa poriadne zakorenila.
Aróniu môžete vysádzať na jar, keď už nie je pôda zamrznutá, alebo na jeseň ešte pred prvými mrazmi.
Odrodu arónie si môžete vybrať podľa veľkosti plodov, rýchlosti rastu či kvality pôdy.
Praslička roľná sa často zamieňa s prasličkou močiarnou, ktorá obsahuje makrocyklický alkaloid palustrín.
Môžem na bolesť hrdla použiť Tea tree olej, teda čajovníkovú silicu?
Je možné nakaziť sa vírusom encefalitídy konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov - syr, žinčica, bryndza?
Nechty sa liečia v závislosti o príčiny, ktorá spôsobuje ich ochorenie. Plesňové ochorenie sa lieči antifungálnymi liekmi či krémami, pri zdravotných ťažkostiach treba liečiť konkrétny zdravotný problém a potom sa vyrieši aj problém s nechtami.
Mierne popáleniny zvyčajne trvajú asi týždeň alebo dva, kým sa úplne uzdravia a zvyčajne nespôsobujú žiadne jazvy.
Pri popáleninách pamätajte na to, že popálené miesto treba čo najskôr ochladiť a odstrániť z neho odev a šperky, ktoré prekážajú pri puchnutí rany.
Pokiaľ chcete zabrániť vzniku plesňových ochorení, tak vo všeobecnosti platí dodržiavanie zdravej a vyváženej stravy s dostatkom vitamínov a minerálov, konzumácia cesnaku a jogurtu, ktorý udržuje priaznivú rovnováhu mikroorganizmov v črevách.
Príznaky plesňovej infekcie závisia od typu a miesta, kde sa infekcia nachádza. Medzi bežné príznaky patrí svrbenie a kožné zmeny vrátane červenej a prípadne popraskanej alebo olupujúcej sa pokožky.
Plesňové infekcie sa vyskytujú, keď napádajúca huba preberá oblasť tela a jej príliš veľa na to, aby ju imunitný systém zvládol odstrániť sám. Huby síce žijú v pôde, ale existujú aj také, ktoré žijú prirodzene v ľudskom tele.
Znížiť riziko peptických vredov môžete jednoducho zmenou životného štýlu. Stačí sa vyvarovať pitiu alkoholu, dôležité je samozrejme nemiešať alkohol s liekmi, chráňte sa pred infekciami častým umývaním rúk v horúcej vode a mydlom.
Najbežnejším príznakom peptického vredu je pálivá bolesť žalúdka. Kyselina žalúdka zhoršuje bolesť, rovnako ako prázdny žalúdok.
Peptické vredy sú otvorené rany, ktoré sa vyvíjajú na vnútornej výstelke žalúdka a hornej časti tenkého čreva. Najbežnejším príznakom peptického vredu je bolesť žalúdka.
Okamžité nasadenie antivirotík pomáha znížiť závažnosť a dĺžku ochorenia. Od bolesti si môžete dať analgetiká, ale vyskúšať môžete aj domáce možnosti liečby. Medovka lekárska pôsobí proti herpetickým vírusom, ľad a kapsicín pomáhajú od bolesti.
Pásoví opar spôsobuje herpetický vírus, presne ten, ktorý zapríčiňuje ovčie kiahne. Ide o bolestivé pľuzgierové vyrážky vyskytujúce sa na trupe, tvári či krku v tvare pásu. Preto sa nazýva pásový opar.
Liečba je v prvom rade zameraná na zmeny stravovania a životného štýlu. Konzumujte menšie porcie a častejšie, spite na ľavom boku, pri závažnom refluxe vám môže lekár predpísať medikamentóznu liečbu.
Najvhodnejšie potraviny pri prekyslenom žalúdku sú tie zásadité. Naopak vyhýbať by ste sa mali tým potravinám, ktoré ochorenie zhoršujú. Sem patrí alkohol, káva i čaj, čokoláda, mastné a vyprážané jedlá.
Hlavným príznakom pálenia záhy je prekyslený organizmus, čo sa prejavuje nepríjemným, niekedy až bolestivým, pálením za hrudnou kosťou. U niekoho sa môže prejaviť grganím, slinením či chrapotom.
Ovčie kiahne (varicella) sú vírusové infekčné ochorenie typické pre detský vek. Prvotnými príznakmi sú známky prechladnutia, bolesť hlavy či únava. Po dvoch dňoch sa objavia malé pľuzgieriky, ktorých môže byť až 500.
Najúčinnejšou formou prevencie proti vzniku osýpok je v súčastnosti očkovanie, ktoré je na Slovensku povinné. Prvá dávka vakcíny sa podáva deťom medzi 12-15 mesiacom a druhá dávka vakcíny sa zvykne podať medzi 4-6 rokmi.
Osýpky sú vírusové ochorenie najčastejšie vyskytujúce sa u detí, ale aj malej skupinky dospelých. Ochorenie začína prechladnutím - nádcha, kašeľ, neskôr sa objavia pre ne typické vyrážky, spočiatku biele neskôr červené.
Osteoporóza je "tiché" ochorenie, o ktorom ani nemusíte vedieť, že ho máte, pokiaľ sa vám kosti nezačnú lámať.
Osteoporóza sa delí na dva základné typy a to na primárnu a sekundárnu. Primárna sa ďalej delí postmenopauzálnu, senilnú a idiopatickú osteoporózu.
Osteoporóza alebo rednutie kostí, je chronické, postupujúce ochorenie kostry. Je charakterizované úbytkom kostnej hmoty a poruchami stavby kosti s následným zvýšením ich krehkosti a následným rizikom zlomenín.
Aby ste predišli vzniku oparov podporte svoju imunitu zdravou stravou, doprajte si dostatok spánku, vyhýbajte sa aminokyseline arginín, ktorá sa nachádza v čokoláde i pive.
Prvá otázka, ktorú ľudia zvyčajne položia, znie: "Sú opary nákazlivé?" Nasleduje odpoveď: "Áno, sú." Herpes simplex vírus (HSV-1) sa ľahko šíri a je ťažké s ním bojovať.
Opar alebo herpes je v niektorých prípadoch malý v niektorých veľký pľuzgierik najčastejšie vyskytujúci sa na pere. Pred vypuknutím môžete pociťovať mierne svrbenie či pálenie a o deň-dva sa objaví pľuzgierik.
Prvým krokom v ošetrení rany je umytie si rúk mydlovou vodou. Odstráňte nečistoty z rany opláchnutím prúdom vody, osušte sterilnou gázou a aby ste predišli infekcii môžete použiť med alebo bio éterický olej.
Odreniny a drobné poranenia vznikajú pri rôznych hrách, športových aktivitách či pri práci v záhrade.
Najčastejšie sú nechty choré kvôli baktériálnej či plesňovej infekcii, ktoré spôsobujú, že nechty sú mäkké, bezfarebné či deformované.
Chorobné zmeny prejavujúce sa v nechtovej jednotke tvoria pomerne veľkú skupinu chorôb a chorobných príznakov. Najbežnejšou príčinou ochorenia nechtov sú infekčné ochorenia a môžu postihovať akúkoľvek časť nechtu.
Liečba chorých ďasien závisí od štádia ochorenia a od spôsobu, akým ste reagovali na predchádzajúcu liečbu. Cieľom je zastaviť progresiu ochorenia, znížiť riziko infekcie a opuch.
Hlavnou a zároveň najčastejšou príčinou ochorenia ďasien je povlak. Stav vašich ďasien môžu ovplyvniť tiež choroby a lieky, ktoré pravidelne užívate.
Ochorenie parodontu je lekársky pojem pre ochorenie ďasien. Môže označovať celé spektrum ochorení ďasien, vrátane gingivitídy.
Malé obličkové kamene si nevyžadujú invazívnu liečbu. Ak budete piť dva až tri litre tekutín denne možno sa vám podarí vypláchnuť ich von z tela.
Existuje niekoľko druhov obličkových kameňov. Vápenaté kamene, zvyčajne vo forme oxalátu vápenatého, štruktúrované kamene, ktoré vznikajú ako reakcia na infekciu, či kamene kyseliny močovej.
Obličkové kamene sú kamene vznikajúce v močovode. Ide o pevné kamene (kryštalické zhluky) vznikajúce v obličkách z minerálov rozpustených v moči.
Nevoľnosti pri cestovaní najlepšie predídete užitím lieku Kinedryl, ktorý treba užiť hodinu pred cestou. Výborný je tiež zázvor, ktorý sa dá kúpiť v kapsulách, cmúľacích cukríkoch alebo môžete žuvať čerstvý.
Kinetóza alebo tiež choroba z pohybu je fyzický stav jedinca, kedy pohyb dráždi polkruhové kanáliky rovnovážneho orgánu vo vnútornom uchu.
Nevoľnosť a vracanie sa dajú liečiť v pohodlí vášho domova. Aby ste zabránili dehydratácii organizmu pite veľa tekutín.
Najčastejšou príčinou nevoľnosti je prvý trimester tehotenstva, ale môže to byť aj emočný stres, zažívacie ťažkosti či otrava jedlom. Pri vracaní u detí je bežnou príčinou vírusová infekcia, u dospelých to môžu byť aj výsledok ochorení.
Nevoľnosť a vracanie sa bežne vyskytujú ako súčasť infekčných ochorení či pri gastroenteritíde. Príznaky zahŕňajú bolesť brucha, mdloby, suchosť v ústach či nadmerné potenie sa.
Neuróza sa rozdeľuje na niekoľko porúch. Fóbické, ku ktorým patrí agorafóbia i sociálna fóbia, úzkostné, ku ktorým patrí akútna reakcia na stres či panická porucha, somatoformné, ku ktorým patrí dysmorfofóbia či somatizačná porucha.
Najbežnejším prejavom neurózy sú poruchy emócií, medzi ktoré patrí hlavne úzkosť i strach, poruchy myslenia či pozornosti. Zo somatických príznakov sem patrí tras i bolesť hlavy.
Neuróza je klasické označenie pre funkčnú duševnú poruchu bez organického nálezu na mozgu, ktorá spočíva v narušenej schopnosti prispôsobenia, v poruchách myslenia, konania, vnímania.
Medzi najbežnejšie príčiny nepravidelnej menštruácie patria nevyvážené hormóny. Kolísanie hormónov spôsobuje stres, niektoré lieky, puberta či menopauza ale aj infekcia močových ciest.
Svoje menštruačné obdobie môžete regulovať prirodzene zmenou životného štýlu, čo znamená, že budete konzumovať zdravú a vyváženú stravu, budete sa menej stresovať a viac sa hýbať.
Za nepravidelnú menštruáciu považujeme tú menštruáciu, ktorá sa odchyľuje od normálu.
Neplodnosť sa lieči v závislosti od toho čo ju spôsobuje, ako dlho je pacient neplodný i od veku partnerov.
Medzi najbežnejšie príčiny neplodnosti patria nepriechodné vajíčkovody, v niektorých prípadoch spôsobené zápalmi v panve, poruchy ovulácie, fajčenie, pitie alkoholu a v neposlednom rade aj vek.
To, že nemôžete otehotnieť nie je hlavným príznakom neplodnosti. Príznaky sa líšia v závislosti od pohlavia. U žien to môžu byť abnormálne či nepravidelné menštruačné obdobia, u mužov to môžu byť problémy s erekciou či ejakuláciou.
Na mononukleózu neexistuje špeciálna liečba. Tá spočíva hlavne v odpočinku, tlmení horúčky antipyretikami. Keďže ide o vírusovú infekciu antibiotiká v tomto prípade nezaberajú.
Inkubačná doba mononukleózy sa líši v závislosti od veku pacienta. U detí je to približne týždeň až jeden mesiac a u mladistvých sú to štyri až sedem týždňov.
Typickým príznakom mononukleózy je bolesť hrdla, pri ktorom sú mandle opuchnuté a pokryté bielym hnisom. Zdurené lymfatické uzliny sa vyskytujú v 80-90% prípadoch a samozrejmosťou je i dlhotrvajúca horúčka.
Nie je špeciálna liečba modrín, ale lekári odporúčajú ľadový obklad a po dvoch dňoch teplý obklad, pri silnej bolesti lieky na jej zmiernenie alebo z prírodnej lekárne arniku horskú či kostihoj lekársky.
Modrina je drobný až väčší krvný výron, ktorý môže v závislosti na mieste a mechanizme vzniku nadobudnúť aj väčšie rozmery.
Najľahší spôsob, ako zabrániť vzniku migrén, je naučiť sa rozpoznávať príčiny záchvatov. Najbežnejšou príčinou vzniku migrény je stres, preto by sta sa mali naučiť vyrovnať sa s ním.
V boji proti migréne môžete používať dva typy liečby. Pri ťažkých záchvatoch sú účinné lieky zo skupiny tzv. triptánov, ktoré uľavia záchvatom migrény, bolestiam, ale nezmiernia bolesti iného pôvodu.
Migréna je presne definované chronické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi bolestí hlavy strednej až silnej intenzity, pulzujúceho charakteru, lokalizované väčšinou na jednej polovici hlavy, najčastejšie za okom.
Najbežnejšou menštruačnou ťažkosťou je predmenštruačný syndróm, ktorý má viac ako 150 príznakov a vyskytuje sa 5-7 dní pred menštruáciou. Ďalším typom je menoragea, dysmonorea či amenorea.
Liečba menštruačných ťažkostí spočíva v tom, čo spôsobuje vaše problémy. Ak máte problém s predmenštruačným syndrómom gynekológ vám môže predpísať antikoncepčné tabletky, ak váš problém spočíva v bolesti môžete užívať ibuprofén.
Typickou menštruačnou obtiažou, hlavne u mladých žien, sú bolesti počas prvých dní menštruácie. Ďalšími príznakmi môžu byť kŕče v podbruší, silné krvácanie, citlivé prsníky či nevoľnosť.
Príznaky menopauzy možno mierniť rôznymi potravinovými doplnkami, ktoré sa voľne predávajú v lekárňach. Dôležité sú aj rôzne podporné opatrenia, medzi ktoré patrí pravidelná fyzická aktivita a správna životospráva, ktorá zahŕňa dodržiavanie pitného režimu a vyhýbanie sa tučným a ostrým jedlám.
Menopauza sa v určitom veku dostaví u každej ženy, pretože telo prechádza určitými zmenami. K menopauze ale môže dôjsť aj vyvolanou príčinou ako je napríklad chirurgické odstránenie vaječníkov, panvové žiarenie či zranenie.
Menopauza, klimaktérium či prechod sú výrazy pre prirodzený stav ženy okolo päťdesiatky, kedy ustáva menštruačný cyklus. Telo produkuje menej estrogénu a progesterónu a žena už nie je schopná otehotnieť.
Lupiny vznikajú z rôznych dôvodov, ale ak sa pozrieme na pár hlavných rozhodne sem patria nevhodné agresívne prípravky na vlasy, zlé umývanie vlasov či nezdravý životný štýl.
Väčšina z nás jasne hovorí iba o tom, že má lupiny a nepátra po tom, o aký typ konkrétne ide. Lupiny môžeme rozdeliť do dvoch hlavných kategórií. Bežnejším druhom sú suché lupiny, ale horší priebeh mávajú mastné lupiny.
Lupiny sú drobné čiastočky odumretej kože na hlave, ktorá však neodpadá v mikroskopických veľkostiach ako ostatné časti kože na tele, ale tvorí väčšie celky a nepríjemne svrbí. Stav sa zhoršuje počas zimy kvôli vykurovaniu, ktoré prispieva k suchej koži.
Liečbu kurieho oka zvládne doma snáď každý. V lekárni si môžete zakúpiť náplasť napustenú kyselinou salicylovou a nosiť ju prakticky celý deň. Samozrejmosťou je nahradenie nepohodlných topánok za vhodnejšie alebo si môžete zakúpiť ortopedické či gélové vložky.
Kurie oko je žlto-šedivo sfarbený útvar najčastejšie sa vyskytujúci na palcoch či pätách dolných končatín. Môže dosahovať veľkosť 3 až 12 milimetrov a spôsobovať bolesť, kvôli tlačeniu na kosť.
Najčastejšou príčinou krvácania z nosa je suchý vzduch ale aj špáranie sa v nose. Malá krvná cievka vám môže prasknúť aj vtedy, ak trpíte akútnou či chronickou sinusitídou, alergiou alebo ak máte bežné nachladnutie či nealergickú nádchu.
Krvácanie z nosa spôsobuje prasknutá krvná cievka. Ak sa vám to stane ihneď si vzpriamene sadnite a zatlačte mäkkú časť nosa na 10-15 minút. Hlavu nezakláňajte, lebo vám krv bude stekať dole hrdlom.
Kŕčové žily majú častejšie ženy ako muži, pretože ženské hormóny ovplyvňujú žily. Preto, aby ste zabránili ich vzniku denne sa hýbte, nestojte a neseďte dlhý čas a ak je to čo i len kus možné pri sedení dvíhajte nohy do výšky.
Nie vo všetkých prípadoch je potrebná liečba kŕčových žíl. Ale ak máte niektorý z príznakov, ako je napr. silná bolesť či vredy na nohách, alebo si ich chcete dať odstrániť z kozmetických dôvodov môže vám lekár ponúknuť chirurgické či laserové ošetrenie, skleroterapiu či rádiofrekvenčnú abláciu.
Kŕčové žily (varixy) sú rozšírené, hrčkavé i pokrivené cievy či žily, vyskytujúce sa na dolných končatinách. Sprevádzajú ich opuchnuté či bolestivé nohy, vo vážnych prípadoch sa môžu objaviť i ekzémy.
Kŕče rozdeľujeme podľa toho, ktorú časť tela zasiahnu a ako dlho trvajú. Patria sem hemifaciálny kŕč, kŕče koronárnej artérie, laryngo, febrilné, klonické či tonické kŕče.
Kŕč je príznakom a preto je potrebné liečiť konkrétnu príčinu, ktorá kŕče spôsobuje. Na tvárové kŕče sú účinné botulínové injekcie, na laryngo kŕče zas dychové cvičenia. U detí sa vyskytujú febrilné kŕče, ktoré sa zmierňujú diazepamom.
Príznaky kŕčov sa líšia od miesta, kde sa kŕč nachádza. Pri kŕčoch srdca ide o bolesť na hrudníku, pri tvárových kŕčoch sa objavuje sťahovanie svalov na jednej strane tváre a pri laryngo kŕčoch sa priedušné potrubie mierne zúži.
Príčiny kašľa sú rôzne, ale najbežnejšou sú baktérie a vírusy. Ďalšou závažnejšou príčinou sú astma, alergie či reflux, u malých detí to môže byť aj čierny kašeľ alebo zlozvyk z predchádzajúceho ochorenia.
Liečba kašľa spočíva v odhalení konkrétnej príčiny, či ide o vírusovú či bakteriálnu infekciu, astmu, alergiu či reflux a následne lekár vykoná fyzickú skúšku. Popočúva vás, vezme výter z hrdla, poprípade krv.
Kašeľ je príznakom a ochranným reflexom, ktorý pomáha dostať hlieny z vášho tela. Často je sprevádzaný bolesťou hrdla, dýchavičnosťou i ťažkosťami s prehĺtaním.
Ak vám na jačmeň nezaberá domáca liečba vyhľadajte lekára, ktorý vám môže predpísať očnú mastičku, tinktúru či kvapky s antibakteriálnym alebo pri silnom zápale antibiotickým účinkom.
Jačmeň na očnom viečku sa objaví nečakane, hlavne keď ste unavení a náchylní na infekcie. Prejavuje sa červeným alebo bielym boľavým vriedkom na hornom alebo dolnom okraji viečka.
Inkontinencia sa lieči na základe typu, závažnosti a aj príčiny. V niektorých prípadoch stačia behaviorálne techniky, pod ktoré patrí tréning močového mechúra či svalové cvičenia panvového dna. U niekoho bude potrebné vykonať chirurgický zákrok.
Inkontinencia sa delí na viaceré typy a niektoré z nich ešte na podtypy. U žien, ktoré sú neustále v strese sa môže vyvinúť stresová inkontinencia, u iných inkontinencia spôsobená základnými fyzickými problémami alebo zmenami, ako je napr. tehotenstvo či pôrod.
Inkontinencia je nedobrovoľný samovoľný únik moču, ktorý vás môže postihnúť v nepredvídateľnej situácii. Častejšie postihuje ženy ako mužov a je pravdepodobnejšie, že ju získate v staršom veku, kvôli strate sily v močovom mechúry.
Aby ste zabránili vzniku infekcii močových ciest pravidelne - najmenej každé štyri hodiny - choďte na toaletu, užívajte vitamín C a bioflavonoidy, nekonzumujte potraviny ako špargľa, špenát či červené mäso.
Či máte podozrenie alebo ste si istý, že máte infekciu močových ciest kontaktujte svojho lekára. Ak zistí, že máte baktériu v močových cestách predpíše vám antibiotiká. Taktiež zvýšte množstvo vypitej vody, aby ste vyplavili baktérie z vášho tela.
Infekcia močových ciest je ochorenie sprevádzané častým nutkaním na močenie, pálením alebo štípaním pred močením, počas alebo ihneď po močení, v niektorých prípadoch sa môže objaviť horúčka alebo zimnica.
Horúčku môžu tak u detí ako aj u dospelých spôsobiť infekcie, či už vírusové alebo bakteriálne, užívanie niektorých liekov, tepelný šok či očkovanie.
Horúčka je príznak ochorenia, ktorý zvládnete ľahko liečiť pomocou antipyretík, čo sú lieky na zníženie teploty či dostatočným pitným režimom. Ak je horúčka spôsobená bakteriálnou infekciou budete potrebovať antibiotiká.
Horúčka je znamenie alebo symptóm, že sa s vašim telom alebo telom vášho dieťaťa niečo deje. Väčšinou je sprevádzaná pocitmi chladu, nechuťou do jedla či problémami so sústredením.
Hnačku môže spôsobiť mnoho príčin vrátane vírusovej či bakteriálnej infekcie, začatie užívania nových liekov, potravinová alergia či intolerancia.
Hnačka je ochorenie, ktoré po zavedení niektorých opatrení rýchlo prejde. Medzi tieto opatrenia patria probiotiká, zavodnenie organizmu a konzumácia vhodných potravín, ako napríklad banán či staršie biele pečivo.
Hnačka je ochorenie sprevádzané častou návštevou toalety kvôli vodnatej stolici. K hnačke sa môžu pridružiť i bolesti brucha, nevoľnosť, ale aj zvýšená teplota či horúčka.
Hemoroidy vznikajú ako následok dlhého sedenia či už v práci alebo pri inej činnosti, ale aj ako následok nedostatočného zásobovania tela vlákninou, čo spôsobuje zápchu a s tým spojené problémy s vyprázdňovaním.
Pri hemoroidoch sa obráťte na svojho lekára, ktorý vám môže odporučiť konzervatívnu liečbu a úpravu životného štýlu. Na zmiernenie opuchu môžete použiť krémy alebo čapíky a pri veľmi bolestivých hemoroidoch lokálne anestetikum.
Hemoroidy vznikajú ako následok sedavého spôsobu života, keď sa hromadí krv v žilách v panve, čo sa prejavuje bolesťou, svrbením ale aj krvácaním z konečníka.
Ekzém spôsobujú najbežnejšie iritanty (dráždivé látky) a spúšťače, medzi ktoré môžeme zaradiť vystavovanie sa alergénom, ako sú roztoče, plesne či prach, ďalej je to nedostatočný príjem tekutín či oblečenie.
Ekzém ako ochorenie sa žiaľ vyliečiť nedá, dajú sa liečiť len príznaky, ktoré spôsobuje. Lekár vám alebo vášmu dieťaťu môže predpísať kortikosteroidné krémy a masti, antibiotiká či antihistaminiká.
Ekzém je ochorenie kože, prejavujúce sa zapálenou, svrbiacou, ale aj popraskanou pokožkou na lícach, záhyboch lakťov či kolien. Príznaky sa však môžu líšiť v závislosti od veku pacienta.
Kolika u detí časom zmizne úplne sama, ale čo môžete urobiť, aby ste svojmu dieťatku pomohli je, že ho budete nosiť v šatke priviazanej priamo na vaše telo, budete mu masírovať bruško a pred kŕmením mu dáte kvapky proti plynatosti.
Detská kolika sa prejavuje epizódami plaču dlhšími ako tri hodiny denne, viac ako tri dni v týždni, po dobu najmenej troch týždňov u inak zdravého dieťaťa. Dieťatko môže mať nafúknuté bruško a zastavené vetry.
Dermatitída sa lieči podľa toho čo ju spôsobuje a aké má pacient príznaky. Pokožku treba zvlhčovať krémami, pri infekcii kože sú už potrebné antibiotiká, v niektorých prípadoch sa odporúča fototerapia.
Existuje veľa typov dermatitídy a niektoré z nich zahŕňajú rôzne podtypy. Takým ochorením je napr. spongiotická dermatitída, ktorá má šesť podtypov. Medzi ďalšie typy patrí atopický ekzém, kontaktná či seboroická dermatitída.
Dermatitída je zápalové kožné ochorenie, ktoré sa prejavuje začervenanou, suchou či svrbivou pokožkou hlavne na záhyboch rúk, chrbte kolien, ale aj na tvári.
Aby ste predišli tomu, že sa u vás objaví depresia alebo chcete zabrániť, aby sa vrátila je potrebná zmena životného štýlu. Veľa sa hýbte, pretože pohyb a cvičenie zvyšuje endorfíny v mozgu, jedzte bielkovinové potraviny a v noci spite aspoň 7 hodín.
Depresia je ochorenie, ktoré sa dá liečiť prostredníctvom psychoterapie, antidepresívnych liekov či kombináciou týchto dvoch liečebných úkonov.
Depresia je ochorenie vyznačujúce sa dlhotrvajúcimi pocitmi smútku a stratou záujmu o každodenné aktivity. Prvotným príznakom je neschopnosť pracovať a plniť si bežné denné povinnosti, trvalá únavy či úzkostné stavy a podráždenosť.
U cukrovky rozlišujeme dva typy. Cukrovka 1. typu sa vyznačuje absolútnym nedostatkom inzulínu v tele a začína obvykle v detstve či dospievaní.
Liečba cukrovky je celoživotná a je potrebné udržať hladiny krvného cukru na normálnej hranici. Aby ste to zabezpečili je potrebné denne podávať inzulín, prispôsobiť stravu potrebám pacienta a pravidelne cvičiť.
Cukrovka je ochorenie, pri ktorom vaše telo alebo telo vášho dieťaťa už neprodukuje dôležitý hormón (inzulín). Prejavuje sa to smädom a následne častým močením, extrémnym hladom a aj napriek veľkému množstvu jedla chudnutím.
Liečba anémie závisí od príčiny a typu ochorenia. Pri anémii z nedostatku železa treba telu dodať potraviny či doplnky s obsahom železa, pri nedostatku vitamínov zahrnúť do jedálneho lístka viac potravín obsahujúcich vitamín B-12. Pri aplastickej anémii budete ako liečbu potrebovať transfúziu krvi.
Anémia sa delí podľa toho čo je hlavnou príčinou jej vzniku. Pokiaľ má telo málo železa ide o anémiu z nedostatku železa, ak má málo vitamínov ide o anémiu z nedostatku vitamínov.
Anémia je ochorenie nedostatku červených krviniek v tele. Prvým príznakom je únava, bledá pokožka či nepravidelný tlkot srdca.
Hnisavá angína sa prenáša rovnako ako všetky ostatné druhy angíny a to kvapôčkovou infekciou.
Hnisavú angínu (tonzilitída) spôsobujú baktérie Streptococcus pyogenes, ale aj podtypy týchto baktérií.
Pokiaľ celiakiu nepodchytíte včas a včas nenasadíte bezlepkovú diétu, môžete mať dvakrát väčšie riziko vzniku ischemickej choroby srdca a dokonca štyrikrát väčšie riziko vzniku rakoviny tenkého čreva.
Celiakia je ochorenie, ktoré sa nedá liečiť alebo vyliečiť. Pri "liečbe" ide o celoživotné dodržiavanie prísnej bezlepkovej stravy, pretože aj malý kúsok lepku vám môže poškodiť tenké črevo.
Príznaky celiakie sa môžu u dospelých a detí líšiť. Spoločným znakom je anémia z nedostatku železa a únava.
Človek má pri normálnej pokojovej tepelnej frekvencii 60-100 tepov za minútu. Môže sa ale stať, že sa mu srdcová frekvencia zvýši, vtedy hovoríme o tachykardii alebo zníži, a vtedy hovoríme o bradykardii. Pri nepravidelných rytmoch ide zas o arytmiu srdca.
Pokiaľ vás trápi búšenie srdca naučte sa techniky na zmiernenie napätia. Sadnite si, podoprite si nohy a dýchajte pomaly a zhlboka, zakašlite či sa napite studenej vody. V každom prípade však čo najskôr vyhľadajte lekára.
Pri búšení srdca srdce bije rýchlo alebo naopak veľmi pomaly. V niektorých prípadoch sa môže stať, že srdce človeka bije nepravidelne a búšenie môžete dokonca aj cítiť v hrdle alebo na krku.
Bežnou príčinou vzniku bradavíc je ľudský papilomavírus, ktorý je prenášaný kontaktom s infikovanou pokožkou alebo spoločnými predmetmi, ako je napríklad uterák.
Bradavice sa dajú odstrániť ambulantne u kožného lekára a to zmrazením tekutým dusíkom či vypálením laserom alebo ihlou.
Bradavice sú výrastky vyskytujúce sa najčastejšie na rukách alebo nohách. Ide o výrastky, ktoré sú malé a zrnité, drsné na dotyk. Pozor si treba dávať na začervenanie, čo znamená, že bradavica je zapálená.
Bolesť svalov väčšinou pominie sama, ale pokiaľ máte silné a nepríjemné bolesti môžete skúsiť teplý kúpeľ (perličkový či vírivku), navštíviť saunu alebo si urobiť parnú saunu doma v kúpeľni a veľa odpočívať.
Bolesť svalov nie je choroba, je to príznak, že sa s vašimi svalmi niečo deje. Ide o preťaženie najmä po cvičení, ktoré sa prejavuje napätím a samotnou bolesťou deň alebo dva po výkone.
Bolesť hrdla môžu spôsobiť vírusové infekcie, medzi ktoré patrí chrípka, prechladnutie či osýpky, bakteriálne infekcie, medzi ktoré patrí streptokok alebo angína.
Pri bolestiach v hrdle spôsobených bakteriálnou infekciou budete potrebovať na vyliečenie antibiotiká.
Bolesť hrdla je bežnou súčasťou viacerých ochorení ako je laryngitída, faryngitída či angína. Prejavuje sa pálením, škriabaním, bolesťami pri prehĺtaní, ale môže mať aj pridružené príznaky ako je kýchanie, kašeľ, horúčka či zimnica.
Existuje neskutočne veľa príčin, ktoré spôsobujú bolesť hlavy. Medzi tie základné patria choroby, ako napríklad chrípka či nádcha s upchatými dutinami, ďalej je to stres, dehydratácia, hormonálne zmeny či nadmerné pitie alkoholu.
Existujú dve hlavné kategórie bolenia hlavy založené na zdroji bolesti. Primárne, ktoré zahŕňajú migrénu, tenznú bolesť a alergiu, ako aj množstvo iných, menej častých typov bolesti hlavy. Sekundárne, ktoré zahŕňajú lebečnú neuralgiu, bolesť tváre a iné bolesti hlavy.
Bolesť hlavy nie je choroba, ale príznak, ktorý vzniká v dôsledku stresu, vyčerpania alebo prepracovanosti. Prejavuje sa pulzovaním, tlakmi v hlave či napätím.
Astmu či astmatický záchvat môžu vyvolať alergény (vdychované alebo potravinové), niektoré aktivity alebo určité okolnosti, medzi ktoré patria infekcie dýchacích ciest, dráždivé látky, cvičenie alebo stres.
Astma je ochorenie, ktoré sa nedá vyliečiť, preto je liečba zameraná na zmiernenie jej príznakov.
Astma je dlhodobé (chronické) ochorenie pľúc, ktoré sa prejavuje dýchacími ťažkosťami, pískavým dychom, dráždivým dusivým kašľom a opakovanými záchvatmi dýchavičnosti.
Pri hnisavej angíne vás môže bolieť hrdlo, ale teplotu či horúčku, ktorá je pri angíne typická, mať nemusíte.
Prevencia artrózy a artritídy spočíva v udržiavaní ideálnej váhy, v dobrej fyzickej kondícii, v pohyblivosti kĺbov a svalov.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že vás postihne artróza či artritída.
Príznaky artrózy a artritídy sa líšia v závislosti od postihnutých kĺbov a na závažnosti ich postihnutia.
Rozvoju angíny môže človek predchádzať konzumáciou vyváženej stravy aj fyzickou aktivitou.
Angína sa prenáša z človeka na človeka kýchaním, kašľaním či kontaktom s patogénmi.
Štandardná inkubačná doba pri angíne je 2-5 dní, ale v ojedinelých prípadoch sa môžu príznaky dostaviť skôr.
Pri dlhodobých príznakoch alergickej nádchy vyhľadajte alergologického lekára, ktorý vám predpíše vhodné lieky.
Prvým charakteristickým znakom toho, že máte alergickú nádchu je dlhodobý vodnatý výtok z nosa a ustavične kýchate.
Aknóznu pleť zdedí až 80% ľudí a genetika je považovaná za hlavnú primárnu príčinu vzniku akné.
Na akné žiaľ neexistujú žiadne lieky, ktoré by ich odstránili. Existujú však prírodné a domáce prostriedky, ktoré vám pomôžu zmierniť príznaky.
Pomáha vyplachovanie či kloktanie čajmi, doplniť treba vitamíny, ktoré urýchľujú hojenie.
Nejedná sa o závažné ochorenie, ale bolestivý, biely, červeno ohraničený vriedok vo vnútri dutiny ústnej, ktorý znepríjemňuje žuvanie, prehĺtanie i rozprávanie.
Afty väčšinou zvládnete liečiť doma bežnými antiseptickými éterickými olejmi.
Keďže sa jedná o vírusovú nákazu, pacientovi sa pri liečbe kiahní nepredpisujú žiadne antibiotiká.
Ovčie kiahne sa väčšinou prejavia za 2 až 3 týždne od kontaktu s nakazeným pacientom.
V prípade, že má dieťa alebo dospelý vysokú horúčku, bolesti hlavy či končatín vtedy neváhajte a vyhľadajte lekára.
Inkubačná doba chrípky zvyčajne trvá 1-4 dni. Väčšina dospelých ľudí, ktorí netrpia inou chorobou ...
Charakteristickým príznakom chrípky je rýchly nástup únavy a vysokej horúčky, častokrát vyššej ako 40 °C. Hlavné príznaky sú ...
Horúčka a veľká únava trvajú približne 3 až 5 dní, samotná chrípka trvá približne ...
Strukoviny sú bohaté na vlákninu a komplexné cukry, ktoré ľudia nedokážu stráviť.
Autor
