Charakteristika
Táto látka sa vyskytuje vo forme suchého korozívneho prášku. Je biely alebo bezfarebný, so zápachom oxidu siričitého. Jedná sa o konzervant, ktorý zabraňuje šíreniu húb a plesní. Má využitie aj ako antioxidant alebo sterilizačné činidlo. Obsahuje 58% oxidu siričitého. Ničí vitamín B1 v potravinách, preto by sa nemal využívať v potravinách, ktoré slúžia ako zdroj tohto vitamínu. Siričitany zabraňujú enzymatickému hnednutiu ovocia a zeleniny a neenzymatickému hnednutiu potravín pri ich tepelnom spracovaní (napr. pri pečení chleba, koláčov, apod.). V ovocí a ovocných džúsoch chráni vitamín C pred jeho degradáciou. Predtým sa siričitany používali ako dezinfekcia vínnych nádob.
Použitie
Látka sa používa pri bielení cukrov, chmeľu, ďalej v marmeládach, džemoch, ovocných nápojoch, víne, zázvorovom pive, syroch, sušenom ovocí, sušenej fazuli, výrobkoch zo zemiakov a v želatíne.
Výroba
Vyrába sa z dvoch chemických látok - oxidu siričitého a potaše, a tak vzniká soľ.
Nežiaduce účinky
Látka je organizáciou FDA považovaná v malom množstve za bezpečnú. Avšak existujú dôkazy o vzniknutých príznakoch astmy, anafylaxie alebo o príznakoch porúch správania, bolesťou hlavy, nevoľnosťou. Sú známe prípady smrti astmatikov v súvislosti so siričitanmi.
Doplňujúce informácie
Prijateľná denná dávka je 0-0,7 mg na kg telesnej hmotnosti. ANZFS uvádza, že je dobrou výrobnou zvyklosťou nepridávať viac ako 350 mg/kg potravinovej hmotnosti. Vo väčšine prípadov výrobcovia používajú množstvo menšie ako je odporúčané alebo obmedzujú množstvo cukru, čo vedie k rýchlejšiemu odbúraniu siričitanov. V roku 1980 organizácia FDA oznámila, že látka dostala štatút GRAS (generally recognized as safe - tzn. že je považovaná za bezpečnú). Ďalej konštatovala, že v množstvách, v ktorých sa látka pridáva do potravín, je bezpečná. V obmedzenom množstve sa smie používať v SR (celej EÚ). V USA a Austrálii je látka zakázaná.