Charakteristika
Jedná sa o slabú kyselinu z karboxylovej skupiny. Prirodzene sa vyskytuje v citrusových plodoch, najmä v citrónoch, limetkách, grepoch, pomarančoch a v menšej miere aj v ďalšom ovocí a zelenine.
Použitie
Kyselina citrónová má mnoho využití. V potravinách je to predovšetkým vďaka schopnosti regulovať ich kyslosť a zásaditosť. Taktiež zabraňuje rastu baktérií, kvasiniek a plesní, preto sa používa aj ako konzervant. V tukoch a olejoch zabraňuje žltnutiu a nežiadúcim zmenám farby a pôsobí tu ako antioxidant. Nájdeme ju hlavne v nealkoholických nápojoch, džúsoch, víne, tukoch, instantných nápojoch, v marmeláde, kandizovanom a mrazenom ovocí, mrazených mliečnych výrobkoch, v syrových nátierkach, majonéze, v šalátovom dresingu a mnohých ďalších potravinách. Kyselinu citrónovú nájdeme aj v kozmetike, farmaceutických výrobkoch a v chemickej výrobe.
Výroba
Spôsobov výroby je niekoľko. Prírodnou cestou možno kyselinu citrónovú získať zo šťavy citrusov fermentáciou surového cukru. Bežná priemyselná výroba však využíva plesňovú kultúru Aspergillus niger a sacharózu (najmä melasu, hydrolyzovaný kukuričný škrob, či iné lacno získavané cukry). Pridaním hydroxidu vápenatého (známy ako hasené vápno) vznikne soľ z ktorej sa vďaka kyseline sírovej získa konečná kyselina citrónová. Ročná celosvetová výroba je odhadovaná na 1,7 milióna ton, z čoho viac ako polovicu produkuje Čína.
Nežiaduce účinky
Všeobecne je kyselina citrónová považovaná za bezpečnú látku a v nevyhnutnom množstve môže byť pridávaná do všetkých potravín vrátane detskej výživy. V USA je zaradená do zoznamu GRAS látok. Nadmerným požívaním kyseliny citrónovej môže dôjsť k poškodeniu zubnej skloviny. Napríklad konzumovaním samotných citrónov. Ako všetky kyseliny pri kontakte s okom vyvolá dráždivú reakciu, vo väčšej koncentrácii a množstve môže spôsobiť oslepnutie. Množstvo v potravinách je ale ďaleko pod touto hranicou.
Doplňujúce informácie
Vďaka poplachovým reťazovým emailom bolo kyseline citrónovej pripísané veľa zlých vlastností, najmä karcinogenita. Skutočne sa jedná o zlú informáciu, ktorá vznikla nesprávnym prekladom slova Krebs. Toto slovo v nemčine znamená naozaj rakovinu, ale v spojení s kyselinou citrónovou sa jedná o vedca Hansa Krebsa, ktorý v roku 1953 získal Nobelovu cenu za objavenie tzv. citrátového cyklu, niekedy tiež nazývaného Krebsov cyklus.